Národnú púť v Šaštíne navštívilo približne 30.000 pútnikov

Národná púť v Šaštíne / foto- zdroj: TTSK

Takmer 30 tisíc pútnikov sa v sobotu 15. septembra 2018 počas sviatku Sedembolestnej Panny Márie zúčastnilo na Národnej púti do baziliky v Šaštíne Strážach na Záhorí.

Národná svätyňa, Bazilika Sedembolestnej Panny Márie a mesto Šaštín-Stráže v spolupráci s Bratislavskou arcidiecézou a dobrovoľníkmi zorganizovali ďalší ročník Národnej púte k Sedembolestnej Panny Márie.

Omšu odslúžil Mons. Milan Lach SJ, eparchiálny biskup Eparchie Parma v USA. Medzi zúčastnenými boli aj prezident SR Andrej Kiska, bývalý prezident Ivan Gašparovič, predseda vlády SR Peter Pellegrini, ministri a za TTSK župan Jozef Viskupič a tiež primátor mesta Šaštín – Stráže Jaroslav Suchánek .

Národná púť v Šaštíne / foto- zdroj: TTSK

Púť v Šaštíne navštívilo v roku 2018 podľa PR manažéra Národnej púte Miroslava Janáka približne 30.000 pútnikov.

Národná púť v Šaštíne / foto- zdroj: Róbert Fritz

V meste Šaštín-Stráže sa konajú oficiálne púte k Bazilike Sedembolestnej Panny Márie pravidelne od 1732, kedy bola socha vyhlásená za milostivú. O pútnikov sa počas tohtoročnej púte stará približne 60 dobrovoľníkov. Tradícia pútnického miesta na Záhorí siaha do 16. storočia a spája sa s legendou o manželskej kríze Angeliky Bakičovej a majiteľa šaštínskeho panstva, grófa Imricha Czobora. Rodinné nezhody ukončili vytrvalé Angelikine modlitby a šľachtičná dala z vďaky vyrobiť sošku Panny Márie, ktorú dnes možno vidieť na hlavnom oltári monumentálnej šaštínskej baziliky.

Mesto Šaštín-Stráže

Šaštín by sa dal popísať ako jedno z najmenších slovenských miest, ako známe mariánske pútnické miesto, ale aj ako mestečko, ktoré si vďaka bývalej kartúnke, kalvárii, synagóge a viacerým rázovitým domom zachovalo značnú časť svojej historickej atmosféry. Zároveň je Šaštín najmladším slovenským mestom – po schválení v parlamente ho zaň vyhlásili spolu s Krásnom nad Kysucou v roku 2001. Mesto sa dá rozdeliť na tri časti – pôvodný Šaštín, areál okolo baziliky a obec Stráže, s ktorou sa Šaštín zlúčil za bývalého režimu. Najznámejšou stavbou je baroková bazilika a kláštor, ktorý postavili po príchode rádu paulínov v druhej polovici 18. storočia. Dôvodom bol rozmáhajúci sa mariánsky kult.

Šaštín

Šaštín je v dejinách nášho národa staroslávny a jeho história siaha až do doby príchodu našich vierozvestov: svätého Cyrila a Metoda do starej vlasti Slovákov. Bola tu dôležitá pevnosť k ochrane obchodných ciest na križovatke dunajskej, českej a znojemskej cesty. Meno hradu a osady pochádza zo slova “Šášie” a “Tín” – čo znamená: hrad zo zoťatých stromov. Bol postavený pri riečke Myjava, v bažinatom teréne. Hrad bol sídlom župných vladikov a archidiakonátu – zástupcov biskupa. Šaštínsky archidiakonát spravoval diakonáty od Moravského Jána až po Čachtice. Tak Šaštín bol vždy sídlom dekana aj archidekana, ktorý sídlil na hrade. V ňom bol asi aj prvý kostol – hradná kaplnka. Prvá písomná zmienka je z r. 1204, kedy Imrich II. daroval rodu Győr majetok menom “Sassin”. Neskôr získal majetok Imrich Czobor I. Jeho syn Imrich Czobor II. sa tu usadil natrvalo. Z hradu boli vysielané hliadky, stráže, tvz. spekulatores, ktoré strážili cesty a hlásili nebezpečenstvo.

Bazilika Sedembolestnej Panny Márie / zdroj: wikipedia.org

História baziliky

Úcta k Sedembolestnej Panne Márií u Slovákov začala prijatím kresťanstva od vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda. Ľud k jej úcte staval kaplnky a chrámy. Podobne aj pri Šaštíne, blízko zámku visel na strome obraz Sedembolestnej.

1564 – Začiatok pútnictva. V tomto roku Angelika Bakičová, manželka grófa Imricha Czobora, majiteľa šaštinského panstva, dala zhotoviť sochu Sedembolestnej, ako splnenie sľubu za vyslyšanie v rodinných trápeniach. Angelika prosila o pomoc Sedembolestnú práve pri jej obraze. Sochu uložili k verejnej úcte do trojhrannej kaplnky, ktorá tu stojí podnes.

