V stredu 20.septembra 2023 bude predstavení projekt Okno na Bradlo. Pozorovateľňa s výhľadom na Mohylu M.R. Štefánika. NaZahori.sk o tom informovalo občianske združenie Osobnosti pod Bradlom.
Okno na Bradlo aj prístrešok pre turistov
Trasa od Námestia M.R. Štefánika v Brezovej pod Bradlom 400 m revitalizovaným chodníkom po Záhumní, na poli pod Barancom.
Pozorovateľňu Okno na Bradlo navrhol prof. Ing. arch. Zdeněk Fránek ako minimalistickú drevenú konštrukciu s čistými detailmi bez rušivých prvkov. Táto pokorná konštrukcia zarámovala výhľad na Bradlo s Mohylou generála Milana Rastislava Štefánika i na Brezovsko-vrbovskú bránu. Je pre všetkých – obyvateľov mesta i jeho návštevníkov, a môže poskytnúť prístrešok i pre turistov putujúcich po Ceste hrdinov SNP.
Brezovsko-vrbovská brána
Brezovsko-vrbovská brána je jedným z troch hlavných prechodov cez pohorie Malé Karpaty (ďalšími sú Biela hora a Pezinská Baba).
Vedie zo Záhoria dolinou Brezovského potoka, pokračuje obcou Košariská, údolím Holešky a vo Vrbovom vyústi do Považia. Najvyšší bod Brezovsko-vrbovskej brány s výškou 350 m n. m. leží v obci Košariská, v sedle medzi masívom Bradla (s najvyšším vrcholom 543 m n. m.) a vrchmi na severnom okraji Brezovských Karpát (najvyšší – Vysoká hora 558 m n. m.).
Ľudia cez Brezovsko-vrbovskú bránu prechádzajú už tisícky rokov, od praveku až po dnešok. Dokazuje to celý rad archeologických nálezísk, najmä výšinné opevnené polohy koncentrované pri vstupoch do brány: praveká eneolitická opevnená poloha Baranec a stredoveký hrádok Ostriež pri západnom vstupe, praveké valové opevnenie Tlstá hora a stredoveký hrádok Čerenec pri východnom vstupe. V strednej časti brány dominovalo praveké až včasnostredoveké hradisko Hrádok. Bránou tiahli i vojenské jednotky a odohrali sa tu viaceré boje – spomeňme protihabsburské povstanie Františka Rákocziho II., hurbanovské povstanie r. 1848, partizánske boje v II. svetovej vojne. Naposledy, v auguste 1968, bránou prechádzali invázne vojská.
Štatút chránenej krajinnej oblasti
Vysokú kvalitu okolitého prírodného prostredia dokladá skutočnosť, že jeho časť patriaca Malým Karpatom má štatút chránenej krajinnej oblasti. V lesoch prevládajú listnáče, predovšetkým buk, hrab a dub. Z ihličnatých drevín je vo vyšších polohách zastúpený smrek obyčajný, borovica lesná a smrekovec.
Fauna sa vyznačuje druhovou bohatosťou. Z hmyzu možno spomenúť fúzače, bystrušky či motýle perlovce; z obojživelníkov a plazov salamandru škvrnitú, mloka horského, jaštericu zelenú; z vtákov skaliara pestrého, strakoša obyčajného; z cicavcov ježa bledého, piskora lesného, plcha lesného, vevericu stromovú, srnu lesnú, jeleňa lesného, divú sviňu, líšku obyčajnú, mačku divú.
