Dnes ide na odobrenie vládou návrh ministerstva školstva, aby sa od pondelka 8.2. 2021 znovu spustilo prezenčné vyučovanie pre deti na I. stupni a študentov v končiacich ročníkoch stredných škôl. 

Píše o tom na sociálnej sieti Juraj Čokyna jeden z tých, ktorým nebola predĺžená zmluva v Inštitúte vzdelávacej politiky (IVP) na  Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. A následne na to ukončil svoje pôsobenie šéfa IVP  Seničan Michal Rehúš.

Písali sme o tom TU: https://www.nazahori.sk/senica/item/4255-senican-michal-rehus-odchadza-s-pozicie-riaditela-ivp-z-groehlingovho-ministerstva

 

Odvtedy prešli dva mesiace a kontext sa kus zmenil, minimálne v dvoch ohľadoch. Už síce (konečne!) máme aký-taký lockdown, ale nedarí sa nám – zrejme aj vinou tragicky podceneného vymáhania dodržiavania opatrení a vymýšľania alternatívnych riešení pandémie – znižovať počty ľudí, ktorí končia v nemocniciach. V tom je situácia stále kritická. Druhým faktorom príchod mutácií vírusu, ktoré sa medzi ľuďmi šíria o dosť rýchlejšie, ako pôvodná verzia. A možno ste zachytili, že v tomto prípade žiaľ už aj medzi mladšími ročníkmi, čo znamená, že v takom prípade by sa aj prostredníctvom detí šíril vírus ďalej a tlak na personál v nemocniciach by pokračoval.

Samozrejme, veľmi by pomohlo, keby sme mali presné dáta o tom, nakoľko sú tieto nové a rýchlejšie sa šíriace mutácie vírusu na Slovensku v súčasnosti rozšírené. To by nám potom pomohlo lepšie sa rozhodovať, v akom tempe a fázach máme znovu otvárať školy.

Opatrnosť je viac ako na mieste, ale chcel by som veľmi oceniť myšlienkovú zmenu, ktorá tu nastala – že otvárať školy je KONEČNE nadradené iným opatreniam, a že sa nesmelo začínajú hľadať spôsoby, ako na to.

Tam sa však dobré správy, žiaľ, končia..

PEKNÉ MYŠLIENKY, NEEXISTUJÚCI PLÁN

Dajme si čísla. 

Ak by sa mali školy otvárať podľa včerajších (2.2.2021) informácií, od budúceho týždňa by sa otvorilo 3 135 škôl, prezenčne by sa malo učiť 236-tisíc detí na I. stupni základných škôl, viac ako 47-tisíc študentov a študentiek stredných škôl a k tomu treba prirátať aj učiteľov a učiteľky, ktorých bude len v prípade ZŠ zhruba 15-tisíc. Už teraz máme každodennú mobilitu na úrovni 300-tisíc ľudí. Ale držíme sa hlavnej myšlienky, ktorá je dobrá – ak to celé má byť na niečo dobré, vzdelávanie je dobrou prioritou. 

Keďže je však podmienkou návratu do škôl v prípade základných škôl testovanie rodičov – a za tými testami niekam, žiaľ, musia chodiť´- prirátajme k tomu ďalších 470-tisíc ľudí. Sme na úrovni 750-tisíc ľudí a viac ako polovicu z nich netvoria žiaci a žiačky, ale ich rodičia, ktorých každý týždeň vysielame na testy.

Už tu to nie je úplne domyslené. A je namieste sa pýtať a rýpať, kde sú tie kloktacie PCR testy pre žiakov, ktoré už boli pilotne otestované (https://bit.ly/3czKXtV) a o ktorých minister Grohling do médií hovorí viac ako mesiac (https://bit.ly/3czKXtV). On tak celkovo rád veľa rozpráva do prázdna, teraz by sme to už ozaj nemali nechať prejsť taktným mlčaním – testy stále nie sú a “vďaka” tomu ideme (v ideálnom prípade) zvýšiť mobilitu o niekoľko stotisíc ľudí.

Ale dobre; situácia je, aká je, myslíme v prvom rade na konečný cieľ dostať deti do školy. A predpokladajme, že všetci rodičia budú mať záujem na tom, aby ich deti do školy išli aj za cenu, že budú musieť každý týždeň cestovať na testovanie.

A tu je ďalší problém.

Do dnešného dňa je podľa informácií ministerstva zdravotníctva na celom Slovensku otvorených 332 bezplatných mobilných odberových miest (MOM), ktoré robia Ag-testy. Keď to veľmi hrubo prerátame cez počty MOM v jednotlivých okresoch a študentov, rodičov a učiteľov, ktorí sa majú každý týždeň otestovať, zistíme, že v určitých častiach Slovenska to teda vôbec nemusia kapacitne stíhať (pozri obrázok 1). 

