Zámčisko pri Uníne na Záhorí je staré slovanské hradisko, ktoré pravdepodobne pochádza už zo staršej doby bronzovej.
Bolo vybudované v strede 2 km dlhého hrebeňa, severovýchodne od obce. V jednom mieste náhle padá a vytvára tak horský ostroh, vhodný na založenie hradiska. Túto okolnosť využili naši predkovia.
Ku vzniku hradiska pomohla príroda
Príroda tu vytvorila akýsi druh nepravidelnej, stupňovitej zemnej pyramídy. Jej vrcholová plošina, takmer úplne vodorovná, je ohraničená nepravidelnou vajcovou krivkou lemovanou valmi, alebo prudkým svahom. To vytvára dobre opevnenú plochu s približnými rozmermi 70 x 132 m.
Ako aj pri iných hradiskách, val je najvyšší v miestach, z ktorých bol na hradisko najlepší prístup. Má výšku v najmohutnejšom úseku 4 až 6 metrov, čo je skombinované s hlbokou 8-10 metrovou priekopou. Hradisko objavil v roku 1927 Štefan Janšák.
Predpokladá sa, že najstaršia časť hradiska bola vybudovaná zrejme už v staršej a strednej dobe bronzovej (2000 – 1250 pred Kr.). Vrcholu dosiahlo v dvoch etapách, ktoré sa skončili ničivým vyplienením, čoho dôkazom sú zuhoľnatené zvyšky objavené pri archeologických vykopávkach.
Podľa archeologických nálezov typ osídlenia zodpovedal skôr kultúrnemu vývoju maďarskej kultúry na moravskej strane, ako centrálnej oblasti, ktorá bola na juhozápadnom Slovensku. Obyvatelia boli znamenití remeselníci, hlavne hrnčiari, hoci nepoznali hrnčiarsky kruh. Dominantnou časťou celého komplexu hradiska bola akropola.
Celková obrana bola zabezpečená v niekoľkých obranných líniách. Opevnenie tvorené kamenno-hlinitou konštrukciou spevnenou drevenými brvnami a priliehajúcou hrotitou priekopou predstavovalo účinnú obranu voči nepriateľom.
Zámčisko bolo nepretržite osídlené až do doby halštatskej (750 – 450 pred Kr.) a ojedinelé črepy zo stredolaténskeho obdobia (275 – 120 pred Kr.), keď sa dostávame do obdobia Keltov, naznačujú, že i tu mohlo byť keltské osídlenie. Najmladšie doposiaľ odhalené nálezy vo forme spony, germánskych črepov a celej nádoby pochádzajú zo staršej doby rímskej (0 – 180 po Kr.), ktoré sa dajú presnejšie datovať do obdobia 25 – 50 po Kr.
Na miestach pôvodného hradiska sa nachádzajú aj informačné tabule so zaujímavými informáciami a takisto s náčrtmi, ktoré pomôžu predstaviť si ako to vyzeralo v dobách dávno minulých. Prehliadku Zámčiska odporúčame spojiť aj s návštevou neďalekej vyhliadkovej veže alebo v rámci cyklotrasy s najväčším krížom na Slovensku Miléniovým krížom.
