📺 Pochovávanie basy ukončilo fašiangy v Cerovej

Pochovávanie basy v Cerovej: Fašiangy – obdobie, trvajúce od Troch kráľov do Popolcovej stredy, kedy sa začína štyridsať dní trvajúci pôst, vrcholiaci na Veľkú noc. Toto obdobie nesie rôzne pomenovania. Starobylý je názov masopust, ktorý sa dodnes používa na Morave a v Čechách, na Slovensku sa však udomácnilo pomenovanie fašiangy, čo má pravdepodobne pôvod v nemčine. Na Záhorí je to fašank. V mnohých obciach sa uchovávajú tradície tohto obdobia, nie je tomu inak ani v obci Cerová.

Obdobie svadieb, zábav, či zabíjačiek

“Pretože fašiangy patrili v minulosti k najveselšiemu obdobiu v hospodárskom roku, zvyklo sa v tomto čase konať najviac svadieb, zábav, výročných plesov, bálov, ochotníckych divadelných predstavení, ale aj priadok, drápačiek peria a spoločenských susedských posedení. Je to aj čas domácich zabíjačiek,” povedala pre NaZahori.sk etnografka Oľga Drahošová.

Fašiangy mali rôznu dĺžku trvania, ktorá závisela od termínu pohyblivého sviatku Veľkej noci. Veľkonočná nedeľa pripadá na prvú nedeľu po prvom jarnom splne t. j. po 21. marci, ktorý je považovaný v astronomickom kalendári za deň jarnej rovnodennosti tzn. prvý jarný deň.

Pochovávanie basy či bubna

V utorok o polnoci zábava končila symbolickým smútočným sprievodom a pochovávaním basy či bubna, predstieraným oplakávaním a rozlúčkou s neviazaným veselím. Tak sa skončilo nespútané fašiangové obdobie.

Nasledujúci deň „škaredá streda“ alebo aj „popelec“ zahájil pôst, ktorý končil na Bielu sobotu. Od popolcovej stredy sa prísne zakazovalo konzumovať mäso a mäsové výrobky, v dávnych časoch sa dokonca ani nesmelo variť na masti, ale len na oleji a nekonzumovali ani mlieko a mliečne výrobky, lebo aj tie obsahovali živočíšny tuk. Ba aj všetky hrnce, panvice, kotliny kde boli zvyšky mastného napríklad od fašiangovej zabíjačky, vyumývali a odložili.