Niektorí pacienti sú pri prepúšťaní z nemocnice v stave, ktorý im neumožňuje, aby sa dokázali aj v domácom prostredí postarať sami o seba. Ak neponúkne pomocnú ruku rodina alebo iní blízki pacienta, nepriaznivú situáciu klienta nemocnice rieši sociálny pracovník.
Alena Stehlíková je sociálnou pracovníčkou vo Fakultnej nemocnici AGEL Skalica a rieši nepriaznivú sociálnu situáciu v rodine hospitalizovaného pacienta. V rozhovore zhodnotila základné aspekty práce sociálneho pracovníka.
Aká je úloha sociálneho pracovníka v nemocnici?
Nepriaznivú situáciu hospitalizovaného pacienta, ktorý nie je schopný postarať sa o seba sám a tento stav bez pomoci iných nie je schopný už zvládnuť, začne na podnet personálu nemocnice alebo príbuzných riešiť sociálny pracovník. Sociálna práca vhodným spôsobom dopĺňa ošetrovateľskú a medicínsku starostlivosť. Sociálny pracovník pomáha pacientom a ich príbuzným, komunikuje s pacientom, pozitívne ho ovplyvňuje a motivuje k aktívnej spolupráci, navrhuje opatrenia a vhodnú sociálnu pomoc.
V ktorých prípadoch najčastejšie personál nemocnice upozorní na potrebu sociálnej pomoci pre klienta?
Ide o hospitalizovaných pacientov, ktorí následkom choroby alebo úrazu zostanú v krízovej životnej situácii. Nezriedka o takýchto pacientov rodina ani blízke okolie nejaví záujem a títo sa cítia osamotení a bezradní.
Čo sa deje s pacientom, ktorý sa nedokáže po hospitalizácii o seba postarať?
Prvoradé je zapojiť do starostlivosti najbližšiu rodinu, prípadne známych a spolubývajúcich, ktorí tvoria prirodzené prostredie pacienta. Keď si rodina nevie rady alebo pomoc príbuznému odmietne, poskytuje sociálny pracovník poradenstvo a intervenciu v oblasti ďalších možností. Ide zväčša o možnosť umiestnenia klienta do zariadení sociálnych služieb. Niekedy je treba na prechodnú dobu, kým rodina vytvorí podmienky pre návrat do domáceho prostredia, umiestniť klienta na hosťovský pobyt v nemocnici alebo do iného zariadenia pre dlhodobo chorých (tzv. doliečovacie zariadenie). Inokedy je dostačujúce, aby bolo o klienta postarané formou domácej ošetrovateľskej starostlivosti alebo opatrovateľskej služby. Vo všetkých uvedených prípadoch sociálny pracovník poskytuje cenné rady a navrhuje súvisiace opatrenia. Spolupracuje s celým zdravotníckym personálom.
S ktorými ďalšími subjektmi spolupracuje sociálny pracovník?
S orgánmi štátnej správy a samosprávy komunikuje sociálny pracovník pri riešení nepriaznivej situácie akou je napr. absencia bývania u klienta. Nezriedka sa treba obrátiť na neziskové subjekty, akými sú neziskové organizácie a charitatívne združenia (napr. útulky, nocľahárne). Spoluprácu s oddelením sociálno-právnej ochrany detí (oddelenie úradu práce) a s orgánmi činnými v trestnom konaní si vyžadujú situácie neželaných skutočností zistených u detí, akými sú napr. prítomnosť návykových látok v krvi, stopy po násilí na tele, tehotenstvo u maloletých. Vo veci riešenia finančnej situácie klienta spolupracuje sociálny pracovník s orgánmi sociálneho zabezpečenia. Všetky jeho aktivity sú zamerané na zmiernenie následkov nepriaznivej situácie alebo obnovenie sociálneho fungovania klienta a vytvorenie podmienok potrebných k tomuto účelu.
Čo ak je klientovi odporučené, aby vzhľadom na svoj zdravotný stav už nenastúpil do práce? Klient zostane znenazdania bez peňažného príjmu.
Samozrejme, sociálny pracovník sa angažuje aj v riešení nepriaznivej finančnej situácie. Poskytuje poradenstvo v oblasti dávok (dávka sociálnej pomoci, nemocenské dávky, invalidné a starobné dôchodky) a peňažných príspevkov (napr. peňažný príspevok na osobnú asistenciu, na kúpu pomôcky, na kompenzáciu zvýšených výdavkov). Takisto poskytuje poradenstvo týkajúce sa žiadosti o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu.
Aký by podľa vás mal byť sociálny pracovník?
Komunikatívny, empatický, citlivý ale asertívny prístup sú pre túto činnosť asi najpodstatnejšie. Nemenej dôležité sú empatia, zodpovednosť voči klientovi, solidárnosť s chorými a schopnosť aktívneho počúvania.
