Veľká noc alebo Veľkonočné sviatky alebo Pascha je najvýznamnejší kresťanský sviatok, ktorý pripadá na marec alebo apríl. Termín Veľkej noci nie je stály, každoročne sa mení. Veľká noc pripadá na prvú nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca – po 21. marci.

Má však ustálený deň na oslavu – nedeľu – pretože Ježiš Kristus vstal z mŕtvych podľa svedectva apoštolov prvý deň po sobote.

Veľká noc je pre kresťanov oslavou zmŕtvychvstania (vzkriesenia) Ježiša Krista po jeho smrti na kríži. Udalosti Veľkej noci a ich interpretácia úzko súvisia s významným židovským sviatkom Pesach, ktorý sa slávi zhruba v rovnakej dobe. V prostredí Gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi sa pre tento sviatok používa takmer výlučne názov Pascha.

Kresťanské oslavy Veľkej noci sa v Novom zákone nespomínajú, najstarším svedectvom o Veľkej noci je homília O Pasche Melitona Sardského z 2. storočia. Oslavy Veľkej noci sa teda v cirkvi objavili veľmi skoro.

Vysvetlenie pôvodu názvu „veľká“ treba hľadať v časoch židovského otroctva v starovekom Egypte. Faraón nebol ochotný prepustiť svojich izraelských otrokov, a preto Boh trestal krajinu desiatimi ranami. Až po poslednej z nich, keď zomreli všetky prvorodené egyptské deti, faraón prepustil zotročených ľudí. Židov, ktorí pomazali veraje svojich dverí krvou baránka, sa táto pohroma netýkala a anjel smrti ich obišiel. Baránok je preto symbolom Ježiša Krista, ktorého krv nás všetkých zachránila od večného zatratenia. Ako sa ďalej uvádza v Biblii, po vyslobodení z Egypta previedol Boh ľud na čele s Mojžišom cez Červené more, ktoré rozdelil a vysušil. Tu niektorí hľadajú pôvod tradičného židovského názvu pre Veľkú noc: pésach – prechod. Iní slovo pésach vysvetľujú ako obídenie, vyhnutie sa, a vzťahujú ho na anjela smrti, ktorý obchádzal domy potreté krvou. Obídenie aj prechod predstavujú veľké Božie skutky, ktoré urobil počas jednej noci pre svoj ľud, a preto každoročnú spomienku na tento deň Izraeliti nazvali Veľkou nocou.

Symbolika prechodu z otroctva do slobody sa preniesla aj do kresťanstva ako prechod z hriechu do života v Božej milosti, ktorý zabezpečil Ježiš Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním.

Veľkonočné oslavy sa podľa regiónov líšia. Pretože sa časovo zhruba prekrývajú s pohanskými oslavami príchodu jari, ľudové tradície prevzali z predkresťanských dôb mnoho zvykov a obyčajov.

Veľkonočné sviatky na Záhorí

V mnohých regiónoch Slovenska ju sprevádzajú staré zvyky a obyčaje a inak tomu nie je ani na Záhorí. Niektoré sa však už z povedomia ľudí pomaly vytrácajú.

Veľkej noci predchádzal štyridsaťdňový pôst začínajúci na Popolcovú stredu nazývanú i Škaredá. Nekonali sa žiadne zábavy, veselia, ani svadby. Ľudia obmedzili konzumáciu mäsa a alkoholu.

Dva týždne pred Veľkou nocou, na Smrtnú nedeľu, v kostoloch zahaľovali kríže a ženy nosili na hlavách čierne šatky – ručníky. Odpoludnia chodili deti a mládež topiť smrť (Morenu) – na drevenom kríži niesli figurínu starej baby vytvorenú zo slamy, oblečenú do sukne, kacabajky a čepca. Za veľkého vresku Morenu povyzliekali a hodili do potoka.  

„Morena, Morena, kdes ty klúče podzela?

Daua sem ich daua, svatému Júru,

aby hore vstau, polá odmykau,

aby rostua tráva.

Na poli sunko svící, na vjenečky kvící.

Smrt, smrt ukrutná,

kyselice nechutná.

Kyselicu zíme a smrt utopíme.“

Na Kvetnú nedeľu, týždeň pred Veľkou nocou, kňaz posvätil bahniatka, ktoré Záhoráci volajú koťátka alebo macušky. Ľudia si ich brali domov. Chránili ich pred búrkou a tiež ich použili ďalší rok na Bielu sobotu.

V Kvetnú nedeľu chodili malé dievčatká po „Létečku“. Létečko je halúzka z bahniatok vyzdobená výfučkami z vajíčok zavesenými na mašličkách. Na létečku nesmeli chýbať retiazky zo stebiel slamy a handričiek.

Malé koledníčky boli oblečené v detskom kroji, ktorý pozostával z dvoch škrobeníc, kašmírovej vrchnej sukne, fertúška a komótky. 

„Bucte, babičky, veseué!

Už vám to létečko neseme.

