Najstaršie doklady o osídlení katastra Radošoviec pochádzajú z mladšej doby kamennej, ide o sekery, sekeromlaty a úlomky keramiky, ale existujú nálezy – spony, i z mladšej doby bronzovej.
V súvislosti s budovaním prístupovej cesty ku stavbe vodnej nádrže za základnou školou) objavili sa stopy sídliska zo staršej doby železnej. V priestoroch vlastnej stavby nádrže sa našlo keltské pohrebisko z mladšej doby železnej z posledného storočia pred n.l.
Najstaršia doteraz známa písomná zmienka o Radošovciach pochádza z 27. januára 1297, kde sa Radošovce uvádzajú pod názvom villas Rasolyz. Staršiu obec, ktorá sa spomína v listinnom materiáli z roku 1392, zničili v 15. storočí husiti. Nová obec sa v roku 1437 spomína už ako mestečko s mýtom – Rassich. V tom čase patrilo hradnému panstvu Holíč. Mestečko dostalo trhové a jarmočné právo v roku 1554 od Ferdinanda I.
V roku 1730 až 1766 patrilo skalickým jezuitom, potom prešlo späť panstvu Holíč, ktorého majiteľmi boli Habsburgovci. V roku 1715 vlastnilo mestečko vinice, 15 poddanských a 17 želiarskych domácností, v roku 1828 malo 137 domov a 965 obyvateľov. Obyvatelia Radošoviec sa zaoberali poľnohospodárstvom, tkáčstvom a lisovaním rastlinného oleja. Žilo tu viacero židovských rodín, ktoré si v roku 1830 postavili synagógu.
V roku 1976 bola k Radošovciam pričlenená samostatná obec Vieska . Spomína sa v donačnej listine uhorského kráľa Žigmunda pre Ctibora zo Ctiboríc z roku 1392 ako Kysfalu. Patrila hradu a panstvu Holíč, od roku 1730 jezuitom v Skalici a od roku 1776 uhorskej komore. V roku 1787 bolo v obci Vieska 57 domov a 341 obyvateľov, v r.1828 bolo 63 domov a 439 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, tkáčstvom a lisovaním rastlinného oleja.
I keď obec nie je veľká, je oddávna akýmsi prirodzeným centrom okolitých obcí. V starých listinách sa spomína ako mestečko, na rozdiel od ostatných blízkych dedín. Od nepamäti obyvatelia centrum obce nenazývajú námestie, ale „mjestečko“.
Zdroj: Obec Radošovce
