Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1392, kedy sa po prvý raz zaznačuje v historickom materiáli v písomnej podobe Kowalow.
V 14.storočí obec patrila hradu Branč a v 16. storočí bola pričlenená k šaštínskemu panstvu. Od roku 1736 patrila obec Habsburgovcom. Najstaršie známe pečatidlo je zo začiatku 16. storočia. V čase vzniku pečatidla sa obec nazývala Veľkým Koválovom, neskôr Hrubým Koválovom.
Obyvatelia obce sa v prevažnej väčšine zaoberali poľnohospodárstvom. Už v roku 1523 bol objavený vínorodý svah, na ktorom sa začal pestovať vinič.
Od roku 1785 je vedená cirkevná matrika, štátna matrika je vedená až od roku 1950. Dovtedy patrila obec do Matričného úradu Čáčov.
Prvý záznam o škole- kanonická vizitácia – pochádza z roku 1798. V roku 1895 bola postavená nová dvojposchodová cirkevná budova, v ktorej boli dve triedy slúžiace pre vyučovanie žiakov.
Požiarny zbor bol v obci založený v roku 1884, v roku 1960 bola daná do užívania nová požiarna zbrojnica. Doteraz sa zachovala ručne vyšívaná zástava požiarneho zboru.
V roku 1902 bol založený Potravný spolok , v roku 1920 Telovýchovná jednota Orol. Dnes funguje v obci Telovýchovná jednota Družstevník Koválov.
V roku 1932 vznikol spevokol, ktorý pod vedením učiteľa Eugena Lehotaya spieval upravené ľudové piesne. Od roku 1930 v obci fungovala aj miestna dychová hudba a divadelný krúžok .
Poľnohospodárske družstvo bolo v obci založené v roku 1957 s názvom Jednotné roľnícke družstvo Koválov, ktoré má v súčasnosti názov Poľnohospodárske družstvo Koválov.
Už v roku 1952 sa v budove Jednoty premietal prvý film na vlastnej premietačke – rozprávka Pyšná princezná. V roku 1956 bola urobená generálna oprava premietacieho prístroja. V roku 1960 sa podarilo získať z Okresného národného výboru Senica 243 000 korún na materiál a prístroje, takže sa začalo s prestavbou odkúpenej budovy Jednoty, pri ktorej bola vybudovaná kinosála a spoločenská sála. V novej kinosále sa začali premietať filmy už v decembri roku 1960. Bolo to prvé širokouhlé kino nielen v senickom okrese, ale aj v Západoslovenskom kraji.
Kino patrilo pod Miestny národný výbor Koválov, jeho správcom bol po celý čas František Vach. Filmy premietal Jozef Hrabovský, o dovoz a odvoz filmov sa starala Jozefína Hrabovská. Vstupenky predával Ferdinand Horný. Filmy si prichádzali pozrieť aj občania susedných obcí a tiež zo Senice.
Po odchode Jozefa Hrabovského do dôchodku premietal filmy František Buchta, ktorý zároveň zabezpečoval aj dovoz a odvoz filmov. V kine sa premietalo do roku 1990.
V roku 1962 sa začala výstavba miestneho vodovodu, v roku 1978 bola obec splynofikovaná, v roku 1984 bola dokončená výstavba materskej školy, kde prízemie bolo upravené tak, aby v ňom mohla byť umiestnená základná škola pre 1 až 4 ročník.
V roku 1989 bol postavený Dom smútku. V celej obci boli postupne vybudované pevné cesty, chodníky a priekopy na zachytávanie dažďovej vody, bol rozšírený a upravený koválovský potok, čím bola ukončená etapa budovania základnej vybavenosti obce a vytvorený priestor pre ďalší rozvoj obce v prospech jej obyvateľov.
