1. a 2. septembra 2018 ( sobota – nedeľa ) Záhorácke mesto Šaštín – Stráže pri príležitosti 800. výročia prvej písomnej zmienky usporadúva kultúrno – spoločenský a športový víkend.
História Šaštína siaha do 13. storočia. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1218, kde sa Šaštín uvádza v súvislosti s darovaním lebényenského kláštora Imrichom II. györovskému rodu.
Šaštín
V roku 1287 patrilo územie mesta s jeho širším okolím rakúskemu Albertovi. V roku 1291 ho obsadilo vojsko uhorského kráľa Ondreja III. (1290-1301). Na konci 13. storočia a v 14. storočí patrilo Pazmánovcom. Po nich grófom zo Svätého Jura a Pezinka. Od roku 1392 v súvislosti s donáciou Holíča s okolím, bolo vlastníctvom pána beckovského hradu Stibora zo Stiboríc. Keď ich rod vymrel, získali roku 1435 celé panstvo záložným právom Czoborovci. Len krátky čas patril zemepánom Šlíkovcom, po nich, od druhej polovice 16. storočia ho vlastnili zase Czoborovci, spríbuznení s Révajovcami a Bakičovcami.
Z výskumu vývoja osídlenia a územnej organizácie na Slovensku sa vie, že o Šaštíne sa hovorilo ako o meste alebo mestečku, že jeho územie patrilo Nitrianskemu komitátu (stolice, župe) až do roku 1922. V rokoch 1923-1928 Župe XV. (bratislavskej). V krajinskom zriadení v rokoch 1928-1938 bol v Senickom okrese a v správnom členení, v rokoch 1938-1940 patril do Bratislavskej župy, do okresu Senica. V rokoch 1949-1960 splynul s Bratislavským krajom.
Stráže
Založenie obce Stráže siaha ďaleko do stredoveku, čo je zrejmé z toho, že jej kostol má letopočet z r. 1339. Obec bola vtedy predstrážou kráľovského hradu Šaštín, čím sa vysvetľuje aj pôvod jej mena. Je jedna z najstarších obcí na Záhorí. Leží na pravom brehu rieky Myjavy na 48° 19´ severnej šírky a 17° 9´ východnej dĺžky. Nadmorská výška je 185 m. Strážsky chotár je od juhu a západu rovinou. Na severe hraničia Stráže so Smolinským a Petrovou Vsou, na východe so Štefanovom, na juhu so Šaštínom, od západu s Čárami. V strážskom chotári leží tiež domínium patriace k šaštínskemu veľkostatku „Pivovar“, „Bobogdány“ a „Pánsky les“. Celý chotár má 2919 katastrálnych jutár. Pôda na západe je piesočnatá, od severu, juhu a východu hlinitá. Roviny sú: Čistonek, Šabaty, Horné lúky a Tále. Vŕšky: Belveder, Hrebeň, Unínske, Barbajky, Novo-Sady a Fajdlovské. Rieka Myjava, ktorá oblúkom tečie od východu k západu, tvorí prirodzenú hranicu medzi Strážami a Šaštínom. Do Myjavy tečie potôčik Rokytie.
V roku 1960 štátne a stranícke orgány prijali uznesenie o prestavbe územnej organizácie štátu. Na základe tohoto uznesenia dňom 1. júla 1960 zlúčili sa obce Šaštín a Stráže nad Myjavou v jednu územnú správnu organizáciu. Nová obec, ktorá vznikla v zmysle uznesenia rady MNV , dostala pomenovanie ŠASTÍNSKE STRÁŽE.
Bazilika Panny Márie Sedembolestnej
Spomenieme najprv národnú kultúrnu pamiatku – dvojvežovú Baziliku Panny Márie Sedembolestnej a kláštor. K nej sa pridáva trojhranná kaplnka a stĺp so súsoším Najsvätejšej Trojice na Kláštornom námestí z roku 1821. K najstarším pamiatkam mesta patria dva pôvodne gotické kostoly. V Strážach má datovanie 1339 a v Šaštíne z roku 1400. Prvý bol opravený v prvej polovici 19.storočia, druhý v roku 1685 barokizovali a do terajšieho stavu uviedli saleziáni po 1.svetovej vojne. Vedľa neho je Loretánska kaplnka zo 17.storočia. V 19.storočí ju prestavali. Kalváriu pri cintoríne v Šaštíne postavili v roku 1798. Pôvodný renesančno-barokový kaštieľ bol v roku 1736 prispôsobený na manufaktúru (Šaštínska kartúnka) a v 19.storočí na cukrovar. Teraz sú v ňom sklady.
zdroj a viac info: http://www.mestosastinstraze.sk/
