Pred 205 rokmi sa narodil v Hlbokom Karol Ľudovít Semian, farár z Turej Lúky

Karol Ľudovít Semian Zdroj: ECAV

Pred 205 rokmi 21, marca sa narodil v obci Hlboké Karol Ľudovít Semian evanjelický kňaz, národovec a školský dekan (dozorca nad školským vyučovaním), ktorý pôsobil v myjavskej časti Turá Lúka takmer 39 rokov. Na miestnom cintoríne je i miesto jeho posledného odpočinku.

Narodil sa v Hlbokom tamojšiemu evanjelickému farárovi Tomášovi Matejovi Semianovi a Jozefíne, rod. Muhrovej, 21. marca 1817. Vzdelanosť patrila k rodu Semianovcov. Už jeho starý otec Michal Semian, evanjelický farár v Pezinku a rodák z Vrádišťa, patril k osvietenským vzdelancom. Karol Ľudovít študoval v Modre, Mezőberény-i a Prešporku.

Zapojenie do povstania v 1848

Počas svojho života bol aktívny národovec a horlivý budovateľ cirkvi. Ako blízky spolupracovník Jozefa Miloslava Hurbana sa aktívne zapojil do povstania v roku 1848 v Myjave, kde mu bolo zverené vedenie posádky asi 1000 dobrovoľníkov. Tu pôsobil od svojej ordinácie za kňaza od 24. júna 1841 na mieste kaplána pri farárovi Jánovi Šulcovi až do jesene 1848.

Za účasť na povstaní mu hrozilo väzenie, preto odišiel z Myjavy do Pešti, kde pôsobil ako kaplán. V rodnom Hlbokom pôsobil pri Hurbanovi od mája 1850 až do októbra 1852, keď bol cirkevným zborom povolaný do Turej Lúky. Sem prichádza ako kaplán k farárovi Martinovi Škodáčkovi, ktorého o dva roky vystriedal na mieste farára.

Pôsobenie v Turej Lúke

Za manželku si vzal Annu Martešíkovú, dcéru myjavského učiteľa a národovca Jána Martešíka v roku 1855. Aj v Turej Lúke sa angažoval národne. Spolu s katolíckym kňazom Martinom Čunderlíkom, turolúckym richtárom Tomášom Fúskom, notárom a ďalšími občanmi v mene 2637 občanov Turej Lúky vyslovili v roku 1861 dôveru slovenskému národnému zhromaždeniu v Martine. Žiadali uznanie slovenského národa a používanie slovenčiny vo verejnom živote a v školách.

Pri svojom nástupe do turolúckeho cirkevného zboru dbal nielen o materiálne, ale najmä o duchovné pozdvihnutie obce. Takto k Turolúčanom prehovoril 10. októbra 1852 z kazateľnice evanjelického Božieho chrámu: „…lebo cirkev je dušou obce, kde pustne chrám – pustne cirkev, kde pustne cirkev – pustne obec, pustnú domy a rodiny…“

Celý svoj život venoval službe Trojjedinému Pánu Bohu, práci pre obec, cirkev a ľud mu zverený. Svoju prácu vykonával horlivo, svedomito a čestne. Zomrel 13. augusta 1891. V jeho šľapajach a kňazskej službe pokračovali syn Ľudovít Mojmír Semian, evanjelický kňaz a obecný kronikár Turej Lúky i vnuk Ján Pavol Drobný.

Zdroj: ECAV