Slovenská pošta vydala poštovú známku „Krásy našej vlasti: Kaštieľ Márie Terézie v Holíči“ s nominálnou hodnotou 2,40 €. Poštová známka rozmerov 44,4 × 30,5 mm, vrátane perforácie, vyšla vo forme upraveného tlačového listu so 6 známkami a medzihárčím.
Známku vytlačila technikou ofsetu v kombinácii s oceľorytinou spoločnosť Tiskárna Hradištko, s.r.o. Ústredným motívom poštovej známky je pohľad na Kaštieľ Márie Terézie od západu, pričom na medzihárčí je celý pôdorys areálu kaštieľa, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou.
Súčasne s poštovou známkou vyšla obálka prvého dňa s pečiatkou FDC, s dátumom 10. 6. 2022 a domicilom mesta Holíč. Motívmi FDC sú interiérové dekorácie dverí najreprezentatívnejšej miestnosti kaštieľa, tzv. Čínskej sály: na prítlači FDC je figurálny motív „chinoisserie“ a na FDC pečiatke rokajový ornament. FDC vytlačila technikou oceľorytiny spoločnosť Tiskárna Hradištko, s.r.o. Autorom výtvarného návrhu poštovej známky, medzihárčia, FDC a FDC pečiatky ako aj oceľorytiny známky a FDC je doc. Martin Činovský, akad. mal., ArtD.
Holíčsky kaštieľ
Jediné súkromné sídlo c. k. rodiny Habsburgovcov na území dnešného Slovenska, letné sídlo cisára Františka Štefana Lotrinského a jeho manželky, panovníčky Márie Terézie, je situované v západoslovenskom meste Holíč. Informovala o tom Veronika Chňupková z Turisticko – informačného centra v Holíči.
Vďaka svojej monumentalite, veľkorysej architektonickej koncepcii a historickým danostiam bol objekt v roku 1963 vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. Najstarší predchodca Holíčskeho kaštieľa vznikol na strategicky dôležitom mieste moravsko-uhorského pohraničia ako hraničná pevnosť strážiaca západnú hranicu Uhorského kráľovstva.
Prvá zmienka o Holíči
Prvé písomné zmienky o Holíči pochádzajú z roku 1205, kedy sa Holíč nazýva Wywar, teda Nový hrad. Kamenný hrad ležiaci na uhorskej hranici pôvodne plnil hlavne strážnu funkciu, ale stal sa aj administratívno-správnym centrom panstva.
Nové požiadavky na kvalitu bývania viedli v 14. storočí k rozsiahlej výstavbe. V 16. storočí sa Holíč podobne ako iné šľachtické rezidencie postupne menil z hradu na komfortnejšie renesančné sídlo, ku ktorému o storočie neskôr z dôvodu rastúceho tureckého tlaku pribudlo opevnenie v tvare hviezdy s bastiónmi.
V roku 1736 prichádza do Holíča po komesovi Kemynovi, Matúšovi Čákovi, Stiborovi zo Stiboríc, Šlikovcoch, Bakičovcoch, Czoborovcoch, František Lotrinský. Najbohatší muž monarchie si mohol dovoliť finančne náročnú prestavbu pevnosti, ktorú realizovali v niekoľkých etapách v období od 40. do 60. rokov 18. storočia. Vznikol tak monumentálny a u nás ojedinelý príklad tereziánskej architektúry, ktorý spolu s rozsiahlym areálom vytváral výraznú krajinnú dominantu.
Autora prestavby dnes s určitosťou nepoznáme. Časť stavebných prác v Holíči realizoval Andreas Winthalm, najväčšie objednávky dostával Tadeáš A. Karner, do úvahy prichádza viedenský dvorný staviteľ Jean N. Jadot de Ville, maliar a architekt Jean J. Chamant, ako i F. A. Hillebrandt.
Habsbursko-lotrinskej dynastii patril kaštieľ až do roku 1921, kedy prepadol v prospech 1. Československej republiky. Dnes je majiteľom kaštieľa mesto Holíč, ktoré nielen kaštieľ, ale aj jeho okolie, zveľaďuje, obnovuje a vracia mu jeho niekdajšiu slávu.
