Prvoligové finále medzi Skalicou a Michalovcami je v plnom prúde. Odohrali sa úvodné dva zápasy na Záhorí, a síce Skaličania v doterajšom priebehu sezóny prehrali doma do finále iba raz, Dukle sa tam podarilo vyhrať hneď v prvom finálovom stretnutí a uštedriť súperovi druhú porážku na vlastnom ľade.
Skaličanom nezostáva iné ako zvíťaziť na východe Slovenska aspoň raz. Už v utorok boli zverenci trénera Ružičku pod tlakom, ktorý zvládli a vďaka gólu kapitána Ľubomíra Vaškoviča 41 sekúnd pred záverečnou sirénou sériu vyrovnali. O tom, ako sa Skalici v doterajšom priebehu série darilo a čo môže rozhodovať v ďalšom pokračovaní finále, sme sa porozprávali práve so skalickým kapitánom.
Dukla prevýšila Skalicu najmä fyzicky
Druhý finálový zápas bol veľmi náročný, svedčí o tom aj málo gólov. Môže za to prílišná opatrnosť?
Oba zápasy boli či už fyzicky, alebo psychicky, veľmi ťažké. Celá séria bude zrejme ešte veľmi náročná. Nie len teraz, ale celkovo v play-off zápasoch sa hrá zo zabezpečenej obrany, akoby tak opatrne vzadu a vyčkáva sa na súpera. Je to však už asi rutina, že v súbojoch vo vyraďovacích bojoch nepadá mnoho gólov.
Hneď v prvej minúte druhej tretiny ste sa dostali do vedenia, no súper rýchlo vyrovnal, čo sa stalo?
Myslím, že sa tam stala chyba v našom obrannom pásme. Išlo o vyhodený puk, ktorý však nebol úplne čistý. Súper túto rozohrávku zachytil a veľmi rýchlo sme dostali vyrovnávajúci gól. Myslím, že aj v prvom zápase sme dostali dva góly po našich veľmi hrubých chybách pri rozohrávke. To isté platilo aj v druhom zápase, takže sa tomu treba vyvarovať. Michalovčania však mali okrem toho aj iné šance, ktoré si vypracovali po našich chybách. Treba uznať silu súpera, majú dobre zorganizovaný systém, dobre korčuľujú, napádajú a z toho potom pramenia naše chyby.
Čo vám robilo problémy, prečo ste sa proti Dukle nevedeli gólovo výraznejšie presadiť?
Myslím si, že Michalovce sú na tom dosť dobre korčuliarsky aj fyzicky, rovnako v osobných súbojoch majú navrch. A podľa mňa ťažia hlavne z toho, že práve v osobných súbojoch často vyhrávajú, čím získavajú puky. Už len keď sa pozriete na našu prvú päťku a na ich prvú päťku, tak zatiaľ čo u nich je tam každý hráč vysoký nad meter osemdesiat, my dáme dokopy tak meter sedemdesiat a možno ani to nie. Aj ja som približne tak vysoký, Rasťo Vereš to isté a vzadu Ľubo Škápik má tak meter sedemdesiatpäť. Jednoducho, Michalovce majú ťažkých a silných hráčov, podľa mňa ťažia najmä z toho, že sú si toho vedomí.
Tlak na hráčov je v play-off vždy
Vy ste nakoniec 41 sekúnd pred koncom druhého stretnutia strelili víťazný gól. Nasledovala menšia eufória?
Každý hráč je rád, keď strelí gól. Pre každého je ten pocit vždy akoby taká odmena za všetky tréningy, posilňovne a podobné veci. Dnes som ten rozhodujúci gól dal ja, no poklonu si zaslúži celé mužstvo. Nebral som to však ako nejakú kapitánsku povinnosť rozhodnúť v takom náročnom súboji, z tohto pohľadu moje „céčko“ nevnímam. Z postu kapitána tímu si nejaký tlak nepripúšťam. Snažím sa na ľade hrať tak, ako viem a ako som zvyknutý. Za to, že mi to včera padlo, som rád, no ako hovorím, nabudúce môže byť strelcom niekto úplne iný a poďakovať tak treba celému mužstvu.
Konečne ste aj premenili presilovku, dovedna ste sa v početných výhodách trápili…
Presne tak. Či už v rozjazdoch alebo samotnej realizácii presilových hier sa od začiatku play-off trápime. Aj naša päťka, ale aj druhá presilovková formácia. Ja si však myslím, že už nie je čas voľačo zlepšovať, treba si na tom dať len jednoducho viac záležať, aby sme to prelomili. V oslabeniach sa nám už darilo viac. Máme zadaný určitý systém od trénera, ktorý sa snažíme dodržiavať. Myslím si ale, že v oslabeniach je to viacmenej o tom, ako zahrá súper, či si vypracuje gólové šance, alebo nie.
