Záhorské múzeum v Skalici: Lipnica a studnička Anička v Sobotišti

O vzniku hájika Lipnice a studničky Aničky v Sobotišti sa dozvedáme z publikácie Storočnica slovenského družstevníctva Fedora Houdka z roku 1947 v Záhorské múzeum v Skalici.

„Okolie mestečka bolo pusté, i v samotnom mestečku sa nikto nepostaral, aby obyvatelia mohli sa potešiť i trochou prírodnej krásy, stromami ovocnými alebo ozdobnými po uliciach. Pod kopcom Savarkou, kde nachodíme „Kalvínske hroby” (pochovaní sú tam vojaci Rákóczybo), ktorým viedla cesta do susednej neďalekej osady Hornej Doliny a k sobotišťským kopaniciam „u Halabrínov” a „u Kutálkov”, bol zanedbaný prameň, voda ktorého rozlievala sa naširoko, tvoriac skoro močarisko. Samuel Jurkovič r. 1844 prameň upravil aj s jeho okolím, vystavil pri ňom lavičku, zasadil k nej hneď tri lipy, takže sa tam prijemne sedávalo. Studničku pomenoval podľa svojej jednej dcéry „Aničkinou studničkou”. Všetko to spravil na vlastné útraty. Lavičiek takých postavil viac popri chodníkoch a, cestách, aby si ľudia mali kde odpočinúť. Myslel už na to, početnejšími stromami okrášliť blízke okolie, aby ľudia v slobodnej chvíli mali si kam vyjsť na prechádzku v chládku. Ale k tomu došlo až neskoršie“.

V roku 1845 Samuel Jurkovič založil v Sobotišti Gazdovský spolok, prvé úverové družstvo na európskom kontinente, ktorý sa stal základom slovenského družstevného hnutia a podľa jeho vzoru vznikli na Slovensku ďalšie spolky.

Jurkovič potom navrhol, aby pamiatka založenia Gazdovského spolku zvečnila sa tým spôsobom, že každý člen, hneď na jar zasadí a opatrovať bude dva dobré ovocné stromy alebo dve lipy, či už na pozemku svojom alebo na obecnom. Všetci na to pristáli a rozhodnutie, na ktorom obecnom mieste sa majú stromy vysadiť, ponechalo sa na dobu neskoršiu, po dohode s obecným predstavenstvom.

Blížila sa doba sadenia stromkov. Pre ovocné stromy nenašlo sa vhodného miesta, morušové stromky (v tie časy po krajine robila sa veľká propaganda pestovaniu hodvábníka) nedostali, rozhodli sa preto za lipy. Predseda radil vysadiť ich vôkol cintorína, ale namietali, že sa spraví ohrada, stromy by mohly zavadzať. Na hradskej, vedúcej k Senici, tam vraj by clonily poľu a tým poškodzovaly úrodu. Preto navrhol vysadiť výmoly a jarky nad Kalvínskymi hrobmi, kde on i s dcérou už minulého roku dal vysklepiť studničku kamením, okolo nej dal urobiť chodník, postavil k nej lavičku a pri studničke dal vysadiť sedem líp. Návrh sa im zapáčil a slúbili, že tam každý člen vysadí dve lipy, spolu teda 120 stromov. Takto zostane i potomkom pekná pamiatka.

Na 7. apríla pozvalo predsedníctvo všetkých nových členov na schádzku a prečítali im stanovy. I týmto pripomenuli sadenie líp. Niektorí vyslovili mienku, že by bolo lepšie, keby si stromy doma vysadili a nie všetci spolu na mieste určenom. Ale predseda ich upozornil, že o tom usnesené bolo na schôdzke minulej a to zmeniť nemožno bez zvláštnej príčiny a určil zároveň, že lipky sadiť sa budú nad Kalvínskymi hrobmi už budúci týždeň.

10. apríla priniesol protiúčtovník Samuel Novotný dve lipy na vysádzanie. Predseda sa vybral spolu s ním na výmoly, vymerali, kde sa budú lipky sadiť dve siahy od seba a donesené stromky hneď’ zasadili. Keď to videli ostatní členovia opatrili si lipky i oni z Chvojnice a deň čo deň prichodili k Jurkovičovi, aby im ukázal kde ich majú sadiť. Do Jura, t. j. do 24. apríla vysadené boly už všetky stromky, spolu stošesťdesiat. Tak zasvätili založenie Gazdovského spolku.

Každá lipka dostala meno osoby, kto ju zasadil, alebo osoby jemu milej. To sa členom tak zapáčilo, že vysadili ešte ďalších šesťdesiat líp nad výmoľmi. Jurkovič na svoje trovy zasadil 3 lipky pri studničke, a povyše úžľabiny tzv. Korytnice lipku Jozefa M. Hurbana, od hory na východ Anny Jurkovičovej, k severu Ľudovíta Šuleka, k západu Daniela Slobodu a pri nej Júlie Slobodovej, dcéry Jurkovičovej, a k juhu Samuela Jurkoviča. Okrem toho celý vŕšek dal vysadiť ešte španielskym bezom a iným stromovím, čo však už z Gazdovským spolkom nesúviselo. Čoskoro prihlásili sa ešte aj iní a prosili, aby im bolo dovolené tiež vysadiť stromky, ačpráve nie sú členmi spolku. Ich žiadosti spolok vyhovel. Tak povstal v blízkosti mestečka hájik, pomenovaný Lipnica.“ Možno sú ešte pamätníci, ktorí by potvrdili, či súčasný vodojem bol pôvodne studničkou.