Skalický hokejbalisti majú za sebou poriadne turbulentný rok. Najskôr im takmer unikla účasť v play-off, aby sa nakoniec tešili z premiérového titulu. V novej sezóne začali dvomi prehrami, aby nakoniec získali prestížny Česko-slovenský pohár a prezimovali na 3. priečke extraligy.

Jedným zo základných pilierov zostavy je obranca Michal Salajka, ktorý už nazrel aj do slovenskej reprezentácie. Spolu s ním sme prešli historicky najúspešnejší rok skalického hokejbalu, ale v rozhovore poodhalil aj viac o hokejbale na Slovensku.

Premiérový titul pre Hokejmarket Skalica zariadilo „Skalické srdéčko“

Vráťme sa ešte do predchádzajúcej sezóny, ktorá sa zapísala zlatým písmom do histórie klubu. Hokejmarket získal pri 30. výročí hokejbalu v Skalici premiérový slovenský titul.

Ako sa na titul s odstupom polsezóny pozeráš?

Na titul sa pozerám z celkového pohľadu. Nielen s odstupom niekoľkých mesiacov, ale aj v kontexte toho všetkého, čo sa v Skalici okolo hokejbalu udialo. Pre Skalicu je to historický úspech, ktorý sa do dejín, nielen hokejbalu, v meste zapísal zlatými písmenami. Takže či už to bude s odstupom polroka alebo desiatich rokov, vždy to bude prvý titul. Možno ešte prídu ďalšie, ale tento bude vždy ten prvý. Sme za neho nesmierne vďační a hráči ho berieme ako jednoznačne najväčší úspech, ktorí sme v Skalici dokázali.

Titul prišiel po 30 rokoch organizovaného hokejbalu v Skalici.

Je super, že úspech prišiel akurát pri takomto okrúhlom výročí. Som rád, že sa to takto podarilo, lebo niektorí sme už možno ani nedúfali, že sa to podarí. Po nešťastných finálových bojoch v minulosti, ktoré v Skalici prebehli, už viacerí hráči uvažovali nad koncom kariéry. Našťastie tieto myšlienky zavrhli a napokon sme sa tešili z víťazstva.

V čom bola najväčšia sila mužstva pri ceste za titulom?

Dokázali sme sa všetci zomknúť a celá partia ťahať za jeden povraz. Ukázali sme, že aj z 8. miesta po základnej časti sa dá vystúpať na samotný vrchol. Nedá mi nespomenúť to povestné „Skalické srdéčko“, ktoré na tejto tŕnistej ceste bolo rozhodujúcim faktorom úspechu. Našou hrou, a to nielen v tej víťaznej, ale aj za tie predchádzajúce sezóny, sme si titul určite zaslúžili.

Náročný štart Skalice do sezóny

Štart do novej bol z viacerých pohľadov pre Skaličanov špecifický. Asi každý sa chce na aktuálneho majstra vytiahnuť. Bolo to cítiť v úvode ročníka?

Pociťovali sme to hneď od prvého kola. Spomeniem aj zápasy v Považskej Bystrici alebo v Pruskom. Súperi sa chceli ukázať proti najlepšiemu mužstvu na Slovensku. Keď prídeme na zápasy vonku, je tam viac divákov ako bežne. Nás to samozrejme teší a motivuje. Čo je na hokejbale skvelé, že slovenská verejnosť si tento šport váži. Príde sa pozrieť nielen na svojich, ale aj na súpera.

Začali ste prehrou s LG Bratislava. Bolo u súpera cítiť, že išiel za víťazstvom s väčšou motiváciou po tom, ako ste ich v play-off vyradili v rozhodujúcom zápase na samostatné nájazdy?

Bol to otvárací duel sezóny. Domácich je vždy plná lavička, majú obrovskú podporu v hľadisku, majú to v domácom prostredí super podchytené. Vedeli sme, že do nás nabehnú, že budú namotivovaní. Neboli sme horším mužstvom, nebol to jednoznačný duel. Rozhodol fakt, že boli efektívnejší. Tá motivácia bola z ich strany cítiť „máme prvé kolo majstra, chceme a zlomíme ho“. Bolo to vidno. Na druhej strane radšej prehrať na začiatku ako na konci.

Ani ďalšie kolo nebolo jednoduché. Prišla prehra v Považskej Bystrici.

To naozaj nebol jednoduchý zápas pre nikoho z nás na ihrisku. Nálada pred zápasom pritom bola dobrá, ale domáci sa podobne ako LG v úvode chceli vytiahnuť. Vybehli na nás s pokorou, ale bez rešpektu, s cieľom v domácom prostredí majstra poraziť. Bolo to na nich vidieť. Zápas vyhrali preto, lebo viac chceli a tri body získali zaslúžene. Boli tak hladní po víťazstve, že po nás chytili dlhočiznú víťaznú vlnu a hrali celú jeseň neuveriteľne. Sériu potiahli až do zápasu na našom ihrisku.

Úvod sezóny poznamenal fakt, že Hokejmarket musel počas septembra zo siedmich duelov až šesť odohrať na súperových ihriskách.

Ja si myslím, že to nebolo až tak dôležité, čo v konečnom dôsledku potvrdzuje aj postavenie v tabuľke. My radi chodíme von. Vytvoríme si dobrú náladu počas súbojov na ihriskách súperov. Spravíme si v autách „pohodičku“ a berieme to ako výlet. Schuti si zahráme. Na niektorých ihriskách samozrejme hráme radšej, na niektorých už menej. Na druhej strane vnímame ako výhodu, že máme väčšinu duelov vonku za sebou, keďže v jarnej časti budeme hrať viac doma.

Napriek nízkej účasti na zápasoch, postupný posun v tabuľke až na 3. priečku

Napriek dvom úvodným prehrám a faktu, že ste väčšinu duelov hrali vonku, ste sa otriasli a v nasledujúcich 13 dueloch ste už len v jedinom nebodovali. Tieto výsledky vás vyniesli až na 3. priečku.

Zhodneme sa, že sme s tretím miestom spokojní. Úvod sezóny nenasvedčoval, že na ňom budeme zimovať a hlavne ani naša účasť na stretnutiach tomu nenapovedala. Sme spokojní aj vzhľadom na spomínaný fakt, že sme väčšinu stretnutí odohrali na ihriskách súperov.

Napriek širokej súpiske ste množstvo zápasov odohrali s nízkym počtom hráčov. Čomu pripisuješ nízku účasť. Kompletných 15 zápasov odohrala iba trojica Martin Daniel, Milan Sobol a Richard Válek, len 10 hráčov nastúpilo aspoň na 10 stretnutí.

Súpisku máme širokú, ale… Len na papieri. Niektorí niekedy uprednostnili prácu resp. jej museli dať prednosť pred výletom na zápas. Niektorí boli z uplynulej sezóny fyzicky unavení. My sme radi za tie tri mená, čo sú tu vymenované. Ešte by som spomenul brankára Peťa Kučeru, ktorý sa vždy snažil prísť, keď mu to povinnosti dovoľovali, Milan Rampáček rovnako. Ja som takisto vynechal jediný zápas. Pri dvojkole v Diakovej a Svidníku som musel oželieť druhý duel, keďže som sa musel vrátiť po prvom stretnutí kvôli práci, nakoľko som si nenašiel náhradu do nočnej služby.

Našťastie je v Skalici stabilný základ hráčov, na ktorých je spoľahnutie.

Máme kľúčových hráčov, ktorí tvoria os mužstva, bez ktorých by sme sa zväčša na zápas nedokázali zísť. Súpiska je aj preto tak široká, lebo musíme počítať s častými absenciami pre pracovné povinnosti. Ak sa k tomu pridajú choroby či zranenia opôr, vypáli to tak ako v niekoľkých jesenných dueloch, ktoré sme odohrali s minimom hráčov.

Máme svoju silu aj v nižšom počte, k nižšej účasti prispel aj titul

Takže niekedy bol väčší adrenalín poskladať dostatočný počet hráčov ako samotný duel?

Tak by som to nepovedal, ale veľakrát to nebolo jednoduché. Niekedy to už vyzeralo, že sa naozaj neposkladáme, ale napokon sa vždy našlo 12-13 Skaličanov, ktorí na ten-ktorý zápas vycestovali. A my už aj v takomto počte tú kvalitu jednoducho máme. Nerád by som pôsobil, že sa tu pýšim a bijem do pŕs, ale je to tak. Musím ale aj priznať, že v niektorých dueloch sme to ako nevýhodu pociťovali. Jednoducho nám chýbali sily. Napríklad v poslednom kole v Martine sme odohrali záver už iba na troch obrancov.

Prispel k slabšej účasti aj zisk titulu a fakt, že niektorí hráči si dali od hokejbalu voľno?

Je to jeden z faktorov. Niektorí si proste chceli dať po úspechu pauzu. Ja chápem, že také legendy ako Rado Džamal Petrovič či Ľubo Komenda, ktorí tu vychytali neskutočné množstvo zápasov a dokázali v hokejbale všetko čo mohli, ukončili kariéru, to je prirodzené. Trošku ma mrzia hráči, 25-26 roční chalani, ktorí sa rozhodli dať si od hokejbalu pauzu. U nich je to ešte skoro, nemajú byť z čoho unavení.

Niektorí tu krútia 10. sezónu v extralige. Taký Milan Sobol ani neviem koľko má odohraného v extralige, myslím, že od samého začiatku, čo sa tu v Skalici extraliga hrá. U neho sa mi nikdy nestalo, aby povedal, že je unavený. Každú sobotu sa ráno zobudí a berie to ako automatiku, že vezme hokejku a ide na zápas. Hokejbal je súčasťou jeho života. Ale už sme sa s niektorými rozprávali a po zimnej prestávke minimálne dvaja z tých, čo skončili, sa opäť zapoja do kolektívu.

Nastal priestor pre mladé pušky

Na druhej strane sa vám podarilo zapracovať do mužstva viacero mladých talentovaných hráčov.

Tomuto sme určite radi. Tréner Mišo Patinka vybral do mužstva dobrých a talentovaných hokejbalistov, ktorých úspešne zapracoval do kádra. Či už ide o Mira Ravasa, Radka Drgona, Mária Voleka, Dominika Rekoša a aj najmladšieho prírastku Rada Špíreka. Každý jeden zapadol skvele do partie, chce hrať, bojuje o svoje miesto. Sme radi a dúfame, že ich hokejbal bude držať tak ako nás. Som presvedčený, že z niektorých môžu byť ešte lepší hráči ako sme my.

Je vidieť, že talent majú. Rado Špírek sa dostal už aj do juniorskej reprezentácie, nádejne sa javia aj ďalší.

Takéto veci sú mimoriadne motivačné. A to nielen pre nominovaného hokejbalistu, ale aj pre ďalších mladých hráčov, ale aj nás starších. Ak sa spoluhráč dostane do reprezentácie a je jedno či sú to dospelí alebo mládežníci, vždy im v klube držíme palce. Uvidíme ako sa bude dariť aj ďalším. Máme Dominika Rekoša, ktorý hokejbal kombinuje s hokejom. Nám sa ukazuje vo výbornom svetle. Budeme sa ho snažiť čo najviac zapojiť v jarnej časti, aby odohral viac zápasov, lebo je to naša veľká nádej. Na Radovi Špirkovi je krásne vidieť, kam sa dá posunúť v podstate z ničoho. Po pár sezónach v mestskej lige sa dostal do extraligy a aj do juniorskej reprezentácie. Miro Ravas je takisto mimoriadne talentovaný obranca, na ktorom môže Hokejmarket v budúcnosti stavať.

Základňa vyrastá v Skalickej lige, ale plánuje sa začať systematicky aj s mládežou

Aj na nich sa ukazuje, že Skalická mestská liga má svoju vysokú úroveň?

Jednoznačne má svoju kvalitu. Stačí ak si pozrieme, akí hráči v nej nastupujú. V podstate aj hráči, ktorí v súčasnosti hrajú extraligu v nej pôsobia. Ale nie len oni, aj bývalí extraligisti v nej pokračujú s hokejbalom a odovzdávajú skúsenosti mladším. Pri nich tak dokážu povyrásť aj mladšie ročníky. Niekedy som síce sklamaný, že na zápase mestskej ligy sa stretnú mužstvá v nízkom počte a naháňajú sa tam. Vtedy ma zamrzí, že šport mladých už tak neláka. Povedia si, že je zima a radšej zostanú sedieť doma. Na druhej strane je vidieť, že ak sa organizujú turnaje medzi výbermi mestských líg ako napríklad v Gajaroch, tak Skalica je vždy medzi trojicou najlepších. Takže aj na takýchto turnajoch liga zo Skalice potvrdzuje svoju úroveň. A z toho musíme ťažiť.

Skalická legenda Rado „Džamal“ Petrovič spomínal, že po tom ako sa vynovilo ihrisko, bude sa Skalica cielene venovať aj hokejbalu.

Džamal má víziu. Už sme sa o nej bavili aj konkrétnejšie v klube. Plánujeme spraviť nábor, oslovíme základné a stredné školy, rovnako aj rodičov. Uvidíme, koľko chalanov sa príde pozrieť a vyskúša si to.

Nájde sa na vyťaženom ihrisku na tieto aktivity priestor?

V tomto nám vyšlo v ústrety mesto. Mestská správa majetku chce na skalické ihrisko namontovať osvetlenie, aby sme mohli trénovať aj vo večerných hodinách. To nám umožní zvýšiť využiteľnosť hracej plochy. Dospelí môžu trénovať vo večerných hodinách a mládež bude mať priestor sa dostať na ihrisko v popoludňajších hodinách, čo bude obrovská výhoda.

Rozšírenie extraligy s rozporuplnými pocitmi, Košice sú pozitívom, Třinec fackovacím panákom

Prejdime k budúcnosti v extralige. Jarná časť sa začína už 10. februára, začali ste už s prípravou?

Relatívne nás skorý začiatok jarnej časti prekvapil. Na druhej strane je to logické, keďže pribudli dve nové mužstvá do súťaže. S prípravou začíname už teraz 8. januára. Ale individuálne sa každý z nás začal pripravovať už skôr.

Liga zaznamenala rozšírenie, keď do súťaže pribudli ako nováčikovia Košice a Třinec. Ako hodnotíš túto zmenu?

Táto otázka je na dlhšie zamyslenie. Hodnotím to tak 50 na 50. Pozitívne treba hodnotiť účasť Košíc. Aj u nás keď hrali, boli to mladí chlapci, boli nepríjemní v tom dobrom zmysle slova. Snažili sa, behali, nedali nám nič zadarmo a je na nich vidieť, že sú perspektívni. Na východe je určite ďalšie množstvo kvalitných chalanov, ktorí tam majú chuť hrať hokejbal a som presvedčený, že v ďalšom ročníku budú podstatne lepší.

Na druhej strane Třinec. Český tím, ktorý do slovenskej extraligy vôbec nepatrí. Keď nemá na českú extraligu, radšej nech hrá 1. ligu, ktorú v Čechách majú. Treba povedať, nielen, že tu nemajú čo robiť, ale predovšetkým na slovenskú extraligu nemajú kvalitu. Je to vidieť aj na výsledkoch. Oni už v baráži neuspeli a len vďaka tomu, že na to mali financie, sa dostali do extraligy. Je síce pekné, že majú peniaze, ale nie kvalitu. Nechcem vyzerať ako prehnaný národovec, ale je to český tím a nech hrá v Čechách.

Košičanov vítam ako pozitívum, ale Třinec je fackovací panák súťaže a pre mnohé mužstvá je to zbytočný a na cestovanie náročný výjazd.

Fanúšikovia hokejbalu sú súdržní, výhodou tohto športu je, že hráme zadarmo

Zápasy, ktoré majú iskru aj v hľadisku sa asi hrajú lepšie ako súboje bez náboja.

To sa nedá porovnať. Je obrovský rozdiel, či sa hrá s fanúšikmi alebo bez nich. Nech sú to aj negatívne reakcie voči nám, aj tie dokážu vyburcovať. Musím poznamenať, že hokejbalová verejnosť je až na málo výnimiek v slovenských mestách súdržná. Fandí hokejbalu ako celku a podporuje tento šport. Je takmer samozrejmosťou, že uznajú aj silu hosťujúceho mužstva.

Môže byť výhoda hokejbalu aj to, že ste amatéri? Že tento šport nie je pokazený peniazmi?

Je to pravda. Neviem úplne presne ako je to vo všetkých kluboch. Ale čo viem, ani v jednom mužstve nehrá hráč za peniaze. Všetci to hrajú ako sa hovorí za čepele alebo maximálne za nejakú časť výstroja. Proste si hokejbal prídu zahrať preto, lebo ich baví. Hrajú to predovšetkým pre skvelú partiu, ktorá v tom ktorom klube funguje. Aj my sme presne takýto prípad. Hráme to pre partiu a naše mesto. Ja si nesmierne vážim toho, že nás fanúšikovia zdravia v meste a držia nám palce. Berú nás nielen ako športovcov, ale vidia aj to, že sme v prvom rade nadšenci, že do toho vkladáme množstvo svojho voľného času.

Jar s výhodou domácich duelov, potom play-off a v ňom je cieľ obhajoba

Oproti jesennej časti vás čaká na úvod príjemný bonus, keď z prvých šiestich vystúpení až päťkrát sa predstavíte v domácej The Palety Aréne.

Je to bonus hlavne pre našich fanúšikov. Musím povedať, že je tu možno až stovka nadšencov, ktorá chodí na každý duel a vytvára nám skvelé prostredie. Tešia sa na každú sobotu. V meste sa nás pýtajú, kedy hráme alebo to už majú zistené. To je pre nás super. Okrem toho to stále berieme tak, že hráme na vynovenom ihrisku a že si zahráme na kvalitnom povrchu. Jedným z dôvodov dlhšej prestávky bola aj náročná jeseň, ale už teraz sa tešíme na domáce zápasy. U nás sa hrá každému súperovi ťažko, takže verím, že pozbierame čo najviac bodov.

Po úvodnej časti sa už dá spraviť obraz o súperoch. Koho vidíš ako najväčších konkurentov v boji o celkový triumf?

Každé mužstvo, ktoré sa dostane do play-off, bude nebezpečné. My sa zatiaľ nesústreďujeme na konkrétneho súpera. Ešte nie sme v play-off, tobôž vo finále. Liga je v polovici, je celá jarná časť pred nami, mužstvami zatrasie prestupový kolotoč. Ako silné sa javia Vrútky, svoju silu ukazuje Považská Bystrica. Mútiť vodu bude určite LG. Ja beriem ako čierneho koňa Martin. Možno momentálne nemajú v tíme psychickú pohodu. Je to ale mužstvo plné kvalitných hráčov. Pred dvomi rokmi, keď boli majstri sa v podstate z ničoho dostali na vrchol a môžu byť nepríjemní.

Nádejné postavenie v tabuľke dáva tušiť, že ani túto sezónu by Záhoráci nemali chýbať v play-off. Ako obhajcovia si asi nemôžete dávať nízke ciele.

Postavenie v tabuľke je dobré. Nám ešte zostávajú dohrávky, takže nás čaká z mužstiev extraligy najviac zápasov. To obnáša niekoľko dvojkolových víkendov. Okrem toho ideme do Košíc či do Třinca. Verím, že v play-off chýbať nebudeme. Som presvedčený, že sa nebude opakovať ani minulá sezóna z toho pohľadu, že sme sa až do posledného kola základnej časti báli o účasť vo vyraďovacích bojoch.

Predsa len play-off je pre majstra to minimum.

Verím, že do vyraďovacích bojov vstúpime z prvej štvorky. Či budeme začínať doma pre nás nie je zas tak dôležité. Pred dvoma rokmi sme sa bili o to, aby sme mali výhodu domáceho prostredia a nakoniec nám to bolo viac na škodu. Posledný rok sme začínali na ihriskách súperov a vyšlo nám to. Postupovali sme zo samého spodku pavúka a nakoniec sme sa tešili z majstrovského titulu. My proste chceme do play-off a je nám jedno z akého miesta. A v ňom je cieľ jasný a tým je obhajoba titulu. Nízke ciele si ako majster klásť nemôžeme, naopak, ten pocit víťazstva nás láka aj túto sezónu. Nie sme namyslení ani pyšní, ale proste si veríme. Máme aj tento rok na to káder a chuť, aby sme sa opäť pobili o pohár.