Keď sa povie Ľubomír Galko, väčšina si ho hneď spojí s politikou. Áno je politik, poslanec, ale hlavne je manžel, otec, syn, súrodenec.
Pre NaZahori.sk Ľubomír Galko pootvoril dvere do svojej rodinnej komnaty.
Cítite sa vôbec ako Záhorák?
Len taký naturalizovaný… V Stupave žijeme aj s rodinou osemnásty rok. Keď sme tam žili piaty rok, to som ešte nebol ani v politike a bol som neznámy človek, bol som aj s manželkou na hodoch a jeden starší pán (evidentne domáci) sa ma pýta: „A ty si odkiaľ, mladý?“ A ja mu hrdo odpovedám : „Ja som Stupavjan.“ A on : „Héééj? A koľko rokov tu bývaš?“ A ja na to: „Už päť.“ On sa na mňa víťazoslávne pozrel a zavalil : „Ty nie si žiadny Stupavjan. Na to, aby si si mohol povedať, že si Stupavjan, musíš tu žiť aspoň pätnásť rokov.“ Takže Stupavjanom už (aj podľa pravidiel toho pána) som, Záhorákom sa ale cítim stále len naturalizovaným. Na Stupavu, Záhorie a Záhorákov však nedám dopustiť. Celá rodina sa tu cítime výborne, sú to skvelí ľudia.
Aká vlastne bola púť Ľubomíra Galka z obce Klieština až do Stupavy?
Narodil som sa v Klieštine, malej obci v považskobystrickom okrese. Keď som mal 4 roky, presťahovali sme sa celá rodina do Bratislavy, lebo otec tam šiel pracovať. V Bratislave som býval až do svojich 32 rokov. Aj s manželkou sme snívali o tom, že budeme mať raz vlastný dom so záhradou. Chcel som zostať v Bratislave alebo okolí. Sen sa nám splnil, podarilo sa nám kúpiť menší pozemok v Stupave, postavili sme na ňom dom, v ktorom sme prežili zatiaľ skvelých osemnásť rokov. Pekné bolo aj to, že tu prežili detstvo naše dve temperamentné dcéry.
A prečo práve Stupava?
Lebo nám boli blízke prostredie, lesy, príroda. V Bratislave som detstvo a obdobie mladosti prežil v Dúbravke, manželka zasa v Karlovej Vsi. Keď sme sa vzali, bývali sme v Dúbravke, s výnimkou niekoľkoročného obdobia v paneláku v Petržalke. Hľadali sme pozemok v okolí Bratislavy – smer Záhorská Bystrica, Stupava, Borinka, Marianka, Lozorno. Podarila sa Stupava.
Ste doma obklopený ženami manželkou Dankou a dvoma dcérami, ako to zvládate?
Náročné to je niekedy. Predtým som mal aspoň kocúra Rika a psa Nexiho, takže sme boli traja na troch respektíve traja na tri. Po večeroch, v lete, keď už baby zaspali, zvykli sme si z času na čas sadnúť do záhrady, ja na záhradnú stoličku, oni dvaja vedľa mňa. Nič sme nehovorili, zapálil som si cigaru a boli sme šťastní, že sme traja „chlapi“ a držíme spolu. Riko však časom, žiaľ, niekde zmizol. Či ho niekto ukradol, lebo bol nádherný, alebo mu niekto ublížil, neviem. No a Nexi nám po sedemnástich rokoch vernosti odišiel do psieho neba. Tak som na baby sám. Zároveň ale platí, že ony sú to najcennejšie, čo mám a som šťastný, že ich mám, že sa máme navzájom.
A ako zvládajú oni život s politikom?
Život s politikom, obzvlášť s takým temperamentným, ako som ja, čo ide veľmi tvrdo proti korupcii, zlodejom a nečestným ľuďom, nie je jednoduchý. Moje ženy nemajú politiku rady a nechcú sa o nej ani veľmi rozprávať. Hlavne dcéry nie. A ja sa ich snažím od politiky ušetriť, aj keď to, samozrejme, úplne nejde. U manželky je to iné, tá mi z času na čas dá aj spätnú väzbu, napríklad na vystúpenia v médiách. Je mojim najlepším kritikom. Trocha horšie si zvykala na to, že ma ľudia všade spoznávajú. Na druhej strane sa mi často stáva, keď sme napríklad na prechádzke, že niekto neznámy pozdraví, príde k nám, podá mi ruku, prípadne mi aj za to, čo robím v politike a čo sa v nej snažím presadzovať, poďakuje. Vtedy vidím, že ju to poteší.
Tento rok oslávite životné jubileum, budete bilancovať?
Bilancujem priebežne. Mladšia dcéra mi k mojej päťdesiatke pripravila nevšedný darček, pár dní pred mojimi narodeninami sa bude vydávať, takže máme celá rodina úplne iné starosti, ako bilancovanie. Každopádne, so svojím životom som spokojný. Mám skvelú rodinu a napĺňa ma zatiaľ stále aj poslanie, ktoré robím – politika. Pokiaľ budem mať pocit, že má zmysel ju robiť tak ako ju robím, a budem cítiť dôveru ľudí, budem v nej pokračovať. Verím, že ešte prispejem k tomu, aby sa na Slovensku lepšie žilo. Všetkým, čo sa snažia a poctivo žijú, nielen vyvoleným.
Kde ste strávili vianočné sviatky a príchod Nového roka?
Na Štedrý deň sme boli celá rodina pokope ako tradične každý rok, aj so svokrou a švagrom a jeho rodinou. Ďalšie dva dni sme využili na to, aby sme ponavštevovali moju rodinu – mamu, súrodencov. Silvester aj Nový rok som strávil len s manželkou. Na pár dní sme odcestovali, venovali sme sa len jeden druhému a bolo to fajn.
Čo zaželáte Záhorákom a zvlášť Stupavčanom do nového roka 2018?
Pevné zdravie – to je to najcennejšie, čo máme a čo všetci potrebujeme. A ešte to, aby sa im po celý rok darilo tak, že sa budú „enem“ usmievať.
