Prezidentka Zuzana Čaputová vystúpila v piatok 5. júna 2020 prvýkrát v pléne NR SR so Správou o stave republiky.
NaZahori.sk ju prinášame v plnom znení.
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky,
vážené poslankyne, vážení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky,
vážení členovia vlády Slovenskej republiky,
vážení hostia,
vážení spoluobčania,
správa o stave republiky by za iných okolností bola predovšetkým mojou reflexiou na to, čo v našej republike funguje, kde treba pridať a kde treba urobiť ráznejšiu zmenu. Odznievajúca pandemická kríza však túto reflexiu spravila za mňa. Sama najlepšie odhalila to, čo je životaschopné, do čoho môžeme vkladať dôveru a čo je sotva prežívajúce a vyžaduje si našu najväčšiu pozornosť. Dovoľte mi preto v nasledujúcich minútach poukázať najmä na to, čo nám kríza o nás samých a o Slovensku povedala.
Len málokto mohol pred pár týždňami tušiť, ako rýchlo a ako zásadne sa zmenia naše životy aj plány každého z nás. Pred pár mesiacmi, pred parlamentnými voľbami, bola naša spoločnosť silne polarizovaná, aby sme o niekoľko dní na to začali čeliť skutočnej hrozbe a začali sme sa spájať. V spôsobe a odhodlaní, ako ju prekonať. Zatiaľ čo výsledkom prvého bola rozdelená spoločnosť a strach z vývoja po voľbách, výsledkom druhého, spoločného snaženia je, že patríme medzi najúspešnejšie krajiny vo svete. Z toho sa ponúka aj prvé, a pre mňa najzásadnejšie poučenie z pandemickej krízy – keď máme spoločný cieľ a spolupracujeme, dokážeme veľké veci, a to na svetovej úrovni.
Ak by som mala na začiatku správy o stave republiky predoslať posolstvo, tak bude znieť – Nevracajme sa do stavu spoločnosti pred koronou!
Je stále veľa dôvodov a veľa cieľov, pre ktoré je dôležité sa spojiť. A nielen preto, že môžeme dosiahnuť na vyššie priečky pomyselných rebríčkov. Ale hlavne preto, že sú v bytostnom záujme nášho štátu, spoločenstva a jeho občanov. Aby sme lepšie prekonali ťažké časy, ktoré s ekonomickou a sociálnou krízou ešte prídu. Som presvedčená, že máme na to ich zvládnuť.
Vážené dámy, vážení páni,
ak pandémiu, ktorou prechádzame, považujeme za skúšku, je potrebné zhodnotiť, ako sme zvládli jej prvú fázu. Keď sa porovnáme s inými štátmi, pri všetkej skromnosti môžeme povedať, že Slovenská republika patrí medzi najúspešnejšie krajiny. Postrehli to aj viaceré svetové médiá, ktoré vyzdvihli, že sme v kritickej situácii konali veľmi rýchlo a nedovolili sme, aby sa pandémia začala nekontrolovateľne šíriť.
Končiaca vláda Petra Pellegriniho i nastupujúca vláda Igora Matoviča urobili správne rozhodnutia v správnom čase, čo prispelo k tomu, že Slovenská republika má v porovnaní so susedmi najmenej obetí na ochorenie COVID-19. Počty obetí v Taliansku, Španielsku, Francúzsku či Belgicku nám pripomínajú, čomu sme dokázali zabrániť. A na to môžeme byť právom hrdí.
Pandémia otestovala nielen schopnosť štátu reagovať rýchlo a rozhodne, ale aj ochotu našich ľudí rešpektovať prijaté obmedzenia. V krátkom čase tu nielen vznikli, ale sa aj striktne dodržiavali normy správania, ktoré boli reakciou na vtedajšiu vysokú mieru obáv a neistoty. Disciplína bola našou spoločnou kolektívnou odpoveďou, vďaka ktorej sme túto neistotu podstatne zredukovali. Zvládli sme to!
Je prirodzené, že v rýchlosti, ktorá bola nevyhnutná, a v situácii, ktorú nikto z nás nezažil, priniesli prijaté opatrenia aj nespokojnosť, diskomfort, či dokonca zásah do práv jednotlivcov. Išlo o nežiaduci jav, avšak z pohľadu dosiahnutého výsledku je zrejmé, že prijatými opatreniami sa úspešne ochránilo zdravie a životy väčšiny obyvateľov.
Tak, ako bolo pri zavádzaní opatrení potrebné včas zareagovať na vznikajúce riziko, tak pri rušení opatrení zase treba správne určiť moment, kedy si už bezpečnostná alebo hygienická situácia obmedzenie slobôd nevyžaduje. Pretože akákoľvek reštrikcia a obmedzenia sú len nástrojom, a nie cieľom samotným.
Pandemická hrozba našu spoločnosť zmobilizovala a vydala ďalšiu správu o Slovensku – v krízovej situácii sme schopní prejaviť podporu a spolupatričnosť. Príkladná bola iniciatíva jednotlivcov, podnikateľov a mimovládnych organizácií, ktorí konali rýchlo a nezištne, s cieľom pomôcť Slovensku. Vďaka osobnej statočnosti a pracovnému nasadeniu zdravotného a sociálneho personálu, vodičov, predavačiek, zamestnancov pošty, policajtov, policajtiek a mnohých ďalších profesií sa život u nás nezastavil a ťažké obdobie výnimočnej situácie sme spoločne prekonali. Strach a obavy nás nerozdelili, ale viac spájali. Za to všetko sa chcem opätovne poďakovať. Ako hlavná veliteľka ozbrojených síl chcem osobitne poďakovať aj ozbrojeným silám, ktoré boli, aj napriek finančnej poddimenzovanosti, spoľahlivým pilierom pomoci.
Všetci si želáme vyhrať nielen prvý stret s pandémiou, ale aj zápas s jej dopadmi na ekonomiku a sociálnu situáciu ľudí. Inak naše víťazstvo v prvej zrážke s koronavírusom stratí zmysel a nazmar vyjdú aj všetky naše doterajšie obete.
Vážené dámy, vážení páni,
našou najväčšou snahou by v súčasnosti malo byť zachovanie súdržnosti. S ľútosťou však dnes musím povedať, že pozorujem aj opačnú tendenciu. Mám na mysli hlasy volajúce po zmene právnej úpravy v rôznych kultúrno-etických témach bez toho, aby im predchádzala poctivá spoločenská a odborná debata, aby im predchádzalo empatické počúvanie názorov oponenta. Takéto snahy stavajú viaceré skupiny občanov proti sebe, vytvárajú nové deliace čiary, oslabujúce aj našu akcieschopnosť zvládnuť sociálne a ekonomické následky krízy. A oslabujúce aj našu vôľu spojiť sa pre spoločnú vec v prípade návratu druhej vlny pandémie.
Po voľbách ste vy, vrcholní predstavitelia koaličných strán, sľúbili, že budete vládou aj pre tých viac ako 20 % občanov, vrátane príslušníkov národnostných menšín, ktorí v tejto sále nemajú zastúpenie svojich poslancov. Je to dôležitý sľub, zvlášť na mieste, kde sa prijímajú zákony pre všetkých občanov Slovenska, na ktorý sa mnohí nezastúpení voliči spoliehajú.
Dámy a páni,
ďalšou vecou, ktorú nám pandémia názorne predviedla, je, akí sú vedci a vedkyne nesmierne potrební pre spoločnosť. Máme vynikajúcich epidemiológov, virológov, biochemikov a lekárov, o ktorých verejnosť veľa nevedela, až do chvíle, kým sme na ich vedomosti a expertízu neboli životne odkázaní.
Napriek častému zaznávaniu sa ukázalo, že keď naši vedci a vedkyne spoja sily a spolupracujú, bez ohľadu na to, či pôsobia vo verejnom, akademickom alebo súkromnom sektore, tak sú schopní svetových výkonov. Dôkazom je skutočnosť, že za niekoľko týždňov dokázali vyvinúť slovenský test na odhalenie ochorenia COVID-19. Je to tiež dôkaz, že máme potenciál, aby sme neboli iba prijímateľmi pokročilých technológií zvonku, ale sami sme schopní špičkovú technológiu a techniku ponúknuť svetu.
Všetkých nás preto môže mrzieť, že potenciál, ktorým slovenská veda a výskum disponujú, dlhodobo nedostával podporu, akú si zaslúži. Stačí si spomenúť, ako v nedávnej minulosti prišli veda a výskum o stovky miliónov eur, lebo prednosť dostali iné záujmy, ktoré mali zabezpečiť profit pre subjekty, ktoré sa na vede iba priživujú. Veda a výskum preukázali svoju životaschopnosť aj v nepriateľskom prostredí, takže v prostredí, ktoré by im prialo, sa môžu stať dôležitým faktorom zmeny celkového modelu nášho ekonomického rozvoja.
Slovensku by veľmi prospelo, keby sa odborná expertíza začala naplno využívať aj v ďalších oblastiach. Lebo iba systematický prístup založený na poznaní umožňuje prijímať kvalifikované a informované rozhodnutia o veciach, ktoré majú komplexnú povahu.
Je to o to dôležitejšie, že okrem pandémie sa celosvetovo šíri aj infodémia, teda presadzovanie dezinformácií a pestovanie takzvaných paralelných právd. Bolo by veľkou a neodpustiteľnou chybou považovať infodémiu za niečo, o čo sa štát a jeho orgány nemusia zaujímať. Musia. Ak je spoločnosť dezinformovaná, podstatne sa tým znižuje aj schopnosť republiky reagovať primerane na reálne hrozby.
Bojovať s nepravdou či vedomou lžou je vždy nerovný boj. Lebo pri snahe o pravdu sa držíme limitovaného priestoru faktov, a ten je vždy užší, než nekonečný priestor klamstva, ktorý nie je viazaný na nič a nemá žiadne zábrany. Ten často vedie aj k nenávistným prejavom, a preto dezinformácie a klamstvá nie sú nikdy bez následkov a musíme im venovať primeranú pozornosť.
Vážené dámy, vážení páni,
po vyhlásení mimoriadnej situácie 12. marca bolo potrebné presunúť pracovný a verejný život do online režimu. Kríza nám ukázala, že kým súkromný sektor to dokázal rýchlo a bez väčších problémov, verejný sektor sa dostal do vážnych ťažkostí. Jeho infraštruktúra nebola na krízovú situáciu dostatočne pripravená, hoci sa na jej vybudovanie minuli stovky miliónov eur. V čase, keď sa nám ako spoločnosti mali vyplatiť verejné investície do digitalizácie, odhalili sa predovšetkým jej hlavné nedostatky. Potvrdilo sa, že predchádzajúca kritika nemala len politický charakter, ale je vecným zhodnotením reálneho stavu.
Kým sa z verejného obstarávania elektronických služieb nestane otvorená a férová verejná súťaž firiem, dovtedy ani nebudeme vedieť, aký prínos môže pre republiku predstavovať funkčná digitálna infraštruktúra. Ani to, ako veľmi by mohla pomôcť trebárs pri modernizácii školstva.
Zatvorenie škôl zmenilo mnohých rodičov na učiteľov, čo je skúsenosť, ktorú celé desaťročia nemali. Rodičia na vlastnej koži spoznali, že rola vyučujúceho nie je vonkoncom jednoduchá, a môžu tak lepšie doceniť prácu učiteľov. Zároveň získali osobnú skúsenosť s tým, čo všetko sa ich deti v škole učia, a že sú to často veci, ktoré vôbec nepotrebujú. Dôkladné prehodnotenie školských osnov bude nevyhnutným dôsledkom skúsenosti z vyučovacieho procesu počas krízy. Školská výluka ukázala množstvo šikovných a obetavých učiteľov a učiteliek, ktoré napriek technickým prekážkam našli spôsob efektívnej výučby tak, že v drvivej väčšine prípadov bolo učivo prebraté a deti nebudú zaostávať, v porovnaní s klasickou výučbou. No kríza nám aj na prístupe k internetu a technológiám ukázala, ako veľmi ekonomická situácia rodín ovplyvňuje šance detí vo vzdelávaní. Keď tento problém nebudeme riešiť, tak sa už teraz veľké rozdiely v šanciach na dobré vzdelanie budú ďalej prehlbovať. Kríza nám poskytla ďalší presvedčivý dôvod, že sa nesmieme báť robiť aj veľké zmeny, ak sú potrebné pre moderné vzdelávanie našich detí a mládeže a vyrovnávanie odlišnej štartovacej čiary u našich detí.
