Mesto Šaštín – Stráže v nedeľu 5.7.2020 oslavuje 60. výročie spojenia pôvodne samostatných obcí Šaštína a Stráži. 

Oslavu okrúhleho výročia organizuje mesto v spolupráci s Komisiou pre kultúru Šaštín – Stráže a rekreačným strediskom Gazárka. Informuje o tom mesto Šaštín – Stráže www.mestosastinstraze.sk.

Šaštín Stráže

Šaštín je súčasťou mesta Šaštín-Stráže, ktoré vzniklo zlúčením dvoch samostatných obcí v roku 1960.

ŠAŠTÍN patrí medzi najstaršie obce na Slovensku. Prvá zmienka o jeho existencii pochádza z roku 1218 pod názvom Saswar. Už v tom čase bol Šaštín sídlom archidiakona. Obec bola majetkom Stibora a od konca 15. storočia patrila Czoborovcom. K tomuto obdobiu sa viaže aj vznik pútnického miesta v Šaštíne.

Neďaleko šaštínskeho zámku Czoborovcov na strome visel obraz Panny Márie, ku ktorej sa ľudia prichádzali modliť. Medzi nimi aj Angelika Bakičová, rod. Czoborová, manželka Imricha Bakiča de Ande, ktorý žil neusporiadaným životom. Vo svojich modlitbách pri obraze prosila Pannu Máriu o pomoc. Jej prosby boli v roku 1564 vyslyšané a jej manžel sa zmenil. Na znak vďaky dala vyhotoviť sochu Panny Márie Sedembolestnej. Sochu uložili do trojhrannej kaplnky postavenej pri mieste, kde sa Angelika chodievala modliť.

Počas tureckých vojen (1654) sochu preniesli na zámok. V roku 1710 ju znova vyniesli a uložili v kaplnke. Ľud sa k nej chodieval modliť a rozširovali sa chýry o zázrakoch pri uzdravovaní ľudí na tele i duchu. Preto sochu 25. augusta 1732 dali preniesť do Loretánskej kaplnky pri šaštínskom kostole na námestí. Vtedajší arcibiskup Esterházy vymenoval komisiu na čele s ostrihomským kanonikom Jánom Angelim, aby preskúmala 726 zázračných prípadov. Výsledky šetrenia Angeliho komisie preverila ďalšia cirkevná komisia v Bratislave a potvrdila, že socha Panny Márie Sedembolestnej je zázračná. Na sv. omši vyhlásenia zázračnej sochy Panny Márie sa zúčastnilo vyše desaťtisíc pútnikov.

Provinciál rádu paulínov sa v roku 1733 podujal postaviť v Šaštíne pútnický chrám a kláštor. Požiadal, aby zázračná socha bola zverená rádu paulínov. V roku 1736 sa konala posviacka základného kameňa kostola. Stavbu viedol viedenský staviteľ Ján Damiani a po ňom Matej Vépy. V roku 1751 bol kostol zastrešený. Vnútorná výzdoba chrámu sa realizovala podľa návrhu Františka Antona Hillenbrandta. Fresky vyhotovil Jean Joseph Chamant. Vysviacka chrámu a slávnostné prenesenie sochy Panny Márie Sedembolestnej z kaplnky na hlavný oltár chrámu sa uskutočnila 15. augusta 1764 za účasti ostrihomského arcibiskupa Barkéczyho, cisárovnej Márie Terézie a jej manžela cisára Františka Lotrinského, ktorí na výstavbu chrámu finančne prispeli. O rok neskôr sa konala vysviacka zvonov. V roku 1771 bol postavený organ a postupne maľované bočné oltáre – dielo Jána Lukáča Krackera. Po zrušení rádu paulínov v roku 1786 (na základe výnosu Jozefa II.) starý farský kostol v Šaštíne zatvorili a na 150 rokov sa z neho stala sýpka. Kláštor sa stal majetkom cisárskej komory.  V roku 1864 bola oslava tristoročného výročia uctievania Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne. Pri tejto príležitosti boli dobudované dve veže a zrekonštruovaný celý chrám. 8. Septembra 1864 bola socha Panny Márie korunovaná zlatými korunkami posvätenými pápežom Piom IX. V roku 1927 pápež Pius XI. Dekrétom Celebre apud Slovacham genten vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za patrónku Slovenska. O rok neskôr (1928) bola vysviacka veľkého národného zvona Sedembolestnej, ktorého hmotnosť je 4745 kg. V päťdesiatych rokoch 20. storočia bol saleziánsky kláštor v Šaštíne zatvorený a správa kostola prešla do rúk diecéznych kňazov. Osud mnohých rehoľníkov a kňazov bol rovnako nepriaznivý ako osudy stoviek ich oltárnych bratov a sestier. Napriek cielenej ateizácii spoločnosti v období socializmu sa v Šaštíne stále konali púte za širokej účasti veriacich z celého Slovenska. V roku 1964 na žiadosť biskupov A. Lazíka a E. Neczyho, pápež Pavol VI. vyhlásil šaštínsky chrám Sedembolestnej Panny Márie za Baziliku minor.

V roku 1987 baziliku navštívila Matka Tereza z Kalkaty. Po politickom prevrate 1989 prichádzajú do Šaštína saleziáni a začínajú reštaurátorské práce kláštora i baziliky pod vedením farára – dekana Jána Malženického. Dňa 9. mája 1990 sa konala v Šaštíne prvá celonárodná púť za účasti tisícov veriacich, deväťsto kňazov a všetkých slovenských biskupov. Baziliku poctil svojou návštevou aj pápež Ján Pavol II.

Šaštín ako pútnické miesto sa každoročne stáva miestom stretávania tisícov veriacich zo Slovenska a Moravy.

Použitá literatúra: Ivan Knotek: ZÁHORIE Kraj medzi Karpatami a Moravou. ProMédia 2006, str.268-269

Ďalšie informácie o Národnej Bazilike Sedembolestnej Panny Márie a o farnosti Šaštín-Stráže nájdete na internetovej stránke www.bazilika.sk.