Borinka leží na juhozápadnom okraji Malých Karpát päť kilometrov východne od Stupavy.

História

Obec sa po prvý raz spomína v roku 1314, keď patrila k pajštúnskemu panstvu. Uvádza sa pod názvami Pelystan a Borostyan, z ktorých sa postupne vyvinuli nemecké názvy Ballestien, Paulestein, Pallenstein a maďarský Borostyánko. V roku 1786 sa spomína ako Paistun a v 19. storočí ako Stupavský Podzámek. Obyvatelia Borinky sa zaoberali poľnohospodárstvom, pálením vápna a uhlia, výrobou dreveného riadu, metiel a ich predajom v širokom okolí. V 18. a 19. storočí tu pracovala pracháreň, medené hámre, papiereň, tehelňa a píla. Zvyšky budov prachárne a medených hámrov na vodný pohon sa zachovali dodnes.

Pamiatky

Z obce Borinka je aj najjednoduchší prístup k zrúcanine hradu Pajštún.  Hrad sa po prvý raz písomne spomína v roku 1723. V minulosti patril do sústavy pohraničných hradov, ktoré boli v Malých Karpatoch vybudované v 13. storočí na ochranu severozápadnej hranice uhorského štátu. Najstarší majitelia hradu mali spoločné panstvo so Stupavou. Od 14. storočia sa hrad stal samostatným strediskom pajštúnskeho panstva, ktoré sa neskôr presťahovalo do Stupavy. K panstvu patrili Stupava, Mást, Borinka, Zohor, Vysoká pri Morave, Lozorno, Láb, Záhorská Bystrica a v 16. a 17. storočí aj Gajary a Malé Leváre.

Do roku 1526 hrad patril grófom zo Sv. Jura a Pezinku, v rokoch 1526 až 1592 Szerédyovcom a Salmovcom a v rokoch 1592 až 1867 Pálffyovcom. V roku 1867 ho spolu so stupavským panstvom kúpili Károlyiovci. V polovici 18. storočia hrad vyhorel. Neskôr ho Pálffyovci čiastočne opravili a naďalej používali, v roku 1810 však hrad Pajštún definitívne zničili napoleonské vojská. Na vápencovom brale vo výške 486 m n. m. zostala len zrúcanina so zvyškami muriva. V súčasnosti je obľúbeným turistickým a výletným miestom. Vrcholová plošina zrúcaniny ponúka impozantný pohľad na Borskú nížinu a do údolia Stupavského potoka. Za jasných dní v diaľke vidieť hrebene rakúskych Álp.

Okrem hradu patrí ku kultúrno-historickým pamiatkam zrúcanina stredovekej strážnej veže Dračí hrádok nad údolím Medené Hámre. V konci sa nachádza rímsko-katolícky kostol najsvätejšieho Srdca Ježišovho, ktorý postavili na základoch staršieho stredovekého kostola v roku 1864.

Zaujímavým sakrálnym objektom je aj baroková kaplnka sv. Michala Archanjela z roku 1743 v údolí medené Hámre. Kaplnka predstavuje významnú pamiatku rustikálneho baroka na Slovensku.

Príroda

Borinka je známa predovšetkým ako turistické východisko do Malých Karpát. V jej blízkosti je viac prírodných zaujímavostí, ktoré dotvárajú rekreačný charakter obce. Na ploche 14, 5 ha sa rozprestiera krasové územie Borinský kras so Zbojníckou jaskyňou (neprístupná), Pajštúnskou a Borinskou vyvieračkou a údolím Prepadlé a Medené Hámre. Hlbokým kaňonovitým údolím Medených Hámrov preteká Borinský potok, ktorého voda kedysi poháňala hámre na spracovanie medi. O niekoľko kilometrov ďalej sa nachádza rekreačná oblasť Košarisko s prameňom pitnej vody a možnosťami na táborenie.

Osobnosti

Michal Bubnič (maď. Bubnics Mihály) (22. máj 1877, Borinka – † 22. február 1945, Rožňava) bol rímskokatolícky biskup, diecézny biskup Rožňavskej diecézy.

Beatrix Littmannová, prezývaná Bea Littmannová (4. september 1929, Medené Hámre) je slovenská speváčka, ktorá detstvo strávila v Stupave.

Zdroj:  Slovensko – Rakúske pomoravie, autor Daniel Kollár, Jana Ovečková, Mária Ovečková

http://zmo-zahorie.sk/borinka/