Vážené dámy, vážení páni,
roky sme počúvali o zraniteľnosti našej ekonomiky, príliš jednostranne postavenej na automobilovom priemysle. No až kríza nám názorne ukázala našu zraniteľnosť, keď so zastavením automobiliek vidíme, koľko dodávateľských firiem je odstavených a koľko ľudí nemohlo ísť do práce. Potvrdzuje to aj hodnotiaca správa Európskej komisie, zverejnená len pár dní pred vypuknutím pandémie. Naše hospodárstvo sa svojou výkonnosťou už prestáva približovať k európskemu priemeru. Ak sme ešte v rokoch 2003 až 2008 výkonnosťou ekonomiky priemer únie dobiehali, od roku 2012 už prakticky len stagnujeme. Hospodársky model, ktorý bol založený na nízkych mzdách a na lákaní priamych zahraničných investícií, sa už, podľa všetkého, vyčerpal. Komisia skonštatovala, že naša republika nevyužila dobré časy ekonomického rastu a zaostáva v oblastiach, ktoré sú pre budúcu prosperitu kľúčové. Zaostávame v kvalite verejnej správy, v kvalite verejných služieb, vo vzdelávaní i v digitalizácii.
Považujme aj toto za príležitosť, aby sme v čase, keď budeme rozhodovať, ktorým smerom sa máme vydať či aké odvetvie podporovať, vybrali taký koncept, ktorý nebude ďalej prehlbovať monokultúrnosť nášho priemyslu. Skutočnosť, že Slovensko je dielňou svetových automobiliek, by sme mali považovať za prechodné obdobie, ktoré malo svoje plusy, ale musíme sa z neho dostať podporou domáceho podnikateľského prostredia ako miesta rozvoja, inovácií a modernizácie.
Veľkou zaťažkávacou skúškou si v uplynulých mesiacoch prešlo aj naše zdravotníctvo. V marci a apríli sme zažili strach, lebo si nikto nerobil ilúzie, aký nápor je roky podfinancované zdravotníctvo schopné zvládnuť. Oprávnene sme sa báli, čo by sa stalo, keby sme čelili takému počtu infikovaných, ako malo napríklad Taliansko. Narážame na limity technického vybavenia a nedostatok ľudí, keďže nám dlhodobo chýba lekársky a zdravotnícky personál, a aj vzhľadom na jeho vekovú štruktúru je jasné, že treba konať. Kríza nás učí, aby sme na vitálnu dôležitosť zdravotníctva mysleli najmä vtedy, keď budeme diskutovať o prioritách štátu a štátneho rozpočtu.
Kríza nám tiež ukázala, že situáciu by sme nezvládli bez ľudí, ktorí sú v našej spoločnosti často platení najmenej. Hovorím o všetkých povolaniach v oblasti sociálnych a zdravotných služieb. Zdravotnícky personál, opatrovateľky, ošetrovatelia, lekári a lekárky a mnohí ďalší, o ktorých sa roky hovorilo, že ich činnosť je viac poslaním ako prácou, a tým sa nepresvedčivo ospravedlňovali ich nízke mzdy. Kríza nám ukázala ich dôležitosť, a preto si z nej odnesme aj odhodlanie zlepšiť ich finančné ohodnotenie tak, aby zodpovedalo dôležitosti ich povolania.
V uplynulých mesiacoch sme si mohli naplno uvedomiť, že sme len takí silní, akí silní sú tí najslabší medzi nami. Sme teda len takí silní, ako dobre vieme ochrániť našich najzraniteľnejších a najchudobnejších: seniorov v domovoch sociálnych služieb, ľudí žijúcich bez pitnej vody a kanalizácie, ľudí bez domova a ľudí odkázaných na pomoc iných. Využime príležitosť pochopiť dôležitú skutočnosť – pomocou týmto ľuďom nepomáhame len im, ale pomáhame celej našej spoločnosti.
Pre mnohých ekonomicky aktívnych ľudí boli uplynulé týždne núteného zotrvania vo vlastnom byte takmer zážitkom uväznenia v domácom priestore. Zažili sme tak niečo, čo tisíce seniorov prežívajú dlhodobo – zápas so samotou a pocitom izolovanosti. Dostali sme príležitosť uvedomiť si, že starostlivosť o dôstojné starnutie sa týka nás všetkých, bez ohľadu na vek.
