Na Oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny skalickej nemocnice majú celkovo 11 pľúcnych ventilátorov na invazívnu ventiláciu pľúc. NaZahori.sk o tom informovala hovorkyňa spoločnosti Agel Martina Pavliková.
„Sedem ventilátorov je vo vlastníctve nemocnice, tri ventilátory sú zapožičané zo Štátnych hmotných rezerv a jeden ventilátor je od firmy Stardent z Holíča. Nemocnica má k dispozícii ešte dva ventilátory na neinvazívnu ventiláciu pľúc, ktoré boli počas pandémie umiestnené na COVID oddeleniach. Aktuálne oddelenie pozostáva z ôsmich intenzivistických lôžok, v čase pandémie bola nemocnica nútená rozšíriť oddelenie až na desať plne využitých lôžok.
Umelá ventilácia pľúc je prístrojová podpora dýchania určená pre pacientov s rizikom zlyhania alebo zlyhaním dýchania. ,,K tomu dochádza buď primárne z pľúcnych príčin, teda ťažké zápaly pľúc, kam patrí napríklad syndróm akútnej dychovej tiesne pri nákaze COVID-19 alebo akútne zhoršenie chronickej obštrukčnej pľúcnej choroby. Sekundárne aj z mimopľúcnych príčin, napríklad strata svalovej sily pri postihnutí kostrových svalov, pri poškodení mozgu, ako súčasť multiorgánového zlyhania pri infekcii iného orgánu, pľúcny opuch pri zlyhaní srdca či reakcia na alergickú látku,“ uviedol primár Oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny Rastislav Sabanoš.
Pľúcny ventilátor preberá na seba celú pacientovu dychovú prácu. Správnym nastavením parametrov ventilátora z veľkej časti zdravotníci nahrádzajú funkciu pľúc – ako ventiláciu (výmenu O2 a CO2 medzi pľúcami a vonkajším prostredím), tak aj respiráciu (výmenu O2 a CO2 na úrovni pľúcnych mechúrikov).
„Pľúcne tkanivo nie je uniformné ani medzi ľuďmi, každý človek má iné vlastnosti pľúcneho tkaniva, ani v rámci jedného človeka, pretože rôzne oblasti pľúcneho tkaniva majú iné vlastnosti, a preto na základe aktuálnych vlastností pľúcneho tkaniva je nutné individualizovať pre každého pacienta ten jeho „na mieru ušitý“ ventilačný vzorec a vybrať správny ventilačný režim. Vlastnosti pľúc sa každú chvíľu menia, preto je nutné podľa aktuálneho stavu meniť parametre ventilátora tak, aby sa zamedzilo poškodeniu pľúc ventilátorom,“ doplnil primár.
Vedieť ventilovať vyžaduje praktické zručnosti ako rýchlu a bezchybnô intubáciu či široké multiodborové vedomosti. „V prvom rade je to spoznanie choroby, ktorá viedla k zlyhaniu dýchania, poznatky z fyziológie pľúc a patofyziológie chorôb pľúc, znalosti liečby chorôb vedúce k zlyhávaniu dýchania, poznať napríklad interakcie umelej pľúcnej ventilácie s aktuálnym stavom kardiovaskulárneho systému. Veľmi dôležité sú získané skúsenosti lekára v rozhodovaní sa, kedy už pacienta „napojiť na ventilátor“, niekedy už len hodinové omeškanie má výrazný vplyv na ďalšiu prognózu pacienta,“ informoval primár
„Celosvetovo najkvalifikovanejším a najskúsenejším lekárom pre ventiláciu je lekár oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny vzhľadom na to, že sa vo svojej praxi veľmi často stretáva s pacientami v kritickom stave so zlyhaním dýchania a zároveň preto, že ako druhú časť svojej praxe vykonáva celkovú anestéziu pri operáciách, kde je tiež potrebná ventilácia, ale v tomto prípade anestetickým prístrojom. V krízovom čase ako bola pandémia, kde celoplošne chýbali lekári, teoreticky, možno aj prakticky, po intenzívnom zaučení môže ventilovať v základných ventilačných režimoch každý lekár, ale skúsenosti sa získavajú ťažko a veľmi dlho,“ doplnil Sabanoš. Pandémia COVID-19 ukázala, akí sú títo lekári nenahraditeľní v liečbe tých stavov zlyhania dýchania, kde nestačí len inhalovať O2 alebo podpora neinvazívnou ventiláciou.
