📷 📺 V Hlbokom si pripomenuli 180. výročie kodifikácie slovenčiny

V nedeľu 16.júla 2023 si spomienkovými oslavami pripomenuli v obci Hlboké v Trnavskom samosprávnom kraji významný míľnik našich dejín, keď od kodifikácie spisovnej slovenčiny uplynulo už 180 rokov.

Podujatie začalo službami Božími, po ktorých nasledoval pochod k mohyle J. M. Hurbana a v súčasnosti program pokračuje v miestnom kultúrnom dome.

Kodifikácia nášho jazyka sa udiala na fare v Hlbokom pri Senici na Záhorí. Práve tam pôsobil Jozef Miloslav Hurban ako evanjelický kňaz, a spolu s Ľudovítom Štúrom a Michalom Miloslavom Hodžom kodifikovali spisovnú slovenčinu. Túto podobu jazyka z roku 1843 používame po miernych úpravách dodnes.

Základ slovenčiny nárečie od Liptovského Mikuláša

„Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža sa zišli na fare v Hlbokom s cieľom vybrať nárečie, ktoré by najlepšie reprezentovalo slovenský národ. Rozhodli sa pre stredoslovenské nárečie, konkrétne z okolia Liptovského Mikuláša. To sa výrazne odlišovalo od češtiny a poľštiny a zároveň bolo dostatočne flexibilné. Naši národovci verili, že toto nárečie sa dokáže adaptovať na celom území vtedajšieho Horného Uhorska a v srdciach a mysliach Slovákov sa stane ich úradným jazykom,“ uviedol počas slávností literárny historik a starosta obce Kuklov Peter Mráz.

Ako doplnil, Hurban, pragmatická postava, chápal, že na politickom i kultúrnom poli sú potrebné ústupky. Naproti tomu, Štúr ako neúnavný idealista mal vieru, že zapálená iskra sa bude rozširovať svojou vlastnou silou a rýchlosťou. Hurban si uvedomoval, že spisovný jazyk Slovákov nesmie ostať obmedzený len na evanjelickú komunitu. Preto sa rozhodli osloviť aj katolíkov. Z tohto dôvodu navštívili Jána Hollého na Dobrej Vode.

„Návštevu Jána Hollého Hurban opisuje vo svojom životopise Ľudovíta Štúra. Popisuje ju ako srdečné stretnutie, počas ktorého Hollý nadšene privítal Štúra, Hurbana a Hodžu a požehnal novému spisovnému jazyku. Dnes vieme, že tento opis je skôr fikciou autora. Ale je známe, že Hollý nemal voči novej aktivite protesty. Celý život používal kultúrnu západoslovenčinu, teda bernolákovčinu, ale v súlade so zanietením Štúra, Hurbana a Hodžu nevyslovil proti ich nápadu námietky. Tým otvoril cestu k rozšíreniu spisovnej slovenčiny medzi slovenskými katolíkmi. V dôsledku toho sa spisovná slovenčina stala celonárodným jazykom. Počas nasledujúcich desaťročí prešla rôznymi zmenami a premenami. Predovšetkým po Hodžovsko-Hattalovskej reforme sa ujal ako národný jazyk, ktorý je dodnes našim národným pokladom a je nevyhnutné ho rozvíjať,“ prezradil Mráz.

Hurban, Štúr a Hodža nadviazali na Bernoláka

„V minulosti, mladí evanjelickí lídri Hurban, Štúr a Hodža sa usilovali o spájanie národa z jazykového hľadiska. Pred niekoľkými desaťročiami sa o to pokúsil Anton Bernolák, ktorý si ako spisovnú slovenčinu vybral západoslovenské nárečie. Avšak, tento pokus sa neujal natoľko, ako sa očakávalo. A tak sa objavil nový zo strany evanjelikov. Ich cieľom bolo vyskúšať stredoslovenské nárečie ako základ pre spisovný jazyk,“ vyjadril svoj pohľad na vtedajšiu pohnutú dobu okolo nášho jazyka historik Richard Drška.

Ako upozornil, situáciu komplikovala silná konfesionálna roztrieštenosť slovenského národa. Tá je pre nás dnes takmer nepredstaviteľná. Evanjelici sa totiž spoľahli hlavne na biblickú češtinu, zatiaľ čo pre katolíkov bola primárnym jazykom latinčina, prípadne slovenčina, ale v podobe západoslovenského nárečia.

„Až po návšteve u Hollého na Dobrej Vode sa jazykový vývoj pohol ďalej. Pokračoval v Čachticiach, kde sa konalo zasadnutie spolku Tatrín. Na tomto stretnutí sa diskutovalo o otázke spisovnej slovenčiny. To môže byť považované za určité zhrnutie pokusov o jej formovanie. Napriek tomu bol tento vývoj ešte stále kostrbatý a nejasný. Dokonca aj po revolúcii v rokoch 1848 – 1849. Až v 50. rokoch 19. storočia sa situácia stabilizovala a spisovná slovenčina sa začala používať v slovenských časopisoch a knihách,“ doplnil Drška.

zdroj fotiek: NaZáhorí

V Hlbokom aj tak hovoria po Záhorácky

„V roku 1843 sa u nás v Hlbokom stretli Štúr, Hurban a Hodža, aby uzákonili spisovnú slovenčinu. Bolo to z dôvodu, že Hurban sa v júni 1843 prisťahoval do Hlbokého a začal tu plniť funkciu evanjelického farára. A vlastne do mesiaca už aj uzákoňoval spisovnú slovenčinu. Ale musím sa vám teda otvorene priznať, že my Hlbočania stále nejako odolávame a v hovorovej reči stále ´vypraviame´ po Záhorácky,“ s humorom priznal starosta obce Hlboké Miloš Čobrda.

Vzápätí už vážnejšie dodal, aký vplyv mali historické udalosti na samotnú obec. „Pomohlo to aj rozvoju obce, že tu boli takýto dejatelia. My si ich pravidelne pripomíname. A aj vďaka dotáciám z ministerstva kultúry sa nám podarilo obnoviť evanjelický kostol, faru a aj pamätnú izbu Jozefa Miloslava Hurbana. Ja som zároveň starosta a štatutár cirkevného zboru a môžem povedať, že by sme to sami z našich financií nevedeli urobiť. Takže som veľmi rád, že vlastne tieto udalosti sa tu udiali a sú na prospech Hlbokého. Naša obec je vďaka týmto udalostiam zapísaná zlatým písmom do histórie slovenského národa, lebo tu sa udiali naozaj míľniky našej histórie,“ hrdo doplnil starosta obce Hlboké.