Mrzieť vás môže prehra z prvého zápasu. Kde v ňom nastal zlom?
V prvom stretnutí sme najprv perfektne vyrovnali na 1:1, no ten zlom bol v tom, že len niekoľko sekúnd na to, do minúty, sme znova inkasovali na 1:2. Podľa mňa práve to vtedy rozhodlo. Samozrejme, mrzí nás, že súper u nás vyhral prvýkrát až práve vo finále. Ale taký je jednoducho hokej. Po prvom stretnutí nejaký tím proste musel v sérii viesť 1:0. Nám to je síce veľmi ľúto, no hokej je aj o tom a treba s tým rátať, že jeden z tímov jednoducho musí vyhrať.
Hrali ste pred domácim publikom, nezväzoval vám tlak príliš ruky?
Ono tlak je na hráčov vyvíjaný vždycky a v takýchto play-off zápasoch je ten tlak ako na domácom ľade, tak aj u súpera. Je to však na nás hráčoch, aby sme sa s tým vyrovnali a dokázali hrať aj v takých situáciách.
V Michalovciach rozhodne psychika
Séria sa sťahuje na Zemplín, čo tam bude rozhodovať?
Určite to isté, čo aj u nás doma. Hrať zo zabezpečenej obrany, robiť čo najmenej chyby vzadu a dať nejaké góly. Iste však bude rozhodovať to, ako na všetko budeme pripravení psychicky. Musíme vydržať veľký tlak, lebo tam budú dobrí fanúšikovia, plný štadión. Michalovce majú fakt dobrý tím a my na to musíme byť mentálne pripravení. Myslím si, že v týchto zápasoch už nie je čo natrénovať alebo zmeniť, no je to skôr o tom, kto má hlavu viac nastavenú na víťazstvo a kto si za výhrou ide viac.
V Michalovciach ste v tomto ročníku už jeden zápas vyhrali. Podobný výkon zrejme budete chcieť zopakovať aj teraz.
Bolo to práve vtedy, keď Dukla otvorila vynovený štadión. My budeme asi potrebovať aj trochu šťastia, ako sme mali vtedy a určite minimálne tak dobrý výkon ako v spomínanom zápase. Ak sa nám vyhrať podarí aj tentoraz, budeme šťastní. Keby sa rozhodovalo v piatom zápase u nás v Skalici , bolo by to podľa mňa perfektné vyvrcholenie prvoligovej sezóny. My urobíme všetko pre to, aby to tak aj bolo a spravili sme radosť našim fanúšikom. Je jasné, že aj keď ja vykorčuľujem na ľad na súperovom klzisku a vidím tam aspoň nejakú hŕstku alebo pár fanúšikov v našich dresoch, tak ma to tiež poteší. Do Michaloviec je to naozaj veľká vzdialenosť a tak uvidíme, či aj vycestujú, alebo teda koľkí vycestujú. No samozrejme, ak pôjdu na výjazd, bude to pre nás veľká podpora.
Najvyšším cieľom je zisk pohára
Vnímate finále prvej ligy ako vrchol sezóny, alebo ním pokladáte skôr baráž?
Ja mám tridsaťdva rokov a tú ligu som ešte v živote nevyhral. Z môjho pohľadu by som teda víťazstvo vnímal ako také veľké zadosťučinenie. Aspoň sám pre seba. Ale samozrejme, aj celý klub by to tak zrejme bral. To vám už totiž nikto nevezme, keď ste raz zapísaní, že ste víťazom prvej ligy a nielen druhí. Z tohto pohľadu teda samotné finále zmysel dáva. A ak mám byť úprimný, zdá sa mi, že kvalitatívny rozdiel medzi našou ligou a extraligou je. Na druhú stranu však sme šťastní, že si môžeme zmerať sily s extraligovým tímami a ako hráči sa môžeme akoby ukázať. Neviem ako dopadneme a ani si to netrúfam odhadnúť, koľko bodov získame, no už teraz môžem sľúbiť, že každý zápas sa budeme snažiť na sto percent a už uvidíme, ako to všetko dopadne.
Okrem toho, že momentálne hráte finále s Michalovcami, tešíte sa po roku už aj na súboje s Detvou?
Zápasy s Detvou mali vždy náboj. Ja som síce minulý rok už finále ani následnú baráž kvôli zraneniu kolena nehral, no určite tie súboje teraz budú mať taký iný náboj, než s tým ďalším extraligovým mužstvom, pretože Detva je vnímaná akoby stále ešte prvoligová, takže trochu toho náboja vo vzájomných stretnutiach bude.