📷 Sú členovia rádu pochovaní pod Františkánskym kostolom v Skalici?

Františkánsky kostol by sa dal zaradiť medzi väčšie chrámy v Skalici na Záhorí. Ak sa ocitnete v meste v horúci letný deň, vrelo odporúčam sa ísť schladiť priamo do kostola.

O františkánskom kostole sú hodnoverné zmienky z II. polovice 15. storočia.

Tri umelecké štýly v jednom

Dennodenne chodí okolo neho mnoho z vás, či už ste domáci, turisti alebo len tak prechádzate. Pri návšteve Skalice ste si nemohli nevšimnúť monumentálnu gotickú stavbu – Kostol Sedembolestnej Panny Márie, ktorého korene siahajú až do 15. storočia. Chrám ale v 18. storočí vyhorel, a preto ho museli znovu postaviť. Pri jeho rekonštrukcií sa použili nové umelecké slohy. Avšak pôvodná konštrukcia aj naďalej zostáva gotická. Na rozdiel od zovňajšku, vnútro kostola tvoria najmä barokové prvky. Jediná zachovaná gotická časť je svätyňa, ktorej dominantou je sieťovaná klenba s erbami.

Umenie nie len pre vaše oči

Chrám sa nachádza na začiatku Kráľovskej ulice smerom do centra mesta. Nachádza sa v ňom 6 oltárov. Hlavný oltár pochádza z roku 1953, pretože pôvodný z 18. storočia rozobrali pre problémy so statikou. Okrem hlavného má aj 4 bočné a jeden oltár Panny Márie Lurdskej, ktorý sa nachádza v kaplnke pri vchode do chrámu. Pred kostolom je taktiež aj kamenný kríž z 18. storočia, kaplnka sv. Jána Nepomuckého a v presklenej časti kalvária, ktorú františkánom daroval jeden mešťan (je pod ňou aj pochovaný).

Súčasťou tejto stavby je aj Františkánsky kláštor, Františkánska záhrada a niekoľko nádvorí. V priestoroch vyššie už spomínaného Františkánskeho kláštora v súčasnosti sídli Základná umelecká škola. Na prízemí budovy sa nachádza koncertná sála, v ktorej umelecká škola pravidelne usporadúva koncertné predstavenia svojich študentov. Takisto sa v bývalom kláštore nachádza galéria, pečie sa v nej preslávený Skalický trdelník, slúži aj ako vinotéka a počas pandémie ho mesto použilo dokonca ako miesto určené pre antigénové testovanie.

Síce chudobní, ale bohatí v srdci

Aj keď na prvý pohľad môže táto kultúrna pamiatka pôsobiť nevýrazne a nezaujímavo, za svoju existenciu vystriedala niekoľko majiteľov. Pôvodným vlastníkom Kostola Sedembolestnej Panny Márie (Františkánskeho kostola) nebol nikto iný ako františkáni. Boli to rehoľníci, ktorý sa snažili žiť podľa vzoru sv. Františka z Assisi. Ich pomenovanie je odvodené práve od mena tohto svätca. Františkáni boli známi tým, že svoje chrámy budovali v menej obývaných častiach miest. Svoje učenie hlásali medzi chudobných obyvateľov hlavne tým, že s nimi zdieľali životný štýl – žili v biede a chudobe.

Ale okrem skromného života hlásali františkánski mnísi najmä pokoj a dobro medzi ľuďmi. Do Skalice sa tento rehoľný rád dostal už v prvej polovici 15. storočia, a tým sa stali prvou a zároveň aj najdlhšie pôsobiacou rehoľou v tomto meste. Rád slúžil v Skalici až do 50. rokov 20. storočia, kedy ich odtiaľ vyhnali komunisti. Po revolúcií kostol prešiel do vlastníctva farnosti a kláštor opäť patril františkánom. Mesto si ho od tej doby od nich prenajíma. Františkánsky rád sa sem však už nevrátil.

Mŕtvoly pod chrámom

Medzi rokmi 1500 – 1855 sa v priestoroch kostola nechávali pochovávať členovia rádu, šľachtici a mešťania, ktorí väčšinou františkánom finančne prispievali. Niektoré krypty sa zachovali a v roku 1993 sa v chráme našlo až 17 z nich. Nachádzajú sa pod kostolom, ale, bohužiaľ, nie sú zrekonštruované a z toho dôvodu ani prístupné verejnosti. Avšak po kostole sú rozmiestnené náhrobné kamene z krýpt. Na jednej z nich sa nachádza najstarší nápis na kamennej pamiatke, ktorý sa našiel na území mesta Skalica.

Oplatí sa to zažiť

Či už ste veriaci, alebo vás len zaujíma architektúra alebo história odporúčam, aby ste Kostol Sedembolestnej Panny Márie v Skalici zaradili na svoj zoznam. Ako sa hovorí, nesúď knihu podľa obalu. Tak by sa dal veľmi v skratke popísať tento veľkolepý chrám. Po toľkých stáročiach v ňom už síce nenájdete žiadnych františkánov, ale vo vnútorných priestoroch sa zachovala pamiatka na túto rehoľu. A skutočne, keď vojdete dnu, miesto dýcha svojou bohatou históriou.

Zdroje: Regionzahorie.sk a Dokostola.sk a Zahorskemuzeum.sk a Pavlína Barbaričová – brigádnička v kostole počas turistickej sezóny.