Pripomíname si 80. výročie od vypuknutia SNP

Slovenské národné povstanie (SNP) vypuklo 29. augusta 1944, ako reakcia domáceho odbojového hnutia na vstup nemeckých okupačných vojsk na územie Slovenskej republiky. Cieľom bolo odstránenie režimu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a začlenenie Slovenska do obnovenej Československej republiky.

SNP bolo ozbrojené povstanie slovenského domáceho odboja počas druhej svetovej vojny proti vstupu nemeckého Wehrmachtu na územie vojnovej Slovenskej republiky. Začalo sa 29. augusta 1944 ako obrana pred nemeckými okupačnými jednotkami, nepriamo bolo i útokom proti autoritatívnej vláde na čele s Jozefom Tisom, ako aj snahou byť na strane víťazných spojeneckých mocností druhej svetovej vojny.

Centrom povstania bola Banská Bystrica

Centrom povstania bola Banská Bystrica. Nemecké jednotky povstaleckú armádu porazili a v noci z 27. na 28. októbra 1944 časť jej jednotiek prešla na partizánsky spôsob boja. Partizáni pokračovali v bojoch proti nacistom až do oslobodenia krajiny sovietskymi, rumunskými a československými vojskami na jar 1945.

Plán ozbrojeného povstania pripravovala od mája 1944 skupina dôstojníkov slovenskej armády pod vedením pplk. gšt. Jána Goliana z Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici.

Podľa optimálneho variantu mal ozbrojený boj začať v koordinácii so sovietskou stranou. Krízový scenár počítal s vyhlásením vojenského odporu v prípade, že nemecké vojská začnú obsadzovať Slovensko. Rozhodujúcu úlohu hrala v tomto pláne Východoslovenská armáda, ktorá mala sovietskym vojskám otvoriť cestu cez karpatské priesmyky. Sovietski činitelia boli o prípravách povstania informovaní na začiatku augusta 1944 exilovou československou vládou a kuriérom pplk. gšt. Goliana. Nič však nepodnikli, nakoľko celú akciu vyhodnotili ako nereálnu.

Do príprav povstania negatívne zasiahli aj partizánske skupiny, ktoré od polovice augusta 1944 uskutočňovali diverzie na komunikačných zariadeniach a terorizovali príslušníkov nemeckej menšiny. Slovenská vláda nebola proti nim schopná účinne zasiahnuť, čo vyvolávalo v Berlíne stále väčšie znepokojenie. Symbolický pohár trpezlivosti nacistov pretiekol 27. augusta 1944, keď partizáni obsadili Ružomberok. Mesto totiž ležalo na strategickej železničnej trati a vyrábal sa v ňom dôležitý vojenský materiál.

Na základe správ o potýčkach príslušníkov žilinskej posádky s prichádzajúcimi nemeckými jednotkami vyslal pplk. gšt. Golian 29. augusta 1944 krátko po 20.00 hod. heslo “Začnite s vysťahovaním!”, ktoré bolo signálom na začiatok ozbrojeného odporu. Väčšina západoslovenských posádok však jeho výzvu neuposlúchla a Východoslovenskú armádu Nemci takmer bez boja odzbrojili. Vzhľadom na to zostalo povstalecké územie zredukované na oblasť stredného Slovenska, horné Ponitrie a východnú časť Spiša. Došlo tiež k zbytočným stratám veľkého množstva vojenského materiálu. Napriek týmto nepriaznivým okolnostiam dokázali povstalci vzdorovať tlaku okupačných vojsk po celé dva mesiace.

zdroj: Tomáš Klubert – upn.gov.sk  a wikipedia.org