📷 Gbely – história

Prvá historická správa o Gbeloch pochádza z roku 1392. Gbely vtedy patrili medzi významné sídla na Záhorí, lebo mali vlastnú faru. Názov obce je zrejme kumánskeho pôvodu.

Neďaleko obce je kopec s názvom Ostrý vrch, po kumánsky egä bel. Podľa neho dostala kedysi obec meno. Rakúšania ju dosiaľ nazývajú Egbell, Slováci si názov upravili na Gbely.

Najstaršie osídlenie

Mladšia doba kamenná: Osídlenie mesta spadá do predslovanského obdobia. V 7.-8.storočí, v dobe veľkomoravskej tu existovala slovanská osada. Dôkazom je nález pohrebiska a sídliska. Pri výkopových prácach – ťažbe štrku v Gbeloch v Adamove boli vykopané zvyšky mamuta. Ide konkrétne o zub – stoličku mamuta (dlhú 32 cm, vysokú 14,4cm a širokú 9 cm) s lamelami, prostredníctvom ktorých drvil mamut rastlinnú potravu.

Druhým nálezom bol fragment z mamutieho kla, konkrétne z jeho povrchovej vrstvy (dĺžka 34 cm, šírka 7 cm a hrúbka 0,8 cm).Črepy kamenných štiepaných nástrojov sa našli v rozsiahlej lokalite, s ťažiskom osídlenia v dobe rímskej, ktorá sa rozkladá v severozápadnej časti, možno predpokladať, že najstaršie osídlenie Gbelov rámcovo patrí do mladšej doby kamennej.

Z tohto obdobia pochádza i kamenná sekerka so zaobleným ostrím (dlhá 7,7 cm, široká 4 cm, hrubá 1,7 cm). V polohe Záhumenice za cintorínom ju našiel a do múzea priniesol žiak ZŠ Branislav Bezák.

Doba bronzová: Osídlenie z doby bronzovej dokazujú črepy nádob z neskorej fázy jej vývoja, vykopané v časti chotára, na pravom brehu Unínskeho potoka.

Pri povrchových prieskumoch a zberoch sa v roku 1975 našiel črepový materiál, ktorý nám signalizuje existenciu sídliska na rozhraní doby bronzovej a halštatskej. Sídlisko sa rozkladalo na južných svahoch priehrady medzi Gbelami a Petrovou Vsou.

Mohylové pohrebisko v lese Kojatín:  Najznámejšou a v literatúre najčastejšie uvádzanou gbelskou lokalitou je mohylové pohrebisko v lese Kojatín. Na základe náhodného nálezu bol prevedený zisťovací výskum dvoch mohýl. V jednej z nich sa našla popolnica so zvyškami žiarového pohrebu a v druhej mohyle popol a črepy zdobených a nezdobených nádob. Neskôr SAÚ v Martine vykonal zameranie, pri ktorom bolo objavených 12 mohýl kruhového pôdorysu. Predstavujú jeden zo vzácnych dokladov o slovanskom osídlení nášho regiónu už v 7.-8. storočí.

Slovanské sídliská:  Pre slovanské osídlenie bolo zrejme príťažlivé okolie Adamovho dvora. Tu bolo objavené sídlisko z 8.-9. storočia, východne od neho pohrebisko z toho istého obdobia. Ďalšie slovanské sídlisko bolo zistené na pieskovej dune západne od majera Adamov v polohe štrkoviska. Odtiaľto bol získaný črepový materiál a železné predmety, ktoré možno datovať do bezprostredne nadväzujúceho veľkomoravského obdobia (10 st.) (Záhorie č.4 Ročník V. autor : Viera Drahošová)

História mesta od prvej písomnej zmienky až do roku 1848

Prvá historická správa o Gbeloch pochádza z roku 1392. Gbely vtedy patrili medzi významné sídla na Záhorí, lebo mali vlastnú faru. Názov obce je zrejme kumánskeho pôvodu. Neďaleko obce je kopec s názvom Ostrý vrch, po kumánsky egä bel. Podľa neho dostala kedysi obec meno. Rakúšania ju dosiaľ nazývajú Egbell, Slováci si názov upravili na Gbely.

Gbely boli súčasťou holíčskeho panstva a patrili jeho majiteľom. V 14. storočí to boli Štiborovci, Šlikovci, od roku 1489 Czoborovci a od roku 1736 Habsburgovci. Posledný Czobor prehral holíčske panstvo v kartách. Panstvo kúpili neskôr Habsburgovci. Podľa súpisu obyvateľstva z roku 1452 boli Gbely so svojimi 40 usadlosťami treťou najväčšou obcou panstva (Holíč – Unín – Gbely).