1654 – Sochu Sedembolestnej Panny Márie počas tureckých vojen preniesli do blízkeho zámku a uschovali v kaplnke sv. Imricha. Tu bola do začiatku 18. storočia.

1710 – Socha bola znova uložená do kaplnky. Ľud si ju veľmi uctieval a stalo sa mnoho zázračných uzdravení na tele i na duši. Preto sa začalo s ich vyšetrovaním.

1732 – 25. augusta sochu preniesli do loretánskej kaplnky pri šaštínskom kostole na námestí. Ostrihomský arcibiskup Imrich Eszterházy ustanovil vyšetrovaciu komisiu na čele s ostrihomským kanonikom Jurajom Agnelym, šaštínskym rodákom. Komisia preskúmala 726 zázračných prípadov, ktoré znovu prešetrila komisia v Bratislave. – 10. novembra za účasti mnohých duchovných a 20 tisíc pútnikov slávnostne vyhlásili sochu za zázračnú a znova uložili do trojhrannej kaplnky. Vtedy sa na tomto mieste slúžila po prvý raz svätá omša. Sochu zverili do opatery šaštínskemu farárovi Jánovi Schonovi.

1733 – provinciál radu Paulínov, František Rosa, vymohol, aby socha prešla pod ich opateru. Paulíni prišli do Šaštína 2. apríla. Podujali sa postaviť pútnický chrám a kláštor.

1736 – 16. júla posviacka základného kameňa. Začali sa stavebné práce pod vedením Jána Damianiho, staviteľa z Viedne. Neskôr stavbu viedol Matej Vépy.

1748 – bola dokončená stavba a strecha nad kostolom a v roku 1751 bol zastrešený aj kláštor.

1757 – chrám maľoval Jean Joseph Chamant prekrásnymi freskami na strope a nad bočnými oltármi.

1760 – pokračuje vnútorná výzdoba chrámu podľa návrhu Františka Antona Hildebranta, cisárskeho staviteľa, ktorý navrhol aj stavbu hlavného oltára z červeného mramoru a celého priečelia chrámu. Celá stavba bola financovaná zo zbierok prostého ľudu a s prispením cisárovnej Márie Terézie.

1762 – 12. augusta za účasti ostrihomského arcibiskupa Barkóczyho, cisárovnej Márie Terézie a jej manžela Františka Lotrinského, mnohých duchovných a tisícov pútnikov bola vysviacka chrámu a 15. augusta slávnostné prenesenie sochy na hlavný oltár.

1765 – posvätili zvony na veže, ktoré dosahovali len výšku strechy a boli ukončené ihlanmi.

1771 – bol postavený organ s 25 variáciami a kazateľnica. Postupne postavili bočné oltáre z mramoru, okrem jedného. Oltárne obrazy maľoval Ján Lukáč Kracker.

1786 – cisár Jozef II. Zrušil rehoľu Paulínov, ktorých bolo v Šaštíne 17. Odišli do Poľska. Chrám prešiel pod správu šaštinského farára – dekana Jakuba Schneidera a štyroch kaplánov. Starý farský kostol v Šaštíne zatvorili. Faru presťahovali do časti kláštora, ktorý sa stal cisárskym majetkom.

1864 – konala sa oslava tristoročného výročia uctievania sochy Sedembolestnej v Šaštíne. Predtým dekan Štefan Hrebíček sa podujal dostaviť dve veže do terajšej výšky. Stavbu previedol hodonínsky staviteľ Jozef Bárta. Kríže na veže slávnostne vytiahli 26. júna 1864. Celý chrám zrenovovali. – 8. septembra sa konala veľká slávnosť, pri ktorej ostrihomský arcibiskup, kardinál Ján Scitovský, korunoval sochu zlatými korunami, ktoré posvätil pápež Pius IX. Slávnosti sa zúčastnilo 300 duchovných a vyše 120 tisíc pútnikov.1902 – dekan Jozef Mária Škarda, pri príležitosti príchodu cisára do Šaštína na ukončenie manévrov, dal obnoviť chrám.

1914 – počas 1. svetovej vojny zobrali z veží zvony, okrem najmenšieho.

1924 – 8. september rozhodnutím trnavského biskupa Dr. Pavla Jantauscha prišli do Šaštína saleziáni – synovia Don Bosca. Opravili starý farský kostol na námesti, ktorý bol 150 rokov sýpkou. Zasvätili ho svojmu zakladateľovi sv. Jánovi Boscovi.

1926 – 31. októbra bola posviacka 4 veľkých zvonov.

1927 – 22. apríla sv. Otec Pius XI. Dekrétom “Celebre apud Slovaccham gentem” vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za patrónku Slovenska. 22. mája to slávnostne vyhlásil za účasti 3 biskupov a 40 tisíc pútnikov.1928 – bola posviacka veľkého národného zvona Sedembolestnej, ktorého hmotnosť je 4.745 kg.

1929 – bolo zavedené do chrámu a kláštora elektrické osvetlenie.

1941 – 43 – oprava svätyne a celej budovy. Viedenskí Slováci darovali plastickú krížovú cestu. Po skončení zároveň objednali rozšírenie organa.

