Aj keď prvá písomná zmienka o Štefanove sa datuje do roku 1092, tak niektoré ústne podania hovoria o osídlení už v prvom storočí pred n. l.

Ústna tradícia

Ústna tradícia o vzniku Štefanova hovorí, že ho založil v prvom storočí pred n. l. kvádsky náčelník. Ďalšia verzia, že to bol veliteľ rímskej vojenskej jednotky v 4. storočí n. l. a iná, že zakladateľom bol veliteľ kmeňa Sikulov, ktorí pravdepodobne túto oblasť osídľovaliĎalšia, že zakladateľom bol istý pustovník, či nemecký remeselník. Meno Štefan je však pre všetky verzie rovnaké.

Je pravdepodobné, že už v slovanskej dobe patrila obec vládcom hradiska – hradu Zámčisko, pochádzajúceho zo starej doby železnej. Dnes sú z neho už len zvyšky zrúcanín, zarastené lesným porastom. Kedysi sa hrdo týčil nad Unínom a ovládal z jednej strany Chvojnickú dolinu a z druhej údolie štefanovského potoka a rieky Myjavy. Presný vznik Štefanova je navždy zahalený rúškom tajomstva a tak sa musíme uspokojiť len z písomnými zmienkami o obci.

Prvá písomná zmienka

Prvá historická zmienka sa viaže k roku 1092. Obec Chepan sa spomína v súvislosti s obranou hraníc za kráľa Ladislava I, ktorý sa pochvalne vyjadril o jej udatných bojovníkoch – kresťanoch pokrstených Cyrilom a Metodom. Český štát a Uhorské kráľovstvo boli mocní súperi a feudálne vojny medzi nimi sa odohrávali v hraničnom neobývanom pásme nazývanom v stredovekých listinách konfínium.

Celá Záhorácka oblasť spadala do konfínia a preto obec Štefanov osídlilo len asi 100 obyvateľov. Konfínium zaniklo až po roku 1198 kedy sa zosobášil český kráľ Přemysl Otakar I. s dcérou uhorského kráľa Belu III. – Konštantínou. Tým sa skončili spory dvoch kráľovstiev a konfínium už nebolo potrebné.

V písomných prameňoch sa spomína aj existencia kaplnky v Štefanove – spomienka sa viaže k roku 1096. Pri rúcaní starého kostola v roku 1936 vtedajší pamiatkari objavili maľby, ktoré podľa ich vyjadrenia mohli pochádzať z 9. až 10. storočia. Či to boli pozostatky tejto kaplnky si môžeme len domýšľať.

Ranný stredovek

Štefanov mal v rannom stredoveku veľmi úzke väzby so Šaštínom, kde bolo sídlo archidiakona a kláštora. Lebernyenský kláštor v Sassine sa spomína prvý raz za kráľa Imricha II. ( 1196-1205) a opátstvo v Sassvare v rokoch 1233-1244. Po vzniku župného hradného zriadenia na Slovensku Štefanov administratívne patril hradu Holíč. No Uhorský kráľ Ondrej II. daroval v roku 1294 hrad Šaštín grófovi Abrahámovi, ktorý ho získal za zásluhy v boji s Nemcami, ktorý tento hrad chceli dobyť. Darovacou listinou rozšíril aj hradné panstvo. Štefanov vtedy pridelili k šaštínskemu panstvu a natrvalo zostalo jeho súčasťou.

Majiteľmi šaštínskeho panstva boli uhorskí vladári- Matúš Čák Trenčiansky (začiatok 14 storočia), Ctibor zo Ctiboríc (1388-1414), rod. Czoborovcov a Bakičovcov ( okolo 1500-1749). Tento rod dal viackrát panstvo do zástavy, ako napr. v roku 1736 Františkovi Lotrinskému. Manžel cisárovnej Márie Terézie kúpil v roku 1749 šaštínske a holíčske panstvo od posledného slobodného potomka Jozefa Czobora. Cisárska rodina panstvo prenajímala. Najznámejšími árendátormi v 19. storočí boli knieža Puthon, grófi Ferbel a Kuffner.

Vývoj od 13. storočia

Štefanov sa úspešne hospodársky rozvíjal až do roku 1241, kedy obec spustošili Tatári. Obyvatelia našli pred nimi útočisko v okolitých lesoch a močariskách. Zničená obec sa opäť zveľaďovala, k čomu iste prispela aj skutočnosť, že neďaleko nej prechádzala obchodná cesta- Česká cesta.

Naturálne povinnosti obyvateľov k pánom hradu Šaštín boli široké. Na hrad dodávali poľnohospodárske produkty, ale tiež stolárske, kolárske či hrnčiarske výrobky. V 16. storočí sa rozšírilo pestovanie vinnej revy a aj víno putovalo na stoly hradných pánov v Šaštíne. V 17. storočí sa rozšírilo včelárstvo a z tejto doby je spomínaný aj chovný rybník a povinný odvod dávok aj z týchto produktov.

Hospodársky rozvoj narušil veľký požiar, ktorý sa v obci rozpútal v roku 1585, zničil všetky stavby v obci. Na hospodársky rozvoj obce mali neblahý vplyv tiež rôzne feudálne konflikty husitskej a pohusitskej doby a turecké výpravy. Obyvatelia vybudovali na kostolnom návrší múry.

No pred tureckým nebezpečenstvom ich neuchránilo ani opevnenie kostola. Turci v roku 1683 opevnenie zničili, kostol aj obec vypálili a mladých mužov, ktorí mali pre nich najväčší význam odvliekli do zajatia. Jediným útočiskom a úkrytom sa pre ľudí opäť stali okolité lesy a močiare. Dokumenty spomínajú, ako útočisko pred Turkami bažinisko na Žilobanku. Štefanov patril v rokoch 1635 až 1742 do územia, v ktorom sa vyberali dvojaké dane- Turkom aj Habsburgovcom.

Stavovské povstania Imricha Tökölyho koncom 17. storočia a Františka Rákocziho začiatkom 18. storočia ešte zhoršili už aj tak biedny život. Obyvateľstvo Štefanova patrilo v 16. a 17. storočí viacerým pánom aj preto nebolo jeho sociálne postavenie rovnaké. Napríklad v roku 1554 boli rozdelení až na 4 časti, lebo poddaní patrili štyrom členom Czoborovsko- Bakičovskej rodiny, ktorí hospodárili samostatne. Podobne aj v 18. storočí pracovala časť obyvateľov pre dvor Bobogdány, Bištava a iná časť pre pivovar v Strážoch a v Čároch. A tak aj počas stavovského povstania časť obyvateľov podporovala povstalcov druhá zasa Habsburských vojakov. No materiálne škody obyvateľom spôsobovali jedni aj druhí.

Názov obce

Názov obce Štefanov sa pomerne často menil. Postupne sa používali viaceré názvy.  Chepan v 11. až 14. storočí, Chepanous v 14. a 15. storočí, Sthepano v 15. až 17.storočí, Stepano, Stepanov, Csépényfalva, Istvanfalu, István lélek na prelome 19. a 20. storočia. Od roku 1920 to bol Štepanov a od roku 1948 má aktuálny názov Štefanov.

Zaujímavosťou je, že počtom obyvateľov bol v 16. storočí väčší ako Šaštín.

Zdroj: Obec Štefanov