Holíčsky zámok

Jednoznačnou dominantou mesta Holíč je Holíčsky zámok. Nachádza sa neďaleko centra tohto mestečka.

História

Zámok vznikol na moravsko-uhorskom pohraničí ako hraničná pevnosť. Datuje sa, že už v 11. storočí na tomto území stál ako drevený vodný nížinný hrad. V roku 1241 začali Arpádovci stavať nový kamenný hrad. Keďbol jeho majiteľom Matúš Čák Trenčiansky, približne v roku 1315, na tomto mieste bol vybudovaný jednopodlažný gotický palác. Vystriedalo sa tu mnoho významných panovníkov. Za vlády F.Š.Lotrinského sa vybudovala celá nová baroková časť mesta so širokou ústrednou ulicou, ktorá tvorila reprezentačný prístup k zámku.

Pôvodne renesančná protiturecká pevnosť bola prestavaná na trojkrídlový barokový zámok slúžiaci ako reprezentačné letné sídlo cisárskej rodiny Habsburgovcov.

V tom čase bol aj pevnostný areál zmenený na veľkolepý park. Okolo zámku po obvode vonkajšieho obranného systému sa rozprestierajú hospodárske budovy.

V 14. storočí bol vybudovaný podzemný systém hradných chodieb. Tie sa rozbiehajú na všetky strany a dnes prepájajú len zámok s hospodárskymi budovami. Niektoré chodby sú dokonca prístupné pre verejnosť.

V roku 1799 mal zámok až takmer sto miestností. Z interiéru zámku sú dnes využívané len priestory Mestského múzea a galérie, ktoré sú zrekonštruované a sprístupnené širokej verejnosti. Zrekonštruovaná je i jedna z hospodárskych budov tzv. depozit, kde vznikli krásne priestory Zámockej vinárne. V súčasnosti je zrekonštruovaná ďalšia hospodárska v areáli zámku, ktorá slúži na spoločensko – kultúrne účely. Monumentalita objektu, jeho veľkorysá architektonická koncepcia a historické danosti boli v roku 1970 príčinou vyhlásenia Holíčskeho zámku Národnou kultúrnou pamiatkou.

Legenda

V minulosti na zámku žila hradná pani, ktorá bola veľmi nábožensky založená. Jej dcéra však žila hýrivým životom, čo sa jej matke nepáčilo. Keď jedného dňa dcéra neprišla na pobožnosť, matka ju prekliala s tým, aby po smrti nenašla pokoja. V tom momente dcéra zamdlela a zomrela. Odvtedy, najmä počas daždivých nocí na zámku straší. Nad svojím osudom tu vraj bedáka prekliata dcéra, ktorá stúpa zámockým schodiskom so sviečkou a striebornou misou v rukách. Sem sa zbierajú jej slzy. Legenda hovorí, že kliatba sa skončí, keď sa misa naplní dcérinými slzami úplne doplna. To sa však nikdy nestane, pretože za úsvitu sa z podzemia vynorí čierny pes. Ten jej však misu z rúk vyrazí a slzy vypije.

Na počesť tejto legendy sa od roku 2009 na zámku usporadúva Noc strašidiel.