Kameňolom na úpätí Veterníka v Skalici

Kameň zo Skalice a Holíča sa využíval v dobe veľkomoravskej v lokalitách Valy u Mikulčíc a Pohansko pri Břeclavi.

V Skalici sa uskutočnil zisťovací prieskum zdrojov kamennej suroviny pre stavbu veľkomoravského hradiska v Mikulčiciach (ČR), realizovaný pracovníkmi Akadémie vied ČR z Brna a Prahy, ako i Masarykovej univerzity v Brne. Informuje o tom Záhorské múzeum v Skalici.

Kameňolom v Skalici

Kameňolom vo vinohradoch na úpätí Veterníka (Vintoperku) v Skalici je jedným z mála otvorených, v minulosti využívaných kameňolomov v oblasti tiahnucej sa od Skalice až po Chropov (druhý a najväčší leží z druhej strany kopca).

Geologicky ide o pozostatky mladších treťohorných (neogénnych) súvrství, ktoré sa v našej oblasti vyskytujú vo forme pevných lavíc vápnitých pieskovcov, vápencov alebo zlepencov v nespevnených vápnitých íloch a pieskoch, poväčšine netvorili súvislú skalu. Bolo preto jednoduchšie získavať surovinu.

O využití kameňa svedčia archeologické nálezy

O využívaní miestneho kameňa svedčia archeologické nálezy od doby rímskej. Veľký význam mal v dobe veľkomoravskej, keď z kamennej suroviny získanej v Skalici a Holíči, dopravovanej podľa Ing. Štefana Janšáka vodnými cestami do lokalít Valy u Mikulčíc a Pohansko pri Břeclavi, stavali väčšinu stavieb týchto dôležitých súdobých centier. Dokladajú ho i písomné doklady, jedna z prvých zmienok o kameni sa nachádza v privilegovanej listine Ľudovíta Veľkého pre Skalicu z roku 1372, kedy v rámci výsad slobodného kráľovského mesta udelil povinnosť vystaviť hradby: …mešťania sú povinní vykopať základy pre spomínané hradby, napáliť vápno, nalámať kameň potrebný na dokončenie chystaného diela… Okrem mestského opevnenia je z neho postavených mnoho stavieb v historickom jadre a Skaličania ho dodnes prevažne sekundárne používajú na stavebné účely. Po celé storočia bol významnou hospodárskou komoditou a obchodovalo sa s ním v širokom okolí.

Názov mesta Skalica pochádza zo slova skala

O význame miestnych zdrojov kameňa svedčí i to, že Matej Bel vo svojich Notitia Hungariae (1735 – 1742) vysvetľuje, že názov mesta Skalica (Skalicza) pochádza zo slova skala. Dodnes sa časť mesta (podľa skutočného stavu) nazýva Na skale. Ešte v prvej tretine dvadsiateho storočia bolo známych 17 kameňolomov v rôznych častiach skalického chotára a dve kamenice.

zdroj: Záhorské múzeum Skalica