SK 8: Dohoda o schválení štátneho rozpočtu je lepšia ako rozpočtové provizórium, ale stále ide o riešenie aj na úkor samospráv.
V rokovaniach sa zabudlo na samosprávy
Predstavitelia združenia samosprávnych krajov SK 8 vítajú avizovanú politickú dohodu na podobe rozpočtu verejnej správy na nasledujúce roky. Jeho schválenie, ktoré sa očakáva vo štvrtok 22. decembra 2022, považujú za krok smerujúci k zvýšeniu ekonomickej, politickej aj spoločenskej stability. Rovnako oceňujú aj dohodu na prijatí výdavkových limitov. Upozorňujú však, že sa vo finálnych rokovaniach zabudlo na samosprávy.
Životaschopné obce, mestá a kraje sú v záujme všetkých
„Schválením rozpočtu sa štát vyhne provizóriu. To je rozhodne dobrá správa aj preto, že od začiatku nového roka umožní poskytovanie kompenzácii nárastu cien domácnostiam a firmám. Zverejnené informácie však stále nehovoria o kompenzáciách pre samosprávy v dôsledku prijatia účelových zásahov vlády a parlamentu do ich rozpočtov. V tejto fáze môžeme už len upozorniť, že z nášho pohľadu ide preto o nedostatočne využitú príležitosť. To je veľká škoda, pretože samosprávy môžu byť len takým silným partnerom, ako silné budú ony samé. Životaschopné obce, mestá a kraje sú v záujme všetkých,“ uviedol predseda SK 8 a trnavský župan Jozef Viskupič.
Služby vo verejnom záujme sú ohrozené
Poskytovanie služieb vo verejnom záujme minimálne v doterajšom rozsahu a kvalite však zostáva ohrozené. Či už ide o zabezpečovanie prímestskej autobusovej dopravy, stredoškolského vzdelávania, špecializovanej sociálnej starostlivosti, prezentáciu regionálnej kultúry alebo rozvoja cestovného ruchu. Samosprávne kraje totiž čelia enormnému rastu cien tovarov, služieb, energií a úrokových sadzieb, ako aj negatívnych vplyvov, ktoré spôsobujú legislatívne zmeny, ako napríklad valorizácia miezd či zvýšenie daňového bonusu na dieťa. Výpadky v rozpočtoch žúp sú výrazne vyššie ako je očakávaný nárast ich daňových príjmov. Preto mali kraje problémy pri zostavovaní svojich rozpočtov. Museli obmedzovať predovšetkým kapitálové výdavky na rozvojové projekty, a tiež prijímať úsporné opatrenia v oblasti bežných výdavkov, čo je veľmi náročné pri už spomínaných tlakoch.
Napríklad Trnavský samosprávny kraj vychádzal z predpokladu celkového negatívneho vplyvu na rozpočet vo výške 24 miliónov eur, pričom medziročný nárast jeho daňových príjmov je prognózovaný len na úrovni 4,8 miliónov eur. Na pokrytie 19-miliónového rozdielu musel maximálne využiť úverové zdroje a taktiež zapojiť takmer všetky zdroje z peňažných fondov.
Budú žiadať dofinancovanie samospráv
Ako dodal predseda Viskupič, „v záujme obyvateľov, ktorým poskytujeme verejné služby, budeme presadzovať dofinancovanie samospráv. Na ďalšiu kompenzáciu negatívnych zásahov do našich rozpočtov by mohli byť použité zdroje z nových daní z liehu, hazardu, ruskej ropy alebo za prepravu plynu.“
Vyššie územné celky (VÚC) by mali v roku 2023 hospodáriť s výdavkovým rozpočtom vo výške 1,96 miliardy eur, čo je až o vyše 215 mil. viac ako schválené výdavky roku 2022. Takmer celý tento nárast predstavujú bežné výdavky. Na bežné výdavky samosprávnych krajov je rozpočtovaná suma 1,73 miliardy eur, na kapitálové 182 miliónov eur a na výdavkové finančné operácie 56 miliónov eur.
