Ženy sa často sťažujú na to, že banálne prechladnutie premení muža v nepoužiteľné a nariekajúce stvorenie.

Na mužskej “nádche” zrejme skutočne niečo je, napísal v správe o svojom výskume Kyle Sue z Memorial University of Newfoundland. Muži majú zrejme slabší imunitný systém ako ženy, súdi vedec. Sue chcel prísť to, či muži pri týchto stavoch skutočne trpia viac ako ženy, alebo či je to len mýtus. Analyzoval pri tom niekoľko vedeckých výskumov.

“Tie podľa mňa poukazujú na to, že muži majú v prípade obyčajných vírusových infekcií horných dýchacích ciest aj chrípky slabšiu imunitnú reakciu,” uviedol Sue v lekárskom časopise The BMJ, predtým známom ako British Medical Journal. Prejavuje sa to podľa neho horšími príznakmi choroby aj tým, že zotavenie trvá mužom až dvakrát dlhšie. Dospelým mužom častejšie v súvislosti s týmito virózami hrozí hospitalizácia a majú vyššiu mieru úmrtnosti.

Vedec citoval napríklad jednu štúdiu, podľa ktorej pokusy na myšiach ukázali, že mužský imunitný systém možno potláča testosterón, zatiaľ čo ženský imunitný systém naopak posilňujú niektoré ženské pohlavné hormóny. 

Chorým mužom je najlepšie doma

“Možno je teraz vhodná doba na to, aby boli zriadené priestory priateľské k mužom, vybavené veľkými obrazovkami a polohovateľnými kreslami, kde sa muži budú môcť bezpečne a pohodlne zotavovať z vysiľujúcich príznakov “mužskej chrípky”, uviedol Sue. “Dúfam, že až budú muži nabudúce kritizovaní, že preháňajú, budú môcť povedať: Aha, pozri sa na tento výskum, ukazuje, že to nie je pravda!,” doplnil vedec.

Chrípka nie je sexistická

Nie všetci lekári a vedci ale so závermi kanadského výskumníka súhlasia. “Väčšina zásadných vedeckých dôkazov ukazuje na to, že chrípka nie je sexistická a nič také ako mužská chrípka neexistuje,” uviedla šéfka organizácie britských praktických lekárov Helen Stokesovo-Lampardová. Uznala však, že niektoré výskumy naznačujú, že infekcie dýchacích ciest môžu silnejšie dopadať na mužov ako na ženy.

V každom prípade, či je to muž alebo žena pri ochoreniach ako prechladnutie, viróza či chrípka je najlepšie zostať doma, dopriať si dostatok tekutín a ak je to nutné, vziať si voľnopredajné lieky a často v miestnosti vetrať.

zdroj: The Guardian 

Čo je chrípka ?

Chrípka je vysoko nákazlivé infekčné ochorenie dýchacích ciest charakterizované náhlym začiatkom, zimnicou, triaškou, horúčkou (nad 38°C), únavou, bolesťami hlavy, svalov a kĺbov, neskôr sa pridruží kašeľ a nádcha. Patrí medzi najčastejšie ľudské infekčné ochorenia. Každoročne postihne 10 % svetovej populácie. Ide o závažné ochorenie, ktoré je príčinou úmrtí tisícov ľudí na celom svete každý rok. 

Je chrípka „banálne“ ochorenie bez komplikácií?

Priebeh ochorenia chrípky a jeho dopad závisí od viacerých faktorov, ako je napr. miera patogenity vírusu, ale aj vek a zdravotný stav osôb. Riziko vzniku komplikácií chrípky zvyšuje napr. prítomnosť chronických ochorení, fajčenie a obezita. U mladých  zdravých osôb je väčšinou nekomplikovaný, trvá 7 – 14 dní. K najčastejším komplikáciám patria zápal stredného ucha, zápal prínosových dutín a zápal pľúc. Menej často môže prísť aj ku komplikáciám postihujúcim srdce alebo nervový systém, prípadne až k úmrtiu.

Čo spôsobuje chrípku?

Pôvodcom chrípky je vírus chrípky, ktorý má niekoľko typov a subtypov  a vyznačuje sa veľkou premenlivosťou. Vírus často mení svoje vlastnosti a takmer každú sezónu kolujú v populácii iné typy vírusu. Prameňom pôvodcu nákazy je chorý človek. Najvyššia nákazlivosť je na začiatku ochorenia, pri komplikovanom priebehu môže trvať aj dlhšie.  Nákaza sa prenáša kvapôčkovou infekciou.  Chorý vylučuje vírus pri kašľaní, kýchaní a rozprávaní, ale nákaza je možná aj kontaminovanými rukami a predmetmi.

Kedy hovoríme o chrípkovej epidémií?

Vo všeobecnosti hovoríme o epidémii vtedy, ak ide o nahromadenie viacerých alebo mnohých ochorení vyvolaných v pomerne krátkom čase na ohraničenom mieste tým istým pôvodcom nákazy. Podľa geografického šírenia sa rozoznávajú lokálne, okresné, krajské či celoštátne epidémie.

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky kontinuálne monitoruje a vyhodnocuje situáciu vo výskyte akútnych respiračných ochorení a chrípky a chrípke podobných ochorení. Zároveň zverejňuje odporúčania, ako chrípke predísť prostredníctvom svojej webovej stránky, sociálnej siete či médií.

Ako spoznáme príznaky chrípky?

–     náhly nástup príznakov z plného zdravia,

–     vysoká teplota  – nad 38 °C,

–     typický úvodný príznak je bolesť kĺbov,

–     silná bolesť hlavy, často za očami,

–     bolesť svalov v rukách, v  nohách a na chrbte,

–     suchý, dráždivý kašeľ,

–     často sa objaví zimnica a triaška,

–     po 48 hodinách sa môže prejaviť nádcha a bolesť hrdla.

Kedy hovoríme o chrípkovej epidémií?

Vo všeobecnosti hovoríme o epidémii vtedy, ak ide o nahromadenie viacerých alebo mnohých ochorení vyvolaných v pomerne krátkom čase na ohraničenom mieste tým istým pôvodcom nákazy. Podľa geografického šírenia sa rozoznávajú lokálne, okresné, krajské či celoštátne epidémie.

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky kontinuálne monitoruje a vyhodnocuje situáciu vo výskyte akútnych respiračných ochorení a chrípky a chrípke podobných ochorení. Zároveň zverejňuje odporúčania, ako chrípke predísť prostredníctvom svojej webovej stránky, sociálnej siete či médií.

Ako sa lieči chrípka? Zaberajú na ňu antibiotiká?

Liečba je väčšinou symptomatická. Keďže ide o vírusové ochorenie, nelieči sa antibiotikami. Je možné použiť antivirotiká, tie sa musia nasadiť do dvoch dní od začiatku príznakov. Chrípku je potrebné vyležať. Odporúčajú sa lieky tlmiace bolesti hlavy, svalov a na zníženie teploty. Únavu a malátnosť je však možné pociťovať ešte niekoľko dní, či týždňov po ústupe chrípky.

zdroj: uvzsr.sk a NaZahori.sk