Kríza nám tiež ukázala, že globálne javy, ako znižovanie biodiverzity či zhoršovanie stavu ovzdušia, majú priamy dopad na to, akým chorobám čelíme a nakoľko zraniteľní sme. Ochrana prírody je preto aj ochranou našich životov. Je našou povinnosťou, aby sme pri snahe o maximalizovanie zisku prísne zhodnotili dopad na dlhodobú udržateľnosť životného prostredia. Slovensko sa hlási ku všetkým významným medzinárodným záväzkom v oblasti klímy. Je dôležité ďalej pokračovať v implementácii týchto záväzkov a ich uvádzaní do života. Spomienka na to, aké útočisko nám príroda poskytovala v čase pandémie, nech nás vedie k tomu, aby sme sa o jej zachovanie oveľa viac zaujímali a vyžadovali aj jej silnú ochranu.
Našu pozornosť a podporu si bude vyžadovať aj umenie a kultúra a ľudia, ktorí v tejto oblasti pracujú. Diela umelcov nám všetkým pomohli čas krízy prekonať. Ako jedni z prvých pocítili dopady prísnych obmedzení a budú zrejme poslednými, ktorí sa budú môcť naplno vrátiť do stavu spred pandémie.
Kríza nám ukázala aj nepripravenosť verejnej správy zvládnuť v krátkom čase nároky tejto novej situácie. Ukázalo sa to pri poskytovaní ekonomickej pomoci podnikateľom a zamestnancom, ktorí utrpeli škody prijatými opatreniami. Úspešnosť tejto pomoci mala spočívať v rýchlej schopnosti dostať ju k tým, ktorí ju naozaj potrebujú. Že sa to v dostatočnej miere neudialo, nebolo spôsobené neochotou vlády a ani tým, že by štátni zamestnanci mali v úmysle sabotovať vládne nariadenia alebo neboli ochotní pracovať v mimoriadnom režime, ale celkovým stavom slovenskej administratívy. Navyše, problém sa objavil už v samotnej ponuke pomoci, kde sa mnohí potenciálni príjemcovia jednoducho nenašli alebo na pomoc štátu rezignovali. Buď z dôvodu výslednej neefektivity, alebo tiež, aby prípadnou chybou nečelili poškodzujúcim následkom. Vezmime si z toho pre budúcnosť ponaučenie, že je potrebné konať rýchlo a dobudovať efektívnu infraštruktúru pomoci, ktorej úspech nebude stáť na náročnej administratíve.
Vážené dámy, vážení páni,
na nákladoch zvládnutia pandémie sme sa príkladným rešpektovaním prísnych obmedzení podieľali všetci. Pre nasledujúce obdobie je preto dôležitou úlohou vlády postaviť takú sieť pomoci na zmiernenie dopadov krízy, ktorou neprepadne nikto. Ekonomickú krízu, prejavujúcu sa poklesom HDP, sprevádza kríza sociálna. Na Slovensku máme príliš veľa rodín, ktoré sa nedokážu vyrovnať s nepredvídateľnými výdavkami ani nečakaným výpadkom príjmov. Obavu zo straty zamestnania znásobuje oprávnená obava zo zabezpečenia existencie, straty bývania a prepadu sociálneho statusu. Ekonomické balíčky pomoci sa preto musia dostať do rúk aj tým, pre ktorých dôsledky krízy nie sú len stratou trhov a odbytu, ale aj stratou existenčnej istoty. Nemíňajme energiu na spory, ktoré skutočné potreby ľudí obchádzajú. Myslime, prosím, na týchto ľudí, keď sa budeme rozhodovať, čím svoj mandát ďalej naplníme a aké zákony dostanú prioritu.
Je dobré, že výraznejšiu pomoc môžeme očakávať aj od Európskej únie. Na začiatku pandemickej krízy boli Európska únia a jej orgány kritizované za to, že členským krajinám dostatočne nepomáhajú. Dnes prichádza Európska únia s iniciatívou, ktorá môže mať aj pre nás historický význam.
Únijný program Fond pre budúce generácie má alokovať pre Slovenskú republiku dodatočné miliardy eur, najmä vo forme grantov na reformy a investície. Všetko nasvedčuje tomu, že získame zdroje vo výške, aká je nebývalá, dostaneme ich rýchlo a s menšími administratívnymi podmienkami a obmedzeniami, ako doteraz. Pretože ide o peniaze určené ako pomoc na prekonanie krízy a obnovu hospodárstva, bude ich potrebné investovať veľmi rýchlo a rozumne.
