Krajina okolo Hlbokého bola osídlená už v prehistorických dobách, dávno predtým, než sa mená obcí objavili v písomných záznamoch.
Starobylé korene Hlbokého
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1262, kedy patrila panstvu Hlohovec a neskôr hradnému panstvu Branč. Významnými majiteľmi boli uhorskí králi a šľachtické rody ako Matúš Čák Trenčiansky či Ctibor zo Ctiboríc.
Blato, ktoré odstrašovalo
Hlboké bolo známe svojimi močaristými oblasťami, čo odrádzalo pánov od usídlenia. Zemepáni tu nepostavili kaštieľ ani kúriu. Sedliakom prideľovali pusté pozemky na vyklčovanie a obrábanie, ktoré spočiatku dostávali bez poplatkov. Neskôr, keď sa pôda stala úrodnou, museli platiť dane. Tak vznikli v Hlbokom nové časti ako „Dzíle“ a „Padzelky“.
Zaniknuté osady a ich dedičstvo
K Hlbokému patrili osady Kratnov, Ropov a Chytkov, ktoré časom zanikli. Ropov ležal pri riečke Myjave a mal kostolík s cintorínom. Kratnov bol známy majerom a dubovým lesom, kde pásli ošípané. Z osady zostal len názov poľa a Kratnovský výmoľ. Chytkov bol pôvodne pri potôčiku Krčažné, ale po povodniach ho presunuli na návršie.
Stredoveké zbojníctvo a obrana
V 16. storočí sa Hlboké stalo dejiskom zbojníckych aktivít. Zbojník Pavol z Hlbokého, známy ako Očkovský, sa priznal k zločinom v Trnave. V roku 1598 mal Hlboké 51 domov a dva mlyny, no počet domov postupne klesal. Počas 17. storočia obec trpela vojnami a nájazdmi, najmä turkotatárskymi vpádmi.
Hospodársky rozvoj a remeslá
V 18. storočí, za vlády Márie Terézie, sa Hlboké rozvíjalo hospodársky. Obec bola známa kvalitnou ovčou vlnou a chovom plemenných koní. Remeselníci ako obuvníci, krajčíri, kováči a kolári prosperovali. Obyvatelia odvádzali naturálnu rentu, vrátane desiatku a rôznych potravín.
Požiare, povodne a choroby
Hlboké čelilo mnohým prírodným katastrofám. Požiare v rokoch 1608, 1829 a 1838 zničili veľkú časť obce. Povodne v rokoch 1732 a 1740 spôsobili straty na životoch. Epidémia cholery v roku 1831 si vyžiadala 137 obetí, vrátane miestneho farára.
Vzdelávanie a cirkevný život
Prvá škola v Hlbokom vznikla v roku 1786. Učitelia dostávali plat v naturáliách a žiaci prispievali drevom. Cirkevný zbor sa osamostatnil v roku 1787 a postavil nový kostol. Jozef Miloslav Hurban, významný kňaz, pôsobil v Hlbokom od roku 1843 a zaslúžil sa o kodifikáciu spisovnej slovenčiny.
Hurban a národné hnutie
Hurban viedol v Hlbokom spolky miernosti a formoval prvé jednotky slovenských dobrovoľníkov počas Slovenského povstania v roku 1848. Po jeho neúspechu čelili obyvatelia perzekúciám. Hurbanov syn, Svetozár Hurban-Vajanský, sa stal významným spisovateľom a politikom.
Moderné dejiny a transformácia
Hlboké zasiahli obe svetové vojny, pričom najväčšie straty utrpelo počas druhej svetovej vojny. Po oslobodení v roku 1945 sa obec začala modernizovať. V roku 1950 založili JRD a obec mala 1206 obyvateľov. V roku 1989 sa Hlbočania aktívne zapojili do demokratických zmien.
Hlboké je miestom, kde sa história prelína s prítomnosťou. Jeho bohaté dejiny sú svedectvom o odolnosti a odhodlaní jeho obyvateľov, ktorí sa nevzdali ani v najťažších časoch.
Hlboké história
