História jezuitov v Skalici sa začala písať v roku 1660. Prvé dva roky bývali na radnici, ďalších 25 rokov využívali kostol, ktorý dnes poznáme ako Kláštor milosrdných bratov.

„Medzitým si začali stavať budovu, v ktorej mali školu a kláštor. Škola bola neskôr povýšená na kolégium. Samotný kostol si začali stavať až začiatkom 18. storočia a stavali ho s prestávkami 10 rokov. Po jeho dokončení sa stal najväčším a najkrajším kostolom v Skalici. Bol pestrý, mal niekoľko oltárov, na ktorých boli vyrezávané drevené sochy a vzácne obrazy,“ prezradila začiatky jezuitov v kráľovskom meste turistická sprievodkyňa Ľubica Rozborilová. Jezuiti boli uznávanými pedagógmi. Okrem toho, že sa so žiakmi učili, hodne s nimi hrávali aj divadelné predstavenia a učili ich hrať na rôzne hudobné nástroje.

Jezuiti opustili Skalicu v roku 1773

V roku 1773 museli jezuiti zo Skalice odísť. „Komplex budov bol potom ponúknutý Paulínom, ktorí do týchto priestorov prišli z iného kostolíka v Skalici. Pôsobili tu asi 10 rokov a takisto museli odísť aj oni. Po Pavlínoch ho prebrali do svojej starostlivosti františkáni. Kostol ešte nejakú dobu slúžil na školské a spolu s Farským kostolom aj na mestské omše, ale následne bol vyňatí z majetku cirkvi. Zariadenie, bolo prenesené do iných kostolov a niečo sa aj postrácalo. Stratili sa napríklad drevené vyrezávané sochy. Nedávno sa štyri z nich objavili neďaleko Prahy a boli privezené späť do kostola a návštevníci si ich môžu opäť pozrieť,“ pridala zaujímavé informácie o histórii kostola sprievodkyňa.

Kostol zažil aj zlé obdobia, bývali v ňom aj vojaci

Kostol začal časom chátrať a slúžil aj ako dreváreň, sýpka či sklad papiera. Niečo sa v kostole aj zničilo. Napríklad. vzácny barokový organ, ktorý bol hore na chóruse a aj približne 70 hudobných nástrojov, ktoré jezuiti používali. Jeden čas tu dokonca bývali aj vojaci.

Kostol zrenovovali v r. 2011 za takmer 2,7 milióna

Až v 21. storočí začalo kostolu svitať na lepšie časy, keď sa na jeho obnovu podarilo získať finančné prostriedky. Mesto ho nechalo zrenovovať a v novembri 2011 bol po rozsiahlej rekonštrukcii opätovne sprístupnený verejnosti. Už neslúži na cirkevné obrady ale ako kultúrne centrum. Bývajú tu koncerty, promócie, civilné sobáše, vítanie občiankov a podobne. Náklady na rekonštrukciu kostola predstavovali takmer 2,7 milióna eur.

Kostol skrýva mnoho zaujímavostí

Hrdosťou kostola je skvelá akustika, jedna z najlepších v strednej Európa a zaujímavosťou je aj druhý najväčší obraz na Slovensku. Ide o bývalý oltárny obraz a je na ňom namaľovaný výjav zo života sv. Františka Xaverského, ktorému bol tento kostol zasvätený.

Ako pod každým kostolom aj pod týmto sa nachádzajú krypty. Ako jediné v Skalici sú však sprístupnené. Je tu 34 lokulov, čiže otvorov, do ktorých boli pochovávaní jezuitskí a pavlínski mnísi.

Jeden organ je z Anglicka, druhý z Bratislavy

Pýchou kostola je organ, ktorý bol privezený v roku 2011 z anglického mesta Sheffield. Je z dielne Alberta Keatesa a mesto ho zakúpilo v roku 2008 na základe organologického prieskumu z roku 2004, ktorý preukázal vynikajúce akustické parametre priestoru lode kostola. „Využíva sa na všetkých podujatiach, ktoré sa v ňom organizujú. Má viac ako 850 píšťal a aj keď ide o menší organ, neznamená to, že je menej významný. Zaujímavosťou je, že zo zadnej strany je plexisklo a ľudia si ho môžu obísť a zo zadnej strany sa pozrieť ako vyzerá,“ priblížila organ Rozborilová.

Momentálne sa už inštaluje nový na chóruse, ktorý bol privezený z Dómu sv. Martina, kde si kúpili nový. „Reštaurujeme organ Vincenta Možného, ktorý bol postavený v roku 1882. Reštaurovanie prebieha už niekoľko rokov nakoľko organ má takmer 2000 píšťal. Okrem toho bol postavený v zlom období, keď sa šetrilo na všetkých komponentoch. V súčasnosti sú už zreštaurované takmer všetky časti. V záverečnej fáze sa uskutoční intonácia píšťal a samotné ladenie,“ doplnil pre NaZahori.sk reštaurátor a organár Ján Valovič.

V kostole zaujmú aj spovednice, ktoré boli opravené tak, že z dvoch až troch sa podarilo spraviť jednu zrekonštruovanú. „Okrem nich je v kostole aj stôl, o ktorom sa predpokladá, že v roku 1918 na ňom bola podpísaná dohoda o dočasnej vláde v Skalici. Určite bol použitý, keď sa tu sadila v roku 1919 Lipa slobody. Momentálne má skôr ozdobnú funkciu a slúži pri rôznych podpisových akciách ako sú sobáše a podobne,“ prezradila ďalšiu zaujímavosť Rozborilová.

Jezuitský kostol sa po renovácii stal určite jedným z najzaujímavejších miest, ktoré by ste v rámci návštevy Skalice nemali vynechať a vyhradiť si na jeho prehliadku dostatočný čas.