Riaditeľ ZŠ na Štúrovej ulici v Myjave Jaroslav Foltín z dôvodu nárastu absencie detí kvôli infekčnému ochoreniu a po konzultácii s Regionálnym úradom verejného zdravotníctva Trenčín, pediatrami a zriaďovateľom školy, udeľuje na pondelok 14. 10. a utorok 15. 10. 2019 riaditeľské voľno. Informovalo o tom mesto na oficiálnej web stránke www.myjava.sk.

V tento deň nebude v prevádzke ani školský klub detí a tiež školská jedáleň.

Podľa informácií zdieľaných na sociálnej sieti FB MYJAVA – oficiálna stránka mesta by sa malo jednať o infekčné ochorenie ruka-noha-ústa (z anglického hand-mouth-foot disease, HMFD).

Ochorenie ruka, noha, ústa (HFMD)

Ide o infekčné ochorenie vírusového pôvodu s miernym priebehom, postihujúce najmä detskú časť populácie, zriedkavo dospelých. Vyznačuje sa prítomnosťou vredov v ústach a vyrážkou na rukách a nohách. Príčinou ochorenia je infekcia viacerými druhmi vírusov zo skupiny eneterovírusov. Neexistuje žiadna špecifická forma liečby. Časté umývanie rúk a vyhýbanie sa úzkemu kontaktu s infikovanými pomáha minimalizovať riziko vzniku infekcie.

Príčina a vznik

Ochorenie ruka, noha, ústa (HFMD – z anglického Hand-foot-and-mouth disease) patrí medzi celosvetovo rozšírené vysoko nákazlivé formy ochorenia vírusového pôvodu. Infekciu spôsobujú eneterovírusy, najčastejšie Coxsackia vírusy A10 a A16. Ochorenie postihuje prevažne detskú časť populácie do 10. roku života s maximom výskytu do štyroch rokov, častejšie u chlapcov. Typický je výskyt ochorenia v kolektívoch v troj- až štvorročných cykloch, so sezónnym výskytom (koniec leta, jeseň). Závažnejšiu formu ochorenia, postihujúcu aj dospelú časť populácie, spôsobuje Coxsackia vírus A6. Človek je jediným zdrojom infekcie. Nakaziť sa možno kontaktom s postihnutým človekom alebo s infikovanými predmetmi. Orálne požitie je hlavným zdrojom infekcie vírusom, predovšetkým kontaktom s infekčným sekrétom z nosovej dutiny a hrdla alebo slinami. Zdrojom infekcie je tiež tekutina vypĺňajúca pľuzgieriky v ústnej dutine alebo na pokožke, ale aj stolica. Stolica chorého býva infekčná až 2 mesiace od začiatku infekcie. Iné formy preniknutia vírusu do organizmu sú cez dýchací systém, prostredníctvom kvapôčkovej infekcie šírenej kýchnutím a kašľom. Mimoriadne závažný priebeh má infekcia u jedincov so zníženou imunitou a v priebehu tehotenstva, ktoré sa môže skončiť potratom, prípadne zápalom mozgových blán novorodenca. Inkubačná doba sa pohybuje do jedného týždňa od preniknutia infekcie do organizmu, najčastejšie v intervale 3-7 dní.

Príznaky

Typické príznaky choroby zahŕňajú zvýšenú únavu, horúčku nad 39 °C, sprevádzanú febrilnými kŕčmi, bolesť hrdla, tvorbu bolestivých áft v ústnej dutine a zväčšenie lymfatických uzlín. Ochorenie má typický priebeh. Začína sa ako vyrážka v podobe škvŕn až pupienkov, s maximálnym výskytom na dlaniach, stupaji a sedacích svaloch. Niekedy je prítomnosť vyrážky sprevádzaná svrbením. Afty v ústnej dutine prinášajú bolestivosť, objaviť sa môžu gastrointestinálne ťažkosti v podobe hnačky, odmietanie stravy a tekutín. V prípade infekcie u dospelých alebo ťažšieho priebehu u jedincov so slabšou imunitou chorobu sprevádza zápal ďasien a ústnej sliznice, začervenanie sliznice a vznik drobných vredov v zadnej časti ústnej dutiny, spôsobujúcich problémy s prehĺtaním. V takýchto prípadoch sa vyrážky objavujú aj na tvári, ušniciach, pokožke hlavy a podobne. V niektorých prípadoch sa 1-2 mesiace po infekcii odlučujú nechty. Medzi zriedkavé symptómy patria závažné komplikácie nervovej a srdcovo-cievnej sústavy s nepriaznivou prognózou.

Diagnostika

Diagnostika sa opiera o prítomnosť symptómov, pretože laboratórne testovanie tohto vírusu je náročné a výsledky nie sú vždy preukazné. Využíva sa sérologické vyšetrenie. Lekár odoberie dve vzorky krvi s odstupom jedného až troch týždňov. Výsledok testov je k dispozícii až po doznení príznakov. Pomocnou diagnostickou metódou je identifikácia zápalových parametrov, zvýšenie leukocytov a stanovenie hladiny CRP.

Liečba

Choroba patrí medzi bežné vírusové ochorenia detského veku s dobrou prognózou, pri ktorej stačí symptomatická liečba a imunitný systém organizmu sa s ňou vyrovná sám. Vakcína proti Coxsackia vírusom zatiaľ neexistuje. Na liečbu symptómov sa využívajú lieky tlmiace bolesť, minimalizujúce svrbenie a zabezpečujúce dostatočné množstvo tekutín a vitamínov. V závažných prípadoch sa indikuje intravenózna liečba imunoglobulínmi.

Prevencia

Niektoré preventívne opatrenia môžu pomôcť znížiť riziko infekcie. Medzi ne patrí dodržiavanie hygienických štandardov (dôkladné umývanie rúk, najmä po použití toalety alebo pri výmene plienky a pred prípravou jedla), dezinfekcia spoločných priestorov, izolácia nakazených osôb.

zdroj info o ochorení: lekar.sk