Tréner FC Žolík Malacky: Spolupracujeme so Senicou, hrávajú za nás najmä Buchelovci

31 bodov a 5. miesto treťoligovej tabuľky so stratou 9 bodov na lídra z Ivanky pri Dunaji – taká je bilancia malackých futbalistov po jesennej časti súťaže. Teraz je v lige zimná prestávka a pokračovať by sa malo v marci.

Aké ciele majú do jarnej časti? Myslí sa na napodobenie Rohožníka a postup do II. ligy? Spýtali sme sa trénera A tímu Branislava Juhasa.

Splnila prvá polovica sezóny vaše očakávania?

Do sezóny sme išli s tým, že by sme na jeseň chceli získať aspoň 30 bodov, čo sa nám podarilo. Získali sme ich 31. Chceli sme tiež v tabuľke figurovať do 3. miesta, čo sa nám však nepodarilo. Treba ale pripomenúť, čím je táto sezóna výnimočná: Ivanka pri Dunaji prekonala bodový rekord – ešte žiadne mužstvo v našej lige po jesennej časti nemalo na konte 40 bodov. Keby sme mali posledné tri sezóny 31 bodov, boli by sme v tejto fáze súťaže na druhom, resp. treťom mieste.

S akým umiestnením by ste na konci súťaže boli spokojný? Myslíte aj na boj o celkový triumf?

Uspokojíme sa s každým umiestnením, ktoré nám bude zaručovať účasť v III. lige aj po avizovanej reorganizácii súťaží. To môže byť druhé miesto, tretie, ale aj štvrté. Musíme skončiť tak, aby sme po reorganizácii hrali minimálne III. ligu. Na postup v tejto fáze nemyslíme, Ivanka má veľký náskok. Samozrejme, je pekné ligu vyhrať, ale sústredíme sa na to, aby sme pre Malacky udržali tretiu ligu aj v budúcej sezóne. Všetko ostatné by bol bonus.

V pohári ste skončili už v 3. kole po zápase so Skalicou. Ako spätne hodnotíte svoju účasť?

My sme mali základný cieľ dostať sa čo najďalej s tým, že sme chceli, aby k nám zavítalo mužstvo z najvyššej alebo II. ligy, čo sa aj podarilo. So Skalicou sme mohli prakticky len prekvapiť, žiaľ, nestalo sa. Nastúpili sme do zápasu s prílišným rešpektom  a prakticky v 10. minúte už bolo rozhodnuté – Skalica viedla 3:0 a potom si len hrala to, čo potrebovala. Potom sme začali aj my hrať, keď hráči videli, že nemajú čo stratiť. Zápas sme si prehrali v prvých desiatich minútach. Je to pre chalanov veľká skúsenosť, pretože máme hráčov, ktorí vyšli minulý rok z dorastu a s takýmto súperom sa ešte nestretli a videli, koľko roboty ich čaká, aby sa dostali na minimálne druholigovú úroveň.

V dobrých výsledkoch vám výrazne pomáhajú hráči zo Senice. Ako vnímate ich prínos?

Spolupráca so Senicou prináša výhody aj nevýhody. Hrávajú za nás najmä Buchelovci, sú to minuloroční dorastenci, ktorí s prvoligovým futbalom majú zatiaľ malé skúsenosti. V Senici naskakujú z lavičky, u nás však robia rozdiel. Malacky dali 28 gólov v lige, z ktorých 8 strelili práve Filip s Jakubom a na ďalších 5 prihrali, čo z nich robí naše opory. Samozrejme, posielajú nám aj iné posty, napríklad stopéra Lukáša Kučeru či brankára Matúša Chropovského, posledný zápas za nás hral Gabriel Halabrín. Sú to hráči s reprezentačnými skúsenosťami, čiže možno teraz za nás hrá druhý Edmund Addo, ktorý sa dostal až do Ligy majstrov. Nevýhoda je, že keď prídu posily zo Senice, na lavičke musia zostať Malačania. Momentálne však spolupráca prináša viac výhod ako nevýhod. Žijeme dobu, aká je: ak niekto dostane koronavírus, nemusíme hľadať náhradu v B tíme, ale môžeme siahnuť aj po hráčoch zo Senice. K tým pristupujem rovnako ako k našim s tým, že im prízvukujem, aby ich na ihrisku bolo vidieť, lebo sú to profesionáli a prišli z prvej ligy. Očakávame teda od nich, že budú rozdieloví.

Prídu počas zimy nejaké posily?

Nejaké posily budeme určite hľadať. Už v lete sme doplnili káder, lebo sme potrebovali najmä starších a skúsenejších. Zameriavame sa najmä na hráčov z Malaciek a okolia, prípadne na tých, ktorí v Malackách futbalovo vyrastali. Podarilo sa nám dotiahnuť Mareka Zajíca či Mareka Adamoviča, čo sú kvalitní hráči, dokonca víťazi III. ligy. Žiaľ, Filip Kalanka si v poslednom prípravnom zápase natrhol achilovku, Marek Zajíc si roztrhal krížny väz v kolene a Marek Adamovič na určitý čas vypadol pre koronavírus. Zranili sa aj Adam Kuruc či Jakub Hradil, a tak budeme aj na ich posty určite zháňať posilnenie. Navyše, niektorých hráčov lákajú aj kluby z Rakúska, čiže posily budú potrebné. Ak sa nám nepodarí zohnať Malačanov či hráčov z okolia, možnosťou sú aj zahraniční hráči, čo by sme síce úplne nechceli, ale ako krajnú alternatívu to treba zvážiť. Čakáme aj na to, ako sa vyvinie situácia v Senici pod novým majiteľom, ktorý môže mať iné predstavy o spolupráci s Malackami. Čiže musíme mať káder v takom stave, aby sme neboli závislí od Senice a mohli hrať iba s našimi hráčmi. K doplneniu kádra príde, otázka je, či sa vôbec začne hrať.

Ktorý zápas jesennej časti považujete za najlepší a ktorý, naopak, za najhorší?

Myslím, že veľmi dobrý výkon sme podali v Tomášove v poslednom kole. Trochu nám k tomu dopomohol aj fakt, že súper bol pre koronavírus oslabený. Ale najlepší zápas sme odohrali doma s Ivankou pri Dunaji, ktorá k nám pricestovala ako mužstvo v tom čase ešte bez prehry a bez inkasovaného gólu. Bol to obojstranne dobrý zápas. My sme jediným mužstvom, ktoré ich porazilo, dokázali sme im dať 3 góly. Škoda, že sa nám na tento výkon nepodarilo nadviazať v októbri, keď sme mali v kabíne koronavírus a ďalšiu virózu. Vtedy sme dva zápasy zo štyroch prehrali, boli sme oslabení a október sme nezvládli. Mrzí nás aj domáca prehra doma s Račou, lebo v lige sme dovtedy viac ako rok a pol neprehrali a tiež prehra vo Vrakuni, kde nám na ťažkom teréne nevychádzalo vôbec nič. Bola to ťažká situácia, chalani boli po horúčkach a karanténach, aj pre toto im treba zložiť poklonu.

Za rozhovor ďakuje M. Binčík