Spln nad Žalostinou 16.11.2024: Žalostiná je územie európskeho významu, zaberá časť masívu Žalostiná (622 m n.m.) v západnej časti CHKO Biele Karpaty od osady Štefanová smerom na Prívratu po Bučkovu jamu a Čertoryje (katastre Vrbovce a Chvojnica).
Rozhľadňa Žalostiná
Je na nej umiestnená rozhľadňa. Za pekného počasia ponúka krásny kruhový výhľad na okolitú krajinu. Jej dominantou sú vrchy Bielych Karpát, Myjavskej pahorkatiny a Považského Inovca. Výhľad z nej na obce Chvojnica a Vrbovce s okolitými kopcami Žalostiná – stryná, Pecková – ujčiná, Ostrý vrch – strýček a Vesny – ujíček. Na Ostrom vrchu je postavená veterná elektráreň. Dajú sa vidieť i zrúcaniny hradu Branč a Tematín i Bradlo s Mohylou M. R. Štefánika.
Spln alebo druhá štvrť je fáza Mesiaca
Spln alebo druhá štvrť je fáza Mesiaca, kedy je Slnkom osvetlená celá privrátená strana k Zemi. Splnom končí dvojtýždňové obdobie dorastania Mesiaca a od tejto fázy vídame z osvetlenej strany Mesiaca najbližšie dva týždne čoraz menej – Mesiac tzv. ubúda.
V splne je Mesiac na opačnej strane od Zeme ako Slnko, čo nastáva 14,8 dňa po nove. Hovoríme, že nový Mesiac má v čase splnu 14,8 dňa. Mesačný disk je tak pre pozorovateľa na Zemi úplne osvetlený. Napriek tomu nie je spln najvhodnejšou fázou na pozorovanie reliéfu Mesiaca, pretože útvary Mesiaci pre pozemského pozorovateľa nevrhajú tiene.
Kvôli tomu, že je Mesiac oproti Slnku, sa v splne nikdy nenachádza na oblohe spolu so Slnkom. Vychádza v okamihu západu slnka, na oblohe kulminuje o pravej polnoci (v zimnom čase okolo 24:00, v letnom čase okolo 1:00) a zapadá ráno, s východom slnka. Počas splnu vidia Mesiac všetci pozorovatelia na Zemi, ktorí majú momentálne noc, a je to jediná fáza, v ktorej je Mesiac viditeľný po celú noc. Keďže v lete je na oblohe Slnko vysoko, Mesiac v splne ležiaci presne oproti Slnku je na oblohe nízko. V zime je to naopak – Slnko sa na oblohe nachádza nízko, ale Mesiac v splne vysoko. Počas splnu (a rovnako ako aj novu) nastáva skočný príliv.
Spln je tiež jediná fáza Mesiaca, pri ktorej je možné pozorovať zatmenie Mesiaca, avšak pretože rovina obežnej dráhy Mesiaca nie je rovnobežná s ekliptikou, nenastávajú zatmenia Mesiaca pri každom splne.
Ak sa Mesiac v splne nachádza blízko perigea svojej obežnej dráhy, na oblohe sa javí byť o niečo väčší. Vtedy mu hovoríme supermesiac. Pri pohľade z mesačného povrchu za splnu je planéta Zem vo fáze novu.
Aj planéty slnečnej sústavy prechádzajú pri pohľade zo Zeme fázami a preto sa tiež pravidelne dostávajú do splnu. Z praktického hľadiska však možno spln planéty pozorovať len u tých planét, ktoré obiehajú od Slnka ďalej ako Zem (vonkajšie planéty). Keď majú fázu spln, hovoríme, že sú v takzvanej opozícii.
zdroj: wikipédia
