Katolícky kňaz, klasik slovenskej literatúry, klasicistický básnik, prekladateľ a národný buditeľ Ján Hollý je náš najvýznamnejší reprezentant bernolákovčiny v poézii.
Ján Hollý sa narodil na Búroch v rodine roľníka
Ján Hollý sa narodil 24. marca 1785 v Borskom Mikuláši v rodine roľníka. Po štúdiách filozofie a teológie v seminári Trnave, vysvätení za rímsko-katolíckeho kňaza (1808) a po jeho pôsobení ako kaplána v Pobedíme a Hlohovci zakotvil v roku 1814 v Maduniciach, ktoré sa stali preňho pravým tvorivým prostredím. Učarovala mu okolitá príroda. Zvlášť v háji Mlieč (Mlíč) tento madunický farár zvykol sedávať pod rozkošateným dubom. Pri požiari Maduníc v roku 1843, kedy zhorela aj fara a kostol, utrpel zranenie. Pomocnú ruku mu vtedy podal farár na Dobrej Vode Martin Lackovič, ku ktorému sa presťahoval a kde neskôr aj zomrel.
Literárnej tvorbe sa Ján Hollý začal venovať už v Trnave. Prekladal grécke a latinské hrdinské básne a zaoberal sa aj všeobecnými otázkami poézie. V Maduniciach napísal svoje najdôležitejšie diela. Bol jediným významným poetom, píšucim bernolákovčinou. Pre básnickú tvorbu si vybral formu antického eposu.
Ján Hollý posilňoval proces formovania národného povedomia
Ako obrodenecký autor chcel spevom o slávnej minulosti svojho národa posilniť proces formovania sa národného povedomia. V rokoch 1833 až 1846 napísal eposy Svatopluk, víťazská báseň ve dvanásťi spevoch, Cirillo-Metodiada, Sláv a Katolickí spevňík, epické básne Selanki a Žalospevi a ďalšie diela.
V stati Bájosloví pohanskích Slovákov vymenoval predkresťanských bôžikov: “Bubák – božek aneb zlí duch hroznéj postavi, kterím običajňe ďeťi strašá, Ďonďa – boh láski, Mokosla alebo Mokoš – bohiňa déžďa, Pikulík – pekelní, zlí boh. Ze zemi viľezal. Odtáď: naraz viskočil, jako Pikulík. Nosil pokladi, panoval nad mrtvími, ďeťi strašil. Všecko zlé od ňeho pochádzalo”.
Svojim dielom Ján Hollý výrazne ovplyvnil slovenskú romantickú generáciu štúrovcov, ktorá ho obdivovala, aj keď zotrvával pri bernolákovskej spisovnej slovenčine. Historický význam mala porada Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana a Michala Miloslava Hodžu v roku 1843 s Jánom Hollým na Dobrej Vode pred štúrovskou kodifikáciou spisovnej slovenčiny.
Ján Hollý zomrel 14. apríla 1849 na Dobrej Vode vo veku 64 rokov.
Expozícia obdobia prítomnosti Hollého v Búroch
V Borskom Mikuláši sa v rodnom dome barda nachádza expozícia pripomínajúca obdobie Hollého prítomnosti. Zaujímavým kultúrnym počinom je uvedenie inscenácia s názvom HOLLYROTH, anebo Robert Roth spívá Jana Hollého mrzkoti a pomerkováňá v Slovenskom národnom divadle (SND). Titul je voľne spracovaný na motívy básnickej zbierky Vojtecha Mihálika Velebný pán z Maduníc.
Preklady
1824 – Rozličné básne hrdinské, elegické a lirické, táto zbierka obsahovala preklady Vergília, Theokrita, Homéra, Ovídia, Tyrtaia a Horácia
1828 – Vergíliova Eneida
Eposy
1833 – Svätopluk, víťazná báseň v dvanástich spevoch; dôležité dielo pre formovanie národného uvedomenia
1835 – Cyrillo-Methodiada (vydaný za pomoci Martina Hamuljaka)
1839 – Sláv
Epické básne
1835, 1836, 1840 – Selanki
1836 a 1840 – Žalospevi
Duchovné piesne
1842 a 1846 – Katolíckí spevňík
Súborné diela
1841 / 1842 – Básne
1950 – Dielo (10 zv.)
1965 – Selanky (do stredoslovenčiny prebásnil Ján Kostra)
1967 – Korešpondencia Jána Hollého
Zdroj: Skolske.sk