Slovensko tým dostane historickú a bezprecedentnú príležitosť. Bez preháňania môžeme povedať, že nás môže, ak ju správne uchopíme, posunúť o generáciu dopredu. Zároveň platí, že dnešná politická reprezentácia má z toho dôvodu aj historickú zodpovednosť voči krajine a jej budúcnosti. V žiadnom prípade sa nesmie opakovať smutná história, že sme z ponúkaných prostriedkov únie boli schopní čerpať približne len 33 percent z pre nás určených zdrojov. Nesmie sa zopakovať história, že sa prostriedky použijú na investície do oblastí, ktoré nie sú strategicky významné, a preto nemajú multiplikačný efekt. A už vôbec sa nesmie stať, že čerpanie zdrojov bude poznačené prešľapmi, ktoré povedú k tomu, že ich budeme musieť únii vrátiť.
Získavame príležitosť spraviť našu ekonomiku zelenšou, digitálnejšou a odolnejšou. Získavame príležitosť pretvoriť naše hospodárstvo a pozitívne ovplyvniť životy našich občanov ďaleko rýchlejšie a efektívnejšie, ako by sme kedy očakávali. To si však bude vyžadovať pracovať od prvého dňa, ešte predtým, ako budeme mať tieto zdroje k dispozícii. Pretože od toho, aké plány pripravíme, závisí, či tie prostriedky dostaneme a či ich dokážeme efektívne využiť v prospech Slovenska a každého jedného občana. Naša vlasť si jednoducho nemôže dovoliť túto príležitosť premárniť.
Vážené dámy, vážení páni,
k uvedenému potrebujeme funkčný právny štát, ktorý prostredníctvom neskorumpovaných justičných orgánov dokáže zabezpečiť spravodlivosť.
Stav republiky v tejto oblasti v poslednom období ukazuje potenciál zlepšenia. Sme svedkami procesov s ekonomicky vplyvnými ľuďmi, ktorí mali svojich spriaznených v justícii aj v politike. Sme svedkami stíhania viacerých sudcov, prípady ktorých naznačujú dávno tušený problém korupcie v justícii, čo je mimoriadne závažný jav, keďže justícia má spravodlivosť zabezpečovať, a nie ju používať na súkromné obohatenie. Vývoj v týchto a ďalších prípadoch trestných činov verejných činiteľov a s nimi spriaznených osôb bude lakmusovým papierikom vývoja od postkomunistickej éry do éry silného právneho štátu. Avšak len v prípade, ak sa tento vývoj bude uberať smerom k nezávislej, a najmä zodpovednej justícii, ktorá slúži iba zákonu a spravodlivosti.
Nejde však len o vyšetrovanie jednotlivých prípadov. Vírus v podobe správ z Threemy ukázal aj systémové zlyhania. Ako je možné, že až tragická smrť dvoch mladých ľudí a jej vyšetrovanie priniesli odhalenia o zneužívaní moci na súdoch a prokuratúre? Ako je možné, že takto vybudovaná korupčná sieť služieb a protislužieb sa roky rozvíjala a nerušene fungovala bez toho, aby došlo k akémukoľvek spochybneniu zlyhávajúcich sudcov a prokurátorov, či už zvonka alebo zvnútra týchto systémov? Odpoveď je pomerne jednoduchá – lebo im v tom nikto nezabránil. Prostredie v justícii je nateraz nastavené tak, že sa v ňom vírusu korupcie môže dariť. Ak si to niektorí zo sudcov a prokurátorov neuvedomujú, mali by zvážiť svoje zotrvanie vo funkciách. Sebareflexia oboch týchto stavov je viac ako spoločensky žiaduca, je totiž nevyhnutným predpokladom ďalšej zmeny. Zásadné zmeny teda potrebuje aj systém disciplinárnej zodpovednosti sudcov a prokurátorov, lebo doposiaľ nefungoval ako sebaočistný mechanizmus v rámci justičného stavu. Pre férovosť treba uviesť, že tak v súdnictve, ako aj na prokuratúre boli a sú ľudia, ktorých kritické hlasy bolo počuť, ktorí znášali diskomfort, či dokonca šikanu za svoje názory. Avšak ostali osamotení a ich hlas doposiaľ neviedol k výraznejšej zmene.
