📷 Záhorácke divadlo s novou hrou Svatuškár

Na premiéru novej hry Svatuškár si v Záhoráckom divadle v Senici museli kvôli dlhotrvajúcim opatreniam počkať viac ako by si priali, 27. júna 2021.  

„Keď sme začínali so skúškami Svatuškára v roku 2019, nevedeli sme čo nás na tejto dlhej a lockdownami prerušovanej ceste čaká. Dnes sa blížime do finále k premiére a ukazuje sa, že zatiaľ čo my sme sa pri výbere titulu nechali inšpirovať charakterom konkrétneho človeka, zasiahli nám do života vďaka pandémii ďalší svatuškári, ktorí nás obmedzujú nielen na slobode, ale siahajú nám aj na život. Téma klasickej Moliérovej hry Tartuffe, je naozaj nadčasová a hovorí nám o tom, že totalita nevyhráva tam kde ľudia proti nej bojujú, ale tam, kde si ju dobrovoľne nechajú vnútiť tak, že prinútia poslúchať i tých ktorí s totalitou nesúhlasia,“ poznamenal k hre na úvod principál divadla Ivan Fodor.

Záhorácke divadlo uvádza na javisko ďalšiu hru z pera svetového klasika. Po Shakespearovi (Rómeo a Júlia, Sen noci svätojánskej), Cervantesovi (Don Quijote), Lorcovi (Dom Bernardy Alby), Aristofanovi (Lýsistrata) nasleduje Molier. „Tartuffe – Svatuškár je dnes mimoriadne aktuálna celosvetovo, ale špeciálne pre náš región. V hre je obsiahnutá téma pokrytectva, pretvárky, chamtivosti, bezohľadnosti ako zlých ľudských vlastností, ktoré sú dnes mimoriadne aktuálne. Na druhej strane týmto ľudským neduhom dovoľujú vyrásť do obludných rozmerov práve dobré ľudské črty, ako je dôverčivosť, štedrosť, samaritánstvo, poctivosť, ale hlavne viera v dobro. Každý dobrák totiž naivne predpokladá, že aj tí okolo neho sú takí istí dobráci ako on. Bohužiaľ, svet je iný, závisť je mocným motorom, ktorý uvádza do chodu mašinériu pretvárky, úskokov planých sľubov a nakoniec krutej pomsty. Za čo sa nám závistlivci mstia? Na túto tému bolo popísaných isto mnoho odborných kníh. Pre Záhorácke divadlo je však dôležité, že má s podobným charakterom vlastnú skúsenosť. Charakter Tartuffa sa presne hodí na jedného z bývalých členov nášho divadla a inscenovanie tejto hry je naším spôsobom, ako sa s touto nedávnou skúsenosťou vyrovnať. Nechceme sa mstiť, ale cez vlastnú zlú skúsenosť sprostredkovať naše zážitky a pocity divákom a tak ich vystríhať pred podobnými životnými skúsenosťami,“ predstavil v skratke hlavné témy hry Fodor.

Príprava tejto hry bola náročná aj z dôvodu niekoľkonásobného odkladania. „Prvé čítacie skúšky sme mali ešte niekedy v roku 2019. V roku 2020 už zasiahli do prípravy obmedzenia spôsobené šírením ochorenia COVID-19. Preto sme v podstate v tomto roku museli začať od začiatku a až tesne pred premiérou sa doklepávajú posledné veci,“ priblížila náročné obdobie príprav dramaturgička Laura Nemečkayová.

Ako doplnila, náročné bolo aj obdobie, keď sa príprava odohrávala mimo pódia. „Herci boli z toho už aj unavení, ale prvé skúšky na pódiu už aj v kostýmoch mali na všetkých blahodarný účinok. Kostýmy hercom zapasovali a diváci sa majú na čo tešiť. Možno to nebude úplná klasika Záhoráckeho divadla, nebude to až také bláznivé aké boli naše posledné hry, ale bude tam viac dramatickosti a konfliktu v tom, že ide o konkrétneho človeka, ktorý bol falošný a jeho faloš sa odkrýva v celej inscenácii,“ naznačila dramaturgička, že od Svatuškára sa diváci dočkajú aj niečoho, čo nie je pre Záhorácke divadlo úplne tradičné.

Pre inscenovanie hry sa rozhodli Záhoráci zvoliť si princíp „divadla na divadle“, alebo prvého a druhého plánu. Pričom prvým plánom bude samotná Molierova predloha a druhým akoby skúška hry s rôznymi variantmi inscenovania spolu s režisérskym a dramaturgickým komentárom. „Záhorácke divadlo bude inscenovať Tartuffa tradične v našej materinskej záhoráčtine v kostýmoch s prvkami recesie a nadhľadu. V tomto duchu sa ponesie aj scéna a herectvo. Hlavnou myšlienkou inscenácie bude posolstvo divákom o tom, že naša identita, tradície a spôsob života by sa nemali stávať ľahkou korisťou pozlátka súčasnej doby, ktorá je plná nástrah, lákavých ponúk a neodolateľných sľubov súčasnej postmodernej doby. Súčasná technologická vyspelosť s jej zotročujúcim naviazaním na ľudskú civilizáciu, je síce lákavá cesta, ale… Sľubuje raj na zemi, ale nech technika akokoľvek napreduje, človek ostáva stále človekom so všetkými dobrými aj zlými vlastnosťami,“ prezradil principál divadla s tým, že aj keď je predlohou diela Moliér, divadlo hru poňalo svojim osobitým štýlom.

„Inscenácia má byť kritikou systému, ktorý núti ľudí k čoraz väčšiemu, konzumu, spotrebe a pomocou lákavých sľubov ich vtiahne do pasce, v ktorej ekonomicky skrachujú a skolabujú a prídu o všetky životné istoty. Súčasný fenomén exekúcií, o ktorom sa u nás veľmi nehovorí, by mal byť viac medializovaný, vo verejnosti diskutovaný a legislatívne upravený tak, aby bol spravodlivejší. Zákony a súdy, bohužiaľ, dávajú častokrát za pravdu klamárom a podvodníkom a tí, ktorí boli podvedení na to doplatia aj vlastným životom. Štatistiky samovrážd kvôli osobným ekonomickým bankrotom nie sú veľmi v obľube médií. Namiesto toho radšej médiá ukazujú hochštaplerov, ktorí predvádzajú, ako je ľahké zbohatnúť a viesť bezproblémový život. Pod maskou bezúhonnosti a cnosti sa novodobí Tartufovia predvádzajú na pódiách a obrazovkách, tvrdiac, že zbohatnúť je pre každého hračka. Stačí sa iba držať ich skvelých rád,“ naznačil riaditeľ divadla aj aktuálne témy, ktoré v predstavení zaznejú.