Pravoslávni veriaci aj na Slovensku oslavujú Vianoce na Troch kráľov 6. januára.
Štedrý deň tak podľa Juliánskeho kalendára vychádza na nedeľu 6. januára, čo je o 13 dní neskôr, ako v Gregoriánskom kalendári. Na druhý deň, 7. januára, oslavujú sviatok narodenia Spasiteľa, 8. januára sviatok Zbor presvätej Bohorodičky a 9. januára si pripomínajú prvomučeníka Štefana.
Prečo sa oslavujú pravoslávne Vianoce 6. januára?
Pravoslávni začínajú sláviť pravoslávne Vianoce tiež ako ostatní kresťania – 24. decembra, avšak podľa starobylejšieho – juliánskeho kalendára. Keď je podľa juliánskeho kalendára 24. december, podľa svetského kalendára (gregoriánskeho) je už 6. januára. Kvôli ľahšej orientácii budeme v ďalšom texte používať dátumy, ktoré odpovedajú svetskému kalendáru a v zátvorke uvedieme dátum podľa juliánskeho kalendára.
Pravoslávni sa na Vianoce pripravujú dlhodobo. V predvianočnom období dodržiavajú pôst, ktorý trvá 40 dní, na rozdiel od katolíkov, ktorí trávia advent. Samotné Vianoce sa oslavujú v pravoslávnej cirkvi 3 dni. Deň pred sviatkami 6. januára (24.decembra) sa konajú bohoslužby známe ako Veliké povečerie. Predtým zasadnú pravoslávni veriaci za štedrovečerný stôl, kde sa podávajú ešte pôstne jedlá. 7. januára (25. decembra) sa koná svätá liturgia k sviatku Roždestva Christova (Narodenia Ježiša Krista, Vianoce), spievajú sa vianočné piesne a koledy. Po tomto sviatku nasleduje 8. januára (26.decembra) sviatok sobor presvjatoj Bohorodici (presvätej Bohorodičky) a 9. januára (27. decembra) si pravoslávni pripomenú sviatok sv. prvomučeníka Štefana. Cirkevný Nový rok budú pravoslávni sláviť 14. januára (1. januára) a sviatok Bohojavlenia (Bohozjavenia) pripadá na 19. januára. (6. januára).
Najprísnejší pôst sa dodržuje na Štedrý večer, keď sa slávia tzv. cárske časy s čítaním bohoslužobných textov viažúcich sa k sviatku Roždestva zrána. Následne okolo obeda sa slávi Liturgiou svätého Vasilija Veľkého s večerňou. Na nej sa čítajú starozákonné čítania ohlasujúce Christovo narodenie. Veliké povečerie s posvätením chlebov, pšenice, vína a oleja sa koná neskoro večer. Na ďalší deň doobeda sa slávi slávnostná liturgia k sviatku Vianoc – ktorého presný názov v cirkevnoslovančine je Roždestvo Hospoda, Boha i Spasa našeho Isusa Christa. V pravoslávnej cirkvi na Slovensku totiž nie je zvykom slúžiť polnočnú omšu. Druhý deň je zasvätení prsv. Bohorodičke, ktorá je dominantnou postavou vianočných sviatkov. A tretí deň je symbolicky zasvätený prvému mučeníkovi sv. Štefanovi.
Je obdivuhodné, že i v dobe globalizácie si pravoslávni doteraz zachovali zvyky a tradície svojich predkov siahajúce až do doby sv. Cyrila a sv. Metoda. Okrem spomínaného slávenia sviatkov podľa juliánskeho kalendára je pre pravoslávnych typické, že ako bohoslužobný cirkevný jazyk používajú už stáročia cirkevnoslovančinu. A aj unikátne cirkevné spevy východných cirkví – prostopenije, ako poznáme len na našom a blízkom území, sa možno stanú súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Bohatosťou zvykov a tradícii sa vyznačujú najmä tradície Rusínov, ktorí tvoria význačnú časť pravoslávnych, a preto sa oslavy Vianoc podľa juliánskeho kalendára sa niekedy u nás nazývajú aj ako Rusínske (rusnácke, ruské) Vianoce.
Na Štedrý deň: Svjatyj večur sa všetci tešia. Všetci sa mimo iného pripravujú aj na štedrú večeru, aj keď jej súčasťou by mali byť ešte stále len pôstne jedlá (nemala by tam byť ani ryba). Pred štedrou večerou sa členovia rodiny poumývajú v studenej vode, napríklad aj v potoku. Všetky jedlá sú už pripravené, aby nikto, ani gazdiná, nemusel odbiehať od stola. Ak niekto z rodiny nie je prítomný, odložia mu na stôl tanier.
Štedrá večera sa začína spoločnou modlitbou v staroslovienčine. Po nej zvyčajne pán domu povie úvodnú reč. Gazdiná následne vyznačí každému na čelo kríž z medu. Prítomní sa začnú ponúkať z navarených pokrmov. Dôležité je, že musia zo všetkého aspoň okoštovať. Začína sa cesnakom, medom, oplátkami, chlebom a soľou. Následne sa podávajú jedlá: pôstna kapustnica (bez klobásy),hubová mačanka, domáci šalát (s rybou), plnené pirohy a makové bobaľky. Po absolvovaní večere sa členovia rodiny pomodlia, idú sa pozrieť pod vianočný stromček a vyberú sa na bohoslužbu.
Na druhý deň už nie je pôst, a tak je nálada a oslava sviatkov radostná. Veriaci sa už zdravia pozdravom Christos raždajetsja! Slavite Jeho! Von vychádzajú koledníci a spievajú prekrásne pravoslávne koledy.
zdroj: wikipedia.org
