Slovenská republika vstúpila na medzinárodnú scénu ako samostatný štát 1. januára 1993. V posledný decembrový deň roku 1992 zaniklo Československo.
Bola uznaná susedmi i medzinárodným spoločenstvom. V prvých hodinách jej existencie ju diplomaticky uznalo 93 štátov vrátane tých najvplyvnejších.
Kľúčové momenty: Roky 1918, 1944, 1968 a 1989
Slovenská republika kráča samostatne ako zvrchovaný, demokratický a právny štát už 30 rokov. Históriu vzniku samostatného Slovenska priblížil heraldik, archivár, historik a spolutvorca slovenských štátnych symbolov Ladislav Vrtel.
„V príbehu histórie slovenskej štátnosti je rozhodujúci vznik Československa v roku 1918. I keď Slovensko bolo pred svetovou verejnosťou v názve štátu aj v jeho symbolike tak trochu skryté, možno jednoznačne konštatovať, že bez vzniku Československa v roku 1918 by v roku 1993 nevznikla ani Slovenská republika.”
„Osobitne významným momentom prihlásenia sa k česko-slovenskej štátnosti bolo Slovenské národné povstanie v roku 1944, ktoré však zároveň výrazne demonštrovalo víziu spravodlivejšieho usporiadania vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi.”
„K pokusu o nápravu však reálne došlo až pri uvoľnení totalitného režimu a nástupu demokratizácie v roku 1968. Dňa 1. januára 1969 vznikla Slovenská socialistická republika. Jej kompetencie, podobne ako kompetencie Českej socialistickej republiky však boli veľmi obmedzené a po nástupe normalizácie na dvadsať rokov výrazne „zmrazené“ totalitným režimom.“
Až v Nežnej revolúcii po zrušení ústavného článku o vedúcej úlohe komunistickej štátostrany došlo k demokratickej očiste slovenských politických orgánov. Slovenská republika 1. marca 1990 očistila svoj názov od ideologického prívlastku „socialistická“ a obnovila aj svoje historické symboly, ktoré boli predchádzajúcim režimom odmietnuté a zakázané.
Rozdielne predstavy o vnútornom usporiadaní štátu
V nových demokratických podmienkach sa SR otvorene a jednoznačne uchádzala o svoje kompetencie v rámci federácie. Zastávala názor, že federácia má byť tvorená „zdola“ oboma národnými republikami, kým na českej strane prevládal naopak názor o silných federálnych orgánoch, že niektoré kompetencie treba zveriť národným republikám. Navyše Slovenská republika mala aj ambíciu prezentovať sa na medzinárodnej politickej scéne, čo sa vnímalo ako nezlučiteľné s česko-slovenskou štátnosťou. Tieto rozdielne predstavy viedli k vzniku dvoch samostatných nástupníckych štátov.
Ústavný zákon o zániku Českej a Slovenskej federatívnej republiky bol prijatý 25. novembra 1992 s účinnosťou od polnoci z 31. decembra 1992 na 1. januára 1993. Na štátnu vlajku samostatnej Slovenskej republiky pribudol jej štátny znak. Aj vďaka vzniku samostatnej Slovenskej republiky a samostatnej Českej republiky v roku 1993 sa dnes vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi hodnotia ako dobré.