1950 – 14. apríla boli zo Šaštína násilne vyhnaní Saleziáni a správa prešla do rúk diecéznych kňazov. Na jeseň bol dohotovený organ, ktorý má teraz 120 registrov, 5 manuálov, tri hracie stoly a 5500 píšťal. Pútnici aj nadaľej, aj cez prekážky navštevovali pútnický chrám.

1964 – pri 400 – ročnom uctievaní sochy na žiadosť pánov biskupov Dr. Ambróza Lazíka a Dr. Eduarda Néczeyho pápež Pavol VI. povýšil svätyňu Sedembolestnej dekrétom “Ad perpetuam rei memoriam” z 23. novembra na baziliku minor – menšiu. Slávnostné vyhlásenie sa konalo 27. decembra za účasti trnavského pána biskupa Lazíka, mnohých duchovných a veriacich.

1968 – 70 – znova faru spravujú otcovia Saleziáni – zavádzajú nové ozvučenie, elektrický pohon zvonov a postavili provizórny oltár k ľudu.

1975 – vdp. Farár Karol Senáši dal postaviť nový mramorový oltár k ľudu, ktorý posvätil p. biskup Dr. Július Gábriš, veľký mariánsky ctiteľ a každoročný pútnik k Sedembolestnej.

1987 – Mariánsky rok- baziliku navštívila Matka Tereza z Kalkaty a nový trnavský biskup, terajší arcibiskup-metropolita Slovenska Mons. Ján Sokol. Pod vedením miestneho pána farára Jána Bašu sa začala generálna oprava baziliky.

1990 – koncom februára prichádzajú znova do Šaštína Saleziáni a pod vedením farára-dekana Jána Malženického pokračuje oprava baziliky, 9. marca preberá časť kláštora a už 9. mája sa tu koná prvá celonárodná púť pre všetkých duchovných Slovenska, ktorej sa zúčastnilo 900 kňazov za účasti všetkých biskupov Slovenska a mnohých veriacich. 22. apríla sv. Otec Ján Pavol II. pri ceste vrtuľníkom zvlášť pozdravil Sedembolestnú zakrúžením nad bazilikou a pri homílii sľúbil, že príde na púť. Potom nasledovala za účasti veľkého počtu veriacich Svätodušná púť na prelome mája a júna; vyvrcholením pútnickej sezóny bola veľká púť na sviatok Sedembolestnej Panny Márie – Patrónky Slovenska, kedy už celé priečelie bolo bez lešenia.

1991 – Potom pokračovali renovačné práce vnútra baziliky: nová elektrická inštalácia, nové ozvučenie, úprava oltára a presbytéria, úprava sakristie, účelné temperovanie baziliky, obnova dlažby a dokončenie mariánskeho múzea pri bazilike. Najnákladnejšie však bolo očistenie a oživenie krásnych Chamantových fresiek a celého vnútra baziliky. Posledné lešenie bolo z baziliky upratané pred národnou púťou v septembri 2005.
V budove kláštora bolo (znovu)založené cirkevné katolícke chlapčenské internátne Gymnázium Jána Bosca.1995 (1.júl) – Šaštín a Baziliku navštívil pápež bl. Ján Pavol II., počas svojej druhej pastoračnej návštevy Slovenska.

2007 – Okrem 2 tradičných pútí(Národná púť – sviatok Sedembolestnej Panny Márie, 15.9. a Svätodušná(Turíčna) púť – slávnosť Zoslania Ducha Svätého), začínajú vznikať tematické púte:
Púť zaľúbených: februárový víkend v blízkosti sviatku sv.Valentína(14. február)

Púť mužov: 1.sobota po Nedeli Zmŕtvychvstania

Púť miništrantov: sobota v blízkosti 6.máj (sviatok sv. Dominika Sávia, patróna miništrantov)

Púť mamičiek v požehnanom stave: Deň matiek (2.májová nedeľa)

Odpustová púť gréckokatolíkov bratislavskej eparchie: sviatok Presvätej Bohorodičky Spolutrpiteľky (spomienka Nepoškvrneného srdca Panny Márie – sobota po slávnosti Najsvätejšieho Srdca Ježišovho)

Púť motorkárov: posledná júnová sobota

Púť ružencových bratstiev: sobota v blízkosti sviatku Ružencovej Panny Márie(7.október)

Púť nalomených sŕdc (rozvedení, manželstvá a rodiny v kríze): október

2009 (1. júl) – Gymnázium Jána Bosca prešlo do zriaďovateľskej pôsobnosti Bratislavskej arcidiecézy.

2016 (30. jún) – ukončenie činnosti Gymnázia Jána Bosca

2017 (28. február) – ukončenie pôsobenia saleziánov v Šaštíne

2017 (1. marec) – rehoľa pavlínov po 231 rokoch opäť prichádza do Šaštína; 26. marec – slávnostné zverenie správy farnosti i Baziliky Sedembolestnej Panny Márie pavlínom otcom arcibiskupom Mons. Stanislavom Zvolenským