Dajte nám vajíčko jedno, dvie,

šak vám to málučko ubude.

Dajte nám grajcárek, lebo dva,

šak vám to Pánbíček požehná.“

Na Zelený štvrtok sa v kostoloch zväzovali zvony a organ. Namiesto zvonenia chlapci rapkali na rapkáčoch a klepáčoch. Na Veľký piatok si všetci kresťania pripomínajú utrpenie a smrť Pána na kríži. V tento deň sa nesmelo hýbať so zemou – nič sadiť, ani siať.

Na Bielu sobotu sa pálili bahniatka, kňazi večer na omši posväcovali veľkonočnú sviecu. Po týchto obradoch sa v kostoloch zažalo, začali zvoniť zvony a hrať organ, čo znamenalo, že nastalo vzkriesenie. Gazdinky nosili do kostola v prútených košíkoch jedlo na posvätenie: sekanku, údené mäso, vajíčka a kugluf – bábovku, tieto sa mohli konzumovať až po posvätení, napr. aj na Veľkonočnú nedeľu, ktorá už bola veselšou a uvoľnenejšou ako predošlé veľkonočné dni.

Veľkonočný pondelok – začala sa šibačka, na Záhorí „šlahačka“. Tá symbolizuje, že aj Ježiš Kristus bol bičovaný, šľahaný. Korbáče si chlapci plietli sami z vŕbového prútia, veľké korbáče – „kocare“ nosili slobodní mládenci. Dievčence im na ne uväzovali stužky – pantle. Takýto kocar bol potom ozdobou na májke. Chlapci vyobliekaní v krojoch sa skoro ráno vybrali na obchôdzku po známych dievčatách s korbáčmi, kocarmi, často i s harmonikou. 

„Šibi, ryby, mastné ryby,

dávaj vajce od korbáča,

vyšlahám ťa jak zajáca.

Ket mi nedáš dvie vajíčka,

vyšlahám ťa jak zajíčka.

Kázau kadlec aj kadlečka,

abys daua tri vajíčka.

Jedno bíué, dvie červené

a to trecí zafarbené.

Kázau strýc, abys daua ešče víc!“

Po šibačke prišla na rad oblievačka v potoku alebo pod studňou. Neraz po takejto oblievačke boli dievčence veľmi choré. Preto dnes vodu nahradila aj voňavka.

Chlapci dostali za odmenu farebné vajíčko a starší mládenci a muži si vypili po poháriku dobrej slivovičky alebo vínka.

Veľkonočné vajíčka boli zdobené rozličnými spôsobmi. Najrozšírenejším bolo ich varenie v cibuľových šupkách a žihľave.

Na veľkonočnom stole nesmela chýbať jahňacina alebo kozľacina a upečený baránok, ktorého gazdinky vystavovali do okien.

V utorok chodili pre zmenu šibať dievčence. Ženy mohli vyšibať hociktorého chlapa, ktorého stretli na ulici. Tento zvyk sa z veľkonočných tradícií už vytratil.

Veľkonočné symboly

• baránok — Symbol baránka sa nachádza už v predkresťanských tradíciách. V židovskej tradícii sa používal ako obetné zviera za hriechy. Zároveň židia na sviatok Paschy jedia baránka ako pripomienku svojho vyslobodenia z Egypta. V kresťanstve je baránok jedným zo symbolov Ježiša Krista, lebo obrazne podľa kresťanskej viery on je baránok obetovaný za spásu sveta.
• kríž — Kríž je dnes najdôležitejším z kresťanských symbolov, pretože Kristus bol odsúdený na smrť ukrižovaním. Tento trest patril k trestom veľmi krutým a ponižujúcim.
• oheň — Veľkonočná bohoslužba sa začína zapálením veľkonočného ohňa, ktorý symbolizuje víťazstvo Ježiša Krista nad temnotou a smrťou. Od tohto ohňa sa potom zapaľujú veľkonočné sviečky.
• sviečka — Sviečka je v mnohých kultúrach chápaná ako znamenie života. Veľkonočná sviečka symbolizuje vzkrieseného Krista — tento symbol pochádza zo starovekých osláv Veľkej noci, pri ktorých sa zapaľuje sviečka (nazývaná tiež paškál) od ohňa. Takto zapálená sviečka sa v priebehu veľkonočnej bohoslužby ponára do vody na krst, je ozdobená znamením kríža a symbolmi začiatku a konca vekov, ktorými je Kristus. Táto sviečka sa potom zapaľuje počas celého veľkonočného obdobia až do Turíc a pri každom krste – aby sa naznačilo, že krst patrí k Veľkej noci. Táto sviečka sa tiež zapaľuje pri kresťanskom pohrebe na znamenie toho, že zosnulý rovnako ako Kristus, prešiel bránou smrti; a cirkev sa za neho modlí, aby vstal k novému životu s Bohom.

Veľkonočné stolovanie

• vajíčko — Pretože vajíčko obsahuje zárodok života, bolo v mnohých kultúrach symbolom plodnosti, života a vzkriesenia. V súvislosti s ľudovou tradíciou vznikol zvyk maľovať tieto vajíčka; dôvodom jedenia vajec na Veľkú noc bola zrejme aj skutočnosť, že vajcia sa nesmeli jesť v pôstnom období. V kresťanstve sa vajce vykladá ako symbol zatvoreného hrobu, z ktorého vstal Kristus, ako symbol nesmrteľnosti.
• zajačik — Aj keď mnoho nenáboženských tradícií má svoje korene v kresťanskej symbolike, niektoré veľkonočné symboly môžeme vystopovať až do predkresťanskej doby. Napríklad zajačik má pravdepodobne pôvod v pohanských rituáloch oslavujúcich príchod jari.
• korbáč — Tento v niektorých regiónoch Slovenska dôverne známy symbol Veľkej noci má tiež pôvod v starých pohanských zvykoch.

Nenáboženské veľkonočné tradície

Podobne ako mnoho iných kresťanských sviatkov, aj Veľká noc sa preniesla aj mimo cirkvi. Už od jej vzniku je to čas osláv a veselia. Dnes je aj komerčne dôležitá, pretože sa na ňu viaže veľa zvykov, ktorých uskutočnenie si vyžaduje nejaké úsilie prípadne nákup. Predávajú sa napríklad veľkonočné pohľadnice, ozdoby alebo sladkosti v podobe veľkonočných vajíčok, barančekov alebo zajačikov.

Na Veľkonočný pondelok je prastarou tradíciou hodovanie, polievanie a šibačka (korbáč) . Od rána muži a chlapci chodia po domácnostiach svojich známych a polievajú alebo šibú ženy a dievčatá ručne vyrobeným korbáčom z vŕbového prútia. Korbáč je spletený z ôsmich, dvanástich alebo až dvadsiatich štyroch prútov a je zvyčajne od pol do dvoch metrov dlhý a ozdobený pletenou rukoväťou a farebnými stužkami. Podľa tradície muži pri hodovaní prednesú koledy. Či sa najprv šibe alebo polieva a potom spievajú či recitujú koledy záleží na situácii. Aj keď šibanie môže byť bolestivé a polievanie nepríjemné, nie je ich cieľom spôsobiť krivdu. Skôr je korbáč symbolom záujmu mužov o ženy. Nenavštívené dievčatá sa môžu dokonca cítiť urazené. Vykorbáčovaná či poliata žena dáva mužovi farebné vajíčko ako symbol jej vďaky a odpustenia. Treba spomenúť, že zvyčajne sa používa iba jedna metóda. Na strednom a západnom Slovensku väčšinou korbáčovanie a na východe polievanie.

V USA sú Veľkonočné sviatky už prakticky nenáboženským sviatkom, takže mnoho amerických rodín sa zúčastní iba veľkonočného veselia okolo zdobenia veľkonočných vajíčok v sobotu večer a ich „lovu“ v nedeľu ráno. Podľa detských rozprávok boli vajíčka počas noci prinesené veľkonočným zajačikom a poschovávané po dome a záhrade, aby počkali na deti, až sa zobudia. Dôvod, prečo by to mal zajačik robiť, sa vysvetľuje iba zriedkavo.

V Nórsku je, okrem lyžovania v horách a maľovania vajíčok, tradíciou riešenie vrážd. Všetky veľké televízne stanice vysielajú kriminálne a detektívne príbehy, ako je napríklad Poirot Agathy Christie. Aj noviny publikujú články, z ktorých môžu čitatelia skúsiť odvodiť, kto je páchateľom. Samozrejme tiež vychádza množstvo kníh. Dokonca aj krabice od mlieka bývajú potlačené príbehmi s vraždami.

Obchody zatvorené piatok, nedeľa a pondelok

Veľkonočné nákupy cez najvýznamnejší kresťanský sviatok roka, Veľkú noc. Aj napriek tomu, že platí novela zákona, ktorá zakazuje maloobchodný predaj, mnoho Slovákov si necháva nákupy na poslednú chvíľu. Cez Veľkú noc budú u nás zavreté všetky potravinové reťazce až tri dni, a to v piatok, nedeľu a pondelok.

Počas Zeleného štvrtka budú najväčšie potravinové reťazce prístupné podľa štandardných otváracích hodín. Spoločnosti ako Tesco, Lidl, Billa, Kaufland, Terno či Samoška alebo COOP Jednota budú počas Veľkého piatka, Veľkonočnej nedele a Veľkonočného pondelka zatvorené. Medzi sviatkami v nich nakúpite len cez Bielu sobotu.

Od jari 2017 platí novela Zákonníka práce. Počas štátnych sviatkov sú všetky obchodné centrá a potravinové reťazce zatvorené. Ak by obchodník zákon porušil, hrozí mu pokuta až do výšky 100-tisíc eur.

zdroj: wikipedia.org