Potrebné sú aj zmeny v systéme prokuratúry. Zatiaľ čo v prípade polície a súdov prišlo v posledných rokoch k viacerým dôležitým zmenám, prokuratúra sa za posledných 20 rokov zmenila len veľmi málo a všetci sa asi zhodneme, že jej súčasná podoba už nezodpovedá ani nárokom doby a ani miere problému, ktorému, hlavne po zverejnení správ z Threemy, čelíme. Súčasný model prokuratúry je potrebné vylepšiť, zbaviť ho politických vplyvov posilnením verejnej kontroly a procesnej nezávislosti prokurátorov. Tieto zmeny musia byť dôkladné, premyslené a ich súčasťou musí byť riadny legislatívny proces s odbornou a verejnou diskusiou.
Na to, aby republika mohla civilizovane fungovať, občania potrebujú dôverovať štátu a štát občanom. Z bludných kruhov vzájomnej nedôvery sa môžeme dostať iba tak, že v boji proti korupcii a nezákonnostiam budeme dôslední. Volebný úspech strán, ktoré takýto prístup pred parlamentnými voľbami sľubovali, vyvolal vo verejnosti veľké očakávania. Je preto veľkou politickou i morálnou úlohou nového vládneho kabinetu, aby svoj hlavný predvolebný sľub do dôsledkov napĺňal.
V napĺňaní tohto sľubu budem vláde nápomocná, lebo sa kryje so sľubom, ktorý som pred rokom, počas inauguračného dňa, dala verejnosti aj ja. Chcem však pripomenúť, že len samotné vlastníctvo sľubu zvíťaziť nad korupciou nikoho z nás nerobí automaticky lepším, a že pokiaľ zľavíme z najvyšších štandardov na férovosť a transparentnosť našich postupov, zlyhali sme v napĺňaní tohto cieľa. Naším vyšším politickým záujmom musí byť prinavrátiť spoločnosti vieru v spravodlivosť a v právny štát. Nielen správny cieľ je dôležitý, ale aj správnosť cesty, ktorá k nemu vedie.
Súčasťou tohto sľubu je aj zavádzanie jasných a pevných pravidiel, ktoré budú nespochybniteľné aj pre tých, ktorí prídu po vás, lebo budú správne pre našu republiku. Prijímajte preto len také zákony, aké by ste chceli, aby platili aj za vlády vašich oponentov. A prijímajte ich takým spôsobom, akým by ste chceli, aby ich prijímali aj oni.
Chcem vás, panie poslankyne a páni poslanci, v tejto súvislosti ubezpečiť, že k svojej role v legislatívnom procese budem pristupovať maximálne zodpovedne a konštruktívne. Pre dobré nastavenie našich vzťahov však chcem vopred oznámiť, že pre mňa budú ťažko akceptovateľné zákony v zrýchlenom legislatívnom procese, ak na ne nebude zákonný dôvod, a tiež zákony prijaté v podobe takzvaného prílepku. Teda zákony prijaté v rozpore s pravidlami legislatívneho procesu. Kvalitný proces pripomienkovania zákonov a odbornú diskusiu k nim považujem za legitímny nárok verejnosti a za základ budovania dôvery v štát. Jej obchádzanie dôveru v štát oslabuje.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení členovia vlády,
pandémia nekompromisne a priamo poukázala na problémy, o ktorých roky vieme a odborné kruhy na ne upozorňujú. No až teraz sme na vlastné oči mohli vidieť dôsledky ich zanedbávania. Využime preto možnosti, ktoré sa nám ponúkajú a naše spoločné precitnutie na to, aby sa riešenie týchto problémov stalo prioritou.
Globálne čelíme nielen pandemickej kríze a jej ekonomickým dopadom, ale aj kríze dôvery v demokraciu a právny štát a klimatickej kríze.
To, čo nám môže pomôcť a čo veľmi potrebujeme, je globalizácia súcitu. Globalizácia spolupráce. Sú predpokladom prekonania problémov, ktorým spoločne čelíme.
Prispejme k tomu aj my, ktorí sme prostredníctvom volieb prevzali zodpovednosť. Nesme ju spoločne v dialógu, rešpekte a vzájomnej spolupráci. Iba tak naplníme naše poslanie verejnej služby a vytvoríme silné a súdržné Slovensko.
