Pavol Kalman finančný manažér, vicežupan TTSK a poslanec mestského parlamentu v Senici v rozhovore pre NaZahori.sk o udalostiach Novembra´89 v kontexte uplynulých 30 rokov.
V akej etape života a kde Vás zastihli udalosti Novembra 1989 ?
V čase novembra ´89 som mal 24 rokov, práve som sa vrátil zo „základnej vojenskej služby“ a znovu som nastúpil do zamestnania. November som prežil v Senici.
Ako ste vnímali celospoločenskú angažovanosť ľudí ? Boli ste aktívnym účastníkom Nežnej?
November som vnímal ako oslobodzujúcu dobu, zmenu na ktorú spoločnosť dlho čakala a keď prišla, tak interval, v ktorom sa ľudia ešte stále báli, bol už krátky. Zmena sa nijako nedala zastaviť.
Zaspomínajte si. Priblížte nám Vaše vtedajšie pocity z diania. Ako prebiehali udalosti vo vašom meste?
Vysokú školu som končil v 1988. Keď som bol v prvom ročníku v Trnave, tak jedna krúžkovica skončila pochodom z internátu na trnavskú vlakovú stanicu. Niektorí vykrikovali heslá „Nechceme peršingy ani SS20“. kým partia prišla na stanicu, už ich čakal zelený anton a všetkých zobrali na výsluch. Zopár prvákov vyhodili a všetci ostatní sme dostali jasné ponaučenie, že to malo zostať len pri peršingoch. Myslím, že keď som končil vysokú, tak takéto sebavyjadrenie by sa už neskončilo vyhadzovom. Spoločnosť už bola v inom stave, Gorbačov hlásal perestrojku, glasnosť. Ľudia sa ešte stále báli, mali nastavenú autocenzúru ochranné reflexy sme si cibrili od malička.
V Slovenskom hodvábe sme na našom oddelení prepisovali a tlačili výzvy z Bratislavy. Potom sme ich vylepovali na verejné plochy. Pamätám si ako sme tesne po dvadsiatom novembri išli vždy viacerí, aby sme sa navzájom chránili. V čase generálneho štrajku som bol na senickom námestí. Bol to dobrý pocit, veľa ľudí, štrngot kľúčov, prejavy, ktorým sme rozumeli a nikde žiadny Lenin a so Sovietskym zväzom na večné časy!
Bolo Vaše vnímanie života v socialistickom Československu pred Nežnou revolúciou iné, ako následne spätne v kontexte novembrových udalostí?
Naša rodina prežila ťažké päťdesiate roky. Dedko bol sedliak, ktorý odmietol vstúpiť do JRD. Napokon bol vo vykonštruovanom súde, ktorému predsedala „úderníčka“ z myjavskej armatúrky, odsúdený na dva roky a skonfiškovanie majetku.
Starý otec bol živnostník, ktorý mal autodielňu a zamestnával zopár ľudí. Dopadol takmer rovnako, s výnimkou väzenia. Ja som nevnímal socializmus ako spravodlivý systém, nemali sme rovnakú štartovaciu pozíciu ako deti komunistov. Moji rodičia to však mali oveľa ťažšie ako ja. Ja som mohol aspoň študovať na vysokej škole. November samozrejme zmenil môj pohľad na socializmus. Avšak nie k lepšiemu.
Nakoľko sa Vaše očakávania pri štrnganí s kľúčmi naplnili v uplynulých 30 rokoch?
November ´89 nám ponúkol osobnú slobodu, demokraciu, vyjadrovanie sa bez strachu, cestovanie bez obmedzení, rozvíjanie sa podľa vlastných záujmov. Toto všetko sa podarilo dosiahnuť. To akým smerom sa rozvíjala naša spoločnosť – privatizácia, rozkrádanie štátneho majetku, mafia – nie je dôsledkom novembra. Veď takmer všetko okrem veľkej privatizácie sme tu mali aj v dobe ČSSR.
Medzi ľuďmi rezonuje okrem straty sociálnych istôt, aj nedostatočné vysporiadanie sa s bývalým režimom. Mnohí bývalí ŠTB-áci využili svoje konexie a “prehupli sa” ku korytu novej formujúcej sa spoločnosti. Nehovoriac o tom, že poberajú vysoké dôchodky na margo mnohokrát živoriacich, prenasledovaných a väznených z obdobia totality. Kde sme ako spoločnosť urobili chybu z Vášho pohľadu?
Toto je len jedna časť nespravodlivosti, ktorú sme nemali pripustiť. Ale oveľa skôr sme zažili mečiarovskú privatizáciu, ktorá dala za úplatky fabriky častokrát do rúk neschopným ľuďom. V tejto dobe sa začínala vytvárať skupina zbohatlíkov, ktorí nenadobudli majetok vlastnými schopnosťami. Rozkradnuté a nezdanené majetky z tohto obdobia sú základom súčasnej sociálnej nerovnosti. Nežná revolúcia bola podľa môjho názoru príliš nežná.
Ako vnímate korupciu a klientelizmus na Slovensku od najnižších miest samosprávy až po vrcholné orgány, súdnictvo a políciu a “vyplavenú špinu” po násilnej smrti novinára a jeho priateľky?
Korupcia, klientelizmus a mafie sú prvky, ktoré spôsobujú rozvrat štátu. Majú priamy vplyv na nedostatok miest v domovoch sociálnych služieb, zlé podmienky v zdravotníckych zariadeniach, nízke dôchodky našich rodičov. Majú priamy vplyv na to, že na dôležitých miestach v štátnej správe sú dosadzovaní politickí nominanti, pre ktorých občan a štát nie sú na prvom mieste. Každé ukradnuté euro, každé euro z úplatku chýba v samospráve, mohli by byť vyššie rodinné prídavky, lepšie vybavené školy…
Ak budeme mať odvahu verejne poukazovať na nespravodlivosť a nebudeme sa báť vyhrážania, potom nebudeme mať predajných policajtov, nebudeme mať generálneho prokurátora, ktorý inštaluje v svojej kancelárii kameru, aby si nahrával návštevy, nebudeme mať sudcov, ktorí za úplatok rozhodnú tak ako chce mafián. Ale ani nebudeme mať riaditeľa školy, ktorý prijme študenta, ktorý neurobil prijímacie skúšky. November nám dal slobodu, odvahu musíme mať my sami.
Ako ďalej, aby mladí neutekali zo Slovenska ,ale mali zmysel žiť tu ?
Musia dostať rovnaké príležitosti aké dostanú v cudzine. Musia rozhodovať schopnosti. Musia vidieť, že štátni predstavitelia nepredstierajú čestnosť, profesionalitu, záujem ale sú skutočne čestní a charakterní.
Ďakujem za rozhovor.
Pavol Kalman
November 1989: Slovenský hodváb Senica, konštruktér, odd. robotiky
November 2019: finančný manažér, vicežupan TTSK a poslanec MsZ v Skalici