Ak to vláda s otváraním škôl myslí vážne, okamžite musia koordinovať navyšovanie odberných miest v Košiciach – okolí, Trnave, Skalici a Kežmarku, ideálne tiež na juhu Košíc, v dvoch bratislavských častiach, v páse od Bardejova po Trebišov, na hornej Nitre a hornom Považí, v Pohroní a v okolí Dunajskej Stredy. To sú všetko prípady, kde by mali jednotlivé MOM-ky zvládnuť od budúceho týždňa pravidelne otestovať 2500+ ľudí. Ide samozrejme o hrubý výpočet a nevieme, koľko z danej množiny rodičov by sa testovalo tak či tak, nie som si však vôbec istý, či s takýmto typom podkladov vôbec vláda bude na rokovaní pracovať.

Ak máte každý týždeň vystávať v radoch, je to zbytočná bariéra, kvôli ktorej možno radšej deti do školy časom ani nepošlete.

Je to však ešte zásadnejšia bariéra – tých 332 odberových miest je dokopy len v 120 mestách/obciach (obrázok 2). Ak v nich priamo nebývate, znamená to dodatočné časové a finančné náklady. Sieť MOM-iek je nie je rovnomerná, väčšinou sú v najbližšom okresnom meste, platí to najmä čím ďalej na východ a juh. Východ a juh rovná sa chudoba a spiatočný lístok za niekedy 20 kilometrovú cestu k najbližšej MOM-ke (a čo súčasné trafikony prímestských spojov?) – každý týždeň za dvoch dospelých (!) – bude v rádovo tisíckach rodín dosť neprekonateľnou prekážkou. Hej, ťažko sa nám to predstavuje, ale toto je realita..

ČO TERAZ?

Ak súčasný nápad s otváraním škôl nedomyslíme do detailov, o akých sa väčšine ministrov ani nesníva (lebo zázemie), je veľmi pravdepodobné, že do škôl sa dostanú v prvom až´desiatom rade tie deti, ktoré sa za súčasných okolností vedia zapojiť do výučby cez internet. Deti, ktorým doma rodičia väčšinou vedia pomôcť a ktoré majú doma dobré zázemie.

Naopak, do školy sa ďalšie týždne nedostanú deti, ktoré by tam potrebovali ísť prioritne. A celým týmto prevedením opäť raz otvoríme tie povestné nožnice, čo je činnosť ktorú si tu nacvičujeme síce roky, ale posledné mesiace o to intenzívnejšie.

Lenže takto to nemôže fungovať, inak je tento štát len paródiou na seba samého. Tak si skúsme načrtnúť, ako by sa dalo po dnešku a v najbližších dňoch postupovať:

1.) VYHLÁSME KONEČNE PLOŠNÉ PRÁZDNINY A PORIADNE SA NA SPUSTENIE VYUČOVANIA PRIPRAVME

– tieto veci sa ozaj nedajú robiť zo dňa na deň ani z týždňa na týždeň. Aj včera skloňované Škótsko sa na návrat prvého stupňa do škôl pripravuje tri týždne a školy otvoria až 22. februára. Nechajme učiteľov a deti vydýchnuť, premyslime detaily a rovnako premyslene dohliadajme na to, ako sa tieto detaily pretavujú do praxe

2.) KDE SÚ KLOKTACIE TESTY?

– aby sa nezabudlo. 470-tisíc dospelých sa nebude musieť hýbať nad rámec ich pracovných povinností

3.) ZABEZPEČME KAPACITU TESTOVANIA

– ak sa inak nedá, zvýšme kapacitu odberových miest, pridajme ďalšie tam, kde to je najkritickejšie a úplne ideálne premyslime spôsob, akým by sa testovanie dalo uskutočniť v daných lokalitách, nie tak, aby za testami museli cestovať rodičia, študenti a učitelia.

– skoordinujme to s Implementačnou agentúrou, ÚSVRK a Zdravými komunitami, ktorí majú ľudí práve v tom teréne, odkiaľ by mali ísť deti do školy prioritne

3.) VOPRED PREPLAŤME NÁKLADY ZA SPIATOČNÚ CESTU RODIČOV NA TESTOVANIE

– ďalší argument, prečo potrebujeme testy, ktoré vieme robiť priamo v školách/lokalitách. Kým to však nebude možné, myslime aspoň na finančné bariéry, ktorým budú čeliť tisícky rodín a VOPRED im preplaťme náklady spojené s cestou za testovaním

4.) PRIORITIZUJME

– kapacity štátnych úradov sú žiaľ značne obmedzené, viem, že nie sme v západnej Európe a tieto pozostatky Uhorska nás teraz škaredo dobiehajú. Ak vidíme, že plošne/naraz školy nedokážeme otvoriť, zamerajme sa v prvom rade na tie, kam chodí najviac zraniteľných detí. Špeciálne školy, školy, kde bol výrazný pomer výučby cez offline, deti z chudobných rodín.

– dáta na to máme.

zdroj: Text autor Juraj Čokyna FB