V 16.-17. storočí získali Gbely mestské výsady – mali právo poriadať 4 výročné jarmoky, čo priaznivo ovplyvnilo najmä rast miestnych remesiel.

Obyvatelia sa okrem poľnohospodárstva zaoberali pestovaním konopí a lisovaním konopného oleja, ktorý chodili predávať na Moravu a do Viedne. O rozvoj remesiel sa zaslúžili Habáni, ktorí sa usadili v obci v roku 1547.

Začiatkom 17. storočia stíhali obec rôzne pohromy. V roku 1602 prišli do Gbelov Bočkayovi vojaci, ktorí vypálili habánsky dvor. Habáni si prenajali bydlisko v Gbeloch od Imricha Czobora a to im o niekoľko rokov vypálili Turci. Podľa kanonickej vizitácie v týchto nepokojných časoch bol zničený kostol a obec nemala školu.

Obecné pečatidlo z 15. storočia potvrdzuje existenciu obecnej samosprávy v Gbeloch.

Na čele gbelskej obce stál richtár s obecným výborom. Richtár a ďalší obecní funkcionári boli volení zhromaždením obyvateľov obce. Obyvatelia Gbelov sa delili na poddaných, slobodných zemanov a šľachtu. Poddaní tvorili väčšinu obyvateľov v Gbeloch. Iba niekoľko rodín patrilo medzi slobodných zemanov a šľachtu. Boli to napr. rodiny Peškov, Adamovičov, Gajdúškov, Ištvánov. Poddanské povinnosti plnili Gbelania až do roku 1848. Museli odovzdávať časť svojej úrody a pracovať na panskom. Vysporiadanie medzi poddanými a zemepánmi z roku 1848 sa neobišlo bez problémov.

NOBILIS EGBELIENSIS

Nobilis Egbeliensis je latinské pomenovanie, s ktorým sa stretávame v stredovekých listinách a v doslovnom preklade znamená šlachtici gbelskí. Bola to slobodná skupina obyvateľov, ktorá vlastnila pôdu a privilégiá. Mali erb, právo voliť / muži /, právo lovu a vtáčnictva. Ďalšie privilégiá boli hospodárskeho charakteru. Z povinností to bola v prvom rade povinnosť vlastniť zbrane a na vyzvanie kráľa sa zúčastniť vojenského ťaženia.

Nobilis Egbeliensis môžeme rozdeliť do 3 skupín:

Vyššia šľachta – majitelia panstva Holíč a Šaštín, do ktorého spadali aj Gbely

Stredná šľachta – majitelia pozemkov a kúrií v Gbeloch s príslušným počtom poddaných

Nízka šľachta – zemania, hospodáriaci na vlastnej alebo prenajatej pôde bez poddaných

V prvej skupine boli majitelia panstva Šlikovci, Štibor, Czoborovci a cisárska rodina Habsburgovcov, ktorá od Czoborovcov upadajúce panstvo kúpila. Imrich Czobor bol zástupcom palatína a mal v Gbeloch svoj kaštieľ, kúriu a o Gbeloch sa vyjadroval ako o “svojich milých Gbeloch”.

Z druhej skupiny môžeme spomenúť iba dve rodiny Bošányovcov a Kőrmendyovcov. Nevieme ako a kedy sa do Gbelov dostali. Rodina Kőrmendyovcov sa v Gbeloch udržala do konca 18. storočia a je o nej dostatok informácií. Kőrmendyovci Czoborovcom dlhodobo poskytovali svoje služby, preto patrili k ich obľúbencom. Keď Czoborovci museli predať panstvo, Kőrmendyovci z Gbelov odišli. Zostali po nich iba archívne zápisy, hrobka v kostole sv. Michala a torzo Krížovej cesty na cintoríne. Nejasný vzťah ku Gbelom má zemianska rodina Baršonovcov.

Vlastnili pôdu v Kátove, kúrie v Holíči a v Skalici. Juraj Baršon narodený alebo pokrstený v Petrovej Vsi, dosiahol hodnosť varadínskeho a potom jágerskeho biskupa.

Tretiu, najpočetnejšiu skupinu tvorili zemania, ktorí hospodárili na svojej alebo prenajatej pôde. V priebehu 16. až 18. storočia žili v Gbeloch rodiny Holosy, Arokhathy, Alfeoldy, Saaghy, Waghy, Papály, Terek ex Kuklov, Štvrtecký, Farkaš, Papánek, Valent, Rubovič, Adamovič, Šurány, Faragula, Del, Recsi, Fodor a Peči. Zemania uzatvárali manželstvