📷 Záhorácku stenu slávy zdobia mená Pálffy a Pius

Vo štvrtok (16.8.) na Záhorácku stenu slávy pribudli ozubené kolieska s menami hokejistu Žigmunda Pálffyho a básnika Pavla Stanislava Piusa.

Pavol Stanislav Pius vydal doteraz dve desiatky básnických zbierok, viaceré z nich aj v dvojjazyčných mutáciách, pričom jeho tvorba má nezameniteľný tón a štýl. Charakterizuje svoju tvorbu ako výpoveď prostého vidiečana, pozerajúceho sa na svet očami viery, pre človeka, ktorý je schopný vnímať ju v priestore ticha a veriť v Slovo.

Skaličan Žigmund Pálffy je bývalý slovenský hokejista. Získal zlato na majstrovstvách sveta 2002 vo Švédsku a o rok neskôr bronz vo Fínsku. V NHL odohral 684 zápasov a na svoje konto si pripísal 713 kanadských bodov.

 

Spoločenskú udalosť svojim vystúpením spestril orchester z poľského partnerského mesta Pultusk. 

Záhorácka sebjestační svojpomocňí republika (ZSSR) a jeho prezident Pavol Nemec Lelín bol autorom myšlienky vzniku Záhoráckej steny slávy.

„Záhorácka stena slávy bola odhalená po prvý raz v roku 2015. Stena vznikla so zámerom pripomenúť si mená rodákov zo Záhoria, ktorí sa presadili svojou prácou či umeleckou a športovou činnosťou a tým zviditeľnili svoj región,“ povedal primátor Senice Branislav Grimm pri odovzdávaní ocenenia.

Doteraz bolo na Záhoráckej stene slávy šesť mien významných osobností Záhoria. Tento rok pribudli ďalšie dve mená.

 

“To, že Záhoráci sa na stenu slávy rozhodli dať ozubené kolieska, ktoré znamenajú spoluprácu, vnímam ako veľmi pozitívny prvok. Zbierky Stanislava Piusa poznám osobne. Žigo pre mňa predstavuje poéziu v hokeji a slová básnika Piusa určite nepodnecujú k tomu, aby mal niekto hokej v poézii,” povedal župan Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič.

Pavol Stanislav Pius básnik:“Toto ocenenie ma napĺňa radosťou, keďže v Senici pôsobím 43 rokov. Ale nemôžem zabudnúť ani na Nitru, v ktorej som začínal. Predo mnou tu boli väčší básnici a umelci a preto si vážim toto ocenenie.” 

Žigmund Pálffy bývalý slovenský hokejista: “Získaval som medaily a poháre, toto je predsa len niečo iné. Som veľmi rád, že môžem byť medzi ľuďmi, ako je básnik Pius. Je to pre mňa pocta, jediné čo mi je možno trochu ľúto, že to nie je v Skalici, ale v Senici. Ale v Senici som chodil na strednú odbornú školu, kde som sa vyučil kuchárom. Viac ako samotnú školu si však pamätám cestu do nej. Pre mňa bol hokej na prvom mieste.”

Po príhovoroch ocenených a hostí zaznela ako inak Záhorácka hymna. Vzápätí Pavol Stanislav Pius a Žigmund Pálffy odhalili svoje mená na Záhoráckej stene slávy. 

Záhorácka stena slávy

Rok 2015

Mária Kráľovičová – herečka SND, národná umelkyňa

Jana Kocianová – speváčka bluesu, džezu aj gospelu 

Rok 2016

Pavol Braxatoris – libretista, textár a právnik

Anna Gamanová – scenáristka, režisérka, pedagogička a zakladateľka súboru Zádrapky

Rok 2017

Ján Mudroch – maliar a pedagóg 

Jaroslav Čiko Brečka – úspešný džokej a tréner koní 

Rok 2018

Žigmund Pálffy – jeden z najtalentovanejších slovenských a svetových hokejistov 

Pavol Stanislav Pius – významný slovenský básnik

zdroj: senica.sk

 

Životopis Žigmund Pálffy

Žigmund Pálffy je skalický odchovanec a jeden z najtalentovanejších slovenských a aj svetových hráčov. Je viacnásobným hokejovým reprezentantom Slovenska. S hokejom začínal v rodisku, odkiaľ prešiel do AC Nitry (sezóna 1990/1991). Potom jeho kroky smerovali do trenčianskej Dukly, kde hral v sezóne 1991/1992 a 1992/1993. V roku 1992 bol najproduktívnejším hráčom československej ligy (74 bodov) a zároveň sa stal najlepším strelcom. V tom istom roku sa stal členom československého All-Stars tímu. Titul najproduktívnejšieho hráča ligy získal aj v roku 1993, na svoje konto si pripísal 79 bodov. V poslednom ročníku federálnej súťaže nastrieľal 38 gólov a stal sa majstrom ligy. Jeho talent a kvality neunikli ani skautom z kanadsko-americkej NHL. Prvú sezónu odohral už v sezóne 1993/1994, kedy hral za New York Islanders, tím, ktorý si ho vybral v drafte 1991 z 26. pozície.

Na prvý zápas nastúpil 7. januára 1994, na svoj prvý gól si však musel počkať rok (21. 1. 1995). No už v nasledujúcej sezóne 1995/1996 sa s 43 presnými zásahmi a 87 bodmi stal najlepším strelcom a zároveň najproduktívnejším hráčom klubu. V tomto ročníku dosiahol aj svoj prvý hattrick v NHL, bolo to v zápase New York Islanders – Winnipeg Jets 3. marca 1996. Titul najlepšieho strelca a najproduktívnejšieho hráča Islanders zopakoval aj v sezóne 1998/1999, na svoje konto si pripísal 22 gólov a 50 bodov. Sezóna 1999/2000 znamenala prestup do Los Angeles Kings, kde sa Žigmund Pálffy stal druhým najproduktívnejším hráčom mužstva so 66 bodmi za 27 gólov a 39 prihrávok. V nasledujúcom ročníku už bol vyhlásený za najlepšieho strelca a najproduktívnejšieho hráča mužstva. Dosiahol 89 bodov za 38 gólov a 51 asistencií a bol zaradený do All-Star Game 2001. Svoj 500. bod v kanadsko-americkej hokejovej lige dosiahol 21. novembra 2001 v zápase proti Calgary Flames. Najlepším strelcom klubu sa stal aj v sezóne 2001/2002 a 2002/2003, v tomto ročníku si za 85 dosiahnutých bodov vyslúžil aj titul najužitočnejšieho hráča Los Angeles. Počas lockoutu v NHL (sezóna 2004/2005) sa Žigmund Pálffy predstavil v slovenskej extralige, vo svojom materskom klube HK 36 Skalica, neskôr hral za HC Slaviu Praha v českej extralige. Do NHL sa vrátil v sezóne 2005/2006, keď podpísal zmluvu s Pittsburghom Penguins.

V drese “tučniakov” sa na ľade objavil v 42 zápasoch, strelil 11 gólov a na 31 prihral. 17. januára 2006 v 33 rokoch vyhlásil ukončenie kariéry pre zdravotné problémy. Počas 12 sezón v NHL odohral 684 zápasov v základnej časti, získal v nich 713 bodov za 329 gólov a 384 prihrávok. Do play off sa dostal trikrát, vždy s Los Angeles Kings, nastúpil v 24 zápasoch (v sezónach 1999/2000 až 2001/2002), v ktorých získal 19 bodov za 9 gólov a 10 prihrávok. Na tú najcennejšiu trofej si však nikdy nesiahol. Na ľad sa skalický odchovanec vrátil v sezóne 2007/2008, keď podpísal zmluvu s HK 36 Skalica, stal sa najproduktívnejším hráčom slovenskej extraligy, v 59 stretnutiach nazbieral 99 bodov za 37 gólov a 62 asistencií, čím vyrovnal rekord Pavla Demitru. V reprezentačnom mužstve sa Žigmund Pálffy predstavil v 64 zápasoch, zaznamenal v nich 36 gólov. V reprezentácii do 20 rokov získal v roku 1991 na svetovom šampionáte tejto kategórie bronzovú medailu. V roku 1994 hral na zimných olympijských hrách a stal sa najproduktívnejším hráčom celého turnaja, keď v 8 zápasoch dosiahol 10 bodov (3 góly, 7 asistencií). Na majstrovstvách sveta reprezentoval v rokoch 1996, 1999, 2002, 2003 a 2005. So slovenskou reprezentáciou získal zlatú medailu z MS 2002 v Göteborgu. O rok neskôr získal bronz. Na Svetovom pohári 2006 odohral za Slovensko 3 zápasy a dosiahol tri body za gól a dve asistencie.

Zaujímavosti: post: * pravé krídlo výška: * 178 cm váha: * 81 kg držanie hokejky: * ľavé číslo dresu: * 33 tímy v NHL: * NY Islanders, Los Angeles Kings, Pittsburgh Penguins trekordér v slovenskej extralige: * v sezóne 2007/2008 nazbieral 99 bodov za 37 gólov a 62 asistencií (vyrovnal rekord P. Demitru)

Kluby: 1990 – 1991 AC Nitra 1991 – 1993 Dukla Trenčín 1993 – 1999 New York Islanders 1999 – 2004 Los Angeles Kings 2004 – 2005 HK 36 Skalica 2004 – 2005 Slávia Praha 2005 – 2006 Pittsburgh Penguins 2007 – 2008 HK 36 Skalica

Najvýznamnejšie reprezentačné výsledky: 1991 MS 20 – 3. miesto 2002 MS – 1. miesto 2003 MS – 3. miesto

Štarty na vrcholných podujatiach: * OH 1996 Lilehammer – 6. miesto 2002 Salt Lake City – 13. miesto * MS 1996 Viedeň – 10. miesto 1999 Oslo, Hamar, Lilehammer – 5. – 8. miesto 2002 Göteborg, Jönköping, Karlstad – 1. miesto 2003 Helsinky, Turku, Tampere – 3. miesto 2005 Viedeň, Innsbruck – 5. miesto – počet štartov: 64 – strelené góly: 36

Ocenenia: 2002 v ankete Zlatý puk vyhlásený za najlepšieho útočníka Slovenska 2003 v ankete Zlatý puk vyhlásený za najlepšieho útočníka Slovenska 2003 medaila prezidenta Slovenskej republiky

vzdelanie: 1987 – 1991 SOU Senica, kuchár

záujmy: tenis, rýchle autá, divadlo

zdroj: osobnosti.sk

 

Životopis Pavol Stanislav Pius    

PAVOL STANISLAV (vlastným menom Pavol Pius) – autor básnických zbierok:

• Okno do dvora (1976, Slovenský spisovateľ)

• Túžba po domove – cyklus zhudobnených básní (1978, Opus)

• Duša utajená v husličkách (1992, Arkus)

• Osievanie kamienkov (1993, Arkus)

• Osem myšiek, osem statočných – básne pre deti (1993, mesto Senica + Reco)

• Boží rok (1995, Arkus)

• Krehkosti (1997, Vydavateľstvo SSS)

• Požehnaním požehnané (1999, Lorca)

• Požehnaný domov (2001, Vydavateľstvo SSS)

• Obrázky z domova (2002, Vydavateľstvo SSS); táto zbierka vyšla aj samostatne v nemeckom preklade pod tým istým názvom (2002, Vydavateľstvo SSS + Reco)

• Moje úzkosti (2003, Vydavateľstvo SSS)

• Ranné zamyslenia (2004, Vydavateľstvo SSS)

• Súvislosti (2005, Vydavateľstvo SSS)

• Zlomky ticha (2006, Vydavateľstvo SSS) – v slovenskom i vo francúzskom jazyku

• Protiklady (2007, Vydavateľstvo SSS) – v slovenskom i v macedónskom jazyku

• Melódie každodenné (2008, Vydavateľstvo SSS)

• Okamihy zázrakov (2010, Vydavateľstvo SSS) – v slovenskom i v talianskom jazyku

• Prílivy a odlivy (2012, Vydavateľstvo SSS) – v slovenskom i v anglickom jazyku

• Návraty (2014, Vydavateľstvo SSS) – v slovenskom i v španielskom jazyku

• POD a NAD (2016, RECO s.r.o Senica)

Pavol Stanislav Pius sa narodil 6. mája 1943 v Nemčiňanoch ako druhorodený syn matke Matilde a vychovaný bol starými rodičmi Pavlom a Emou Kesegovou. Študoval na odbornom učilišti v Partizánskom a na Gymnáziu J. Kráľa v Zlatých Moravciach, kde získal maturitu. Ďalšie, už pomaturitné štúdium, ukončil v Osvetovom ústave v Bratislave v odbore záujmovo-umeleckej činnosti.

Vo svojom živote prešiel mnohými zamestnaniami. Už keď bol v Partizánskom, prejavil sa jeho herecký talent. Bol výborný recitátor, a dokonca režíroval aj hru. Doc. Melicher o ňom povedal, že Pavol Stanislav je básnik, ktorý píše ušami. Preto nie div, že prešiel aj konkurzom na herca v Divadle J. G. Tajovského vo Zvolene. Istý čas pracoval ako robotník v Calexe v Zlatých Moravciach (práve tam si popri zamestnaní urobil maturitu). V Nitre pôsobil ako herec bábkového divadla. Tam sa však dlho neohrial, lebo ho jeho veľmi dobrý kamarát presvedčil, aby prijal funkciu samostatného odborného pracovníka v PKO Nitra. Mal na starosti divadlá, koncerty, výtvarníkov, fotografov a hudobné skupiny (vtedy mal už 30 rokov). Pri jednej unikátnej fontáne v Nitre usporadúval stretnutia básnikov a režíroval divadelné hry. Vtedy spoznal aj svoju manželku Máriu.

Keď však spolu s bratom napísal 7-stranový otvorený list Gustávovi Husákovi proti vstupu sovietskych vojsk na územie Československa, bola mu práca v kultúre zakázaná a musel prechádzať rôznymi zamestnaniami, neadekvátnymi jeho schopnostiam; pomocný skladový robotník, vedúci dopravy, zásobovač, ofsetový tlačiar a fotograf OSP… Až po rehabilitácii v roku 1989 sa mohol vrátiť k svojej pôvodnej profesii. Ponúkli mu prácu samostatného odborného pracovníka kultúry v Dome kultúry v Senici, kde pracoval až do odchodu do dôchodku v roku 2003.

Žije v Senici, kde sa venuje svojej tvorivej činnosti. Jeho veľkou záľubou je hodinárstvo. 

zdroj: slovenski-spisovatelia.blog.cz