Odborníci na cestovný ruch diskutovali o jeho udržateľnosti

V obci Smrdáky v priestoroch Kúpeľov Ensana neďaleko Senice sa uskutočnila konferencia o udržateľnosti cestovného ruchu. Zorganizovala ju Oblastná organizácia cestovného ruchu (OOCR) Záhorie a zúčastnili sa na nej viacerí odborníci z tohto segmentu. Cestovný ruch sa skloňoval vo všetkých pádoch. Diskutovalo sa a hľadali sa riešenia a nástroje najmä na udržateľnosť cestovného ruchu.

Udržateľnosť je zdrojom rastu

„Tému udržateľnosti sme zvolili nielen z dôvodu jej aktuálneho trendu vo svete, ale aj vzhľadom na jej spoločenský a ekonomický význam. Udržateľnosť môže byť pre podnikateľov zdrojom ekonomického rastu a ziskovosti, čo podporujeme a propagujeme,“ uviedol predseda predstavenstva OOCR Záhorie Zdenko Čambal.

„Táto téma nás inšpirovala k tomu, aby sme sa stali trendovými a modernými, a to nielen preto, že je to aktuálny trend, ale aj preto, že o nej veľa ľudí hovorí, ale málo ľudí jej skutočne rozumie. Rovnako nás motivuje, že udržateľnosť je širokou témou, ktorú chceme ďalej riešiť a rozvíjať,“ doplnil riaditeľ OOCR Záhorie Martin Lidaj.

Udržateľnosť cestovného ruchu je komplexný problém

Udržateľnosť cestovného ruchu je komplexný problém. Treba sa na neho pozerať zo širokého aspektu. „Už roky sledujeme, ako nadmerný cestovný ruch či preplnenosť v niektorých destináciách znižuje atraktivitu daných miest. Toto je obrovský problém, ktorý sa stáva ešte väčším, keď sa zráža s potrebami miestneho obyvateľstva,“ pridal zaujímavý pohľad riaditeľ Krajskej organizácie cestovného ruchu (KOCR) Bratislava region František Stano.

Ďalej rozviedol, že miestni by mali byť tými, ktorí profitujú z cestovného ruchu najviac. “Ide predsa o ekonomické odvetvie. Cestovný ruch by mal prinášať regiónu nielen peniaze, ale aj rozvoj. No, keď túto mieru prekročíme a miestni sa cítia vytláčaní alebo znevýhodnení, napríklad zvyšovaním cien nájomných bytov, ktoré sa viac prenajímajú turistom, začne sa vytvárať problém,“ naznačil nutnú symbiózu Stano.

Trnavský kraj vníma dôležitosť spolupráce

V kontexte udržateľnosti cestovného ruchu v Trnavskom kraji, vníma krajská organizácia ako kľúčovú dôležitosť spolupráce medzi komunitou, verejným občianskym sektorom a podnikateľským sektorom. Podľa organizácie udržateľnosť neprichádza sama od seba. Preto je dôležité vyhľadávať možnosti pre spoluprácu a v rámci takejto spolupráce vytvárať spoločné projekty a synergie.

„Medzi naše hlavné projekty patrí Útulňa Jozefa Maka, ktorú sme úspešne dokončili v júni. Teší nás, že tento projekt bol realizovaný s podporou ostatných členov našej organizácie. Tento projekt nám nielen vyplnil medzeru v infraštruktúre pre turistov a diaľkových turistov v Malých Karpatoch, ale prispel aj k vytvoreniu silných priateľstiev. Na nich môžeme stavať do budúcnosti. Týmto projektom sme podporili ciele našich organizácií – vytváranie platformy pre komunikáciu a spoluprácu,“ vyzdvihla jeden príklad z viacerých, ktoré v kraji realizujú, riaditeľka KOCR Trnavský kraj Agáta Mikulová.

Tri piliere udržateľnosti nie sú cieľom ale metódou

Udržateľnosť vo viacerých rovinách vníma aj ministerstvo dopravy, v ktorého gescii zatiaľ cestovný ruch je. „Koncept udržateľnosti v cestovnom ruchu, sa často nesprávne vykladá ako snaha o “zelenší” cestovný ruch. Avšak, udržateľnosť sa netýka len environmentálnej stránky, ale je to trojvrstvý koncept. Ten zahŕňa aj kvalitný ekonomický rast a sociálnu inkluzivitu,“ vysvetlil generálny riaditeľ sekcie cestového ruchu na ministerstve Tomáš Ondrčka.

Ako doplnil, sociálny aspekt udržateľnosti je dôležitý a musí byť vnímaný zo širšej perspektívy. “Je nevyhnutné pochopiť, že tieto tri piliere udržateľnosti nie sú cieľom samým o sebe. Skôr sú metódami na dosiahnutie úspechu v cestovnom ruchu. Udržateľnosť by mala byť zosobnená vo všetkých pracovných procesoch, či už ide o prácu jednotlivca, štátu, samospráv alebo podnikateľov,“ spresnil Ondrčka.

Podnikateľom v sektore chýba komunikácia

„Pozorujeme dlhodobé trendy a možno konštatovať, že legislatíva hrá kľúčovú úlohu, najmä v prípade príkazov a zákazov. Bohužiaľ, mnoho otázok súvisiacich s udržateľnosťou a plnením cieľov stanovených európskymi inštitúciami sa na Slovensku často prenáša do legislatívy bez hlbšej diskusie,“ prezentoval názor podnikateľov v oblasti cestovného ruchu, konkrétne hotelierov, poskytovateľov ubytovania a reštaurácií prezident Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska Marek Harbulák.

Ako doplnil, podnikatelia v sektore vyzývajú k tomu, aby sme sa zamysleli nad tým, či tieto otázky nemohli byť riešené iným spôsobom. “Nie len prostredníctvom zákazov a príkazov, ale možno aj prostredníctvom dobrovoľných iniciatív. Európske inštitúcie často stanovujú dlhodobé ciele, ktoré by mali byť naplnené v priebehu nasledujúcich 10 až 15 rokov. Máme teda dostatok času zamyslieť sa a diskutovať o týchto cieľoch,“ uviedol prezident Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska.