Záhorská Bystrica leží na úpätí Malých Karpát. V roku 1972 pričlenená k hl. mestu Bratislava za účelom rozvoja hlavného mesta smerom na severozápad. Začala tak jednu z najvýznamnejších udalosti svojich dejín. Katastrálne územie svojou rozlohou predstavuje štvrté najväčšie územie spadajúce pod mesto Bratislava. Vyznačuje sa svojím trojuholníkovým tvarom.
Prvá zmienka v roku 1314
Záhorská Bystrica sa po prvý raz spomínala v roku 1314 v darovacej listine uhorského kráľa Karola I. Róberta. V minulosti sa označoval ako Pistrich, Byzhrycza, po maďarsky Besztercze, po nemecky Bissternitz alebo Wisternitz. Dedina bola poddanskou osadou stupavského panstva.
V roku 1377 ju uhorský kráľ Ľudovit I. Veľký daroval paulínom z Marianky. Začiatkom 16. storočia patrila časť obce k stupavskému panstvu, časť vlastnili marianskí paulíni. Keď Gašpar Szerédy dostal do vlastníctva stupavské panstvo od uhorského kráľa Ferdinanda I. , Záhorská Bystrica sa stala trvalou súčasťou stupavského panstva. Ako jednu z prvých obcí ju postupne začali osídľovať kolonisti z Chorvátska, neskôr roľníci z Moravy, Rakúska a zo susedných panstiev. V daňovom súpise z toho obdobia sa Záhorská Bystrica označuje ako Bystrica, dedina Slovákov a Chorvátov.
Významná poľnohospodárska produkcia
V rokoch 1624-1752 bola Záhorská Bystrica farnosťou aj pre obyvateľov Lamača, čo znamenalo zblíženie oboch dedín napriek tomu, že mali rôznych zemepánov. V 18. storočí obec získala povesť najbohatšej dediny záhorskej časti Bratislavy. Mala nielen veľký počet obyvateľov (1 503), ale aj významnú poľnohospodársku produkciu. Umožňovali to priaznivé pôdne a klimatické podmienky, vhodné na pestovanie rôznych plodín.
Kifle, zelé, ovocie a vinič
Bystričania boli známi jej pestovaním a predajom v Bratislave a vo Viedni. Poľnohospodárstvo a chov hospodárskych zvierat bol v období súkromného hospodárenia hlavným zdrojom obživy. Známe sú najmä špeciálne pestované zemiaky – kifle (rohlíčky) a samozrejme výborná kapusta – zelé. V okrajových častiach chotára – Strmé vŕšky, Dievčí hrádok, Boháčky, Kerepušky, Piesky, Vrchná a Dolná hora sa pestovalo ovocie a vinič.
Pričlenenie k Bratislave a súčasnosť
Záhorská Bystrica bola v roku 1972 pričlenená k Bratislave. Ale aj napriek tomu si stále zachováva svoj vidiecky charakter a tradície. Viacerí Bystričania stáčajú med, pestujú obilie, turešinu, zemiaky, zelé alebo vinič. Ak máte šťastie, medzi ročnými obdobiami môžete zachytiť žatvu, tradičné tlačenie kapusty, vyorávanie zemiakov, alebo oberanie hrozna.
Pamiatky Záhorskej Bystrice
K pamiatkam patrí barokový kostol sv. Petra a Pavla, alebo tradičná architektúra v podobe malých modrých domčekov. Bratislavský lesopark, pútnické miesto Marianka, ale aj neďaleký hrad Pajštún sú skvelým miestom na turistiku či bicykel v prekrásnom lesnom prostredí. Na svoje si určite prídu milovníci vína či piva, chutnej kávy alebo tradičnej domácej kuchyne.
Stručné informácie
Prvá písomná zmienka: 25. júla 1314
Rozloha: 32,3 km
Počet obyvateľov: 7493 (k 15.12.2023)
Nadmorská výška: 175 m n. m.
zdroj: MČ Záhorská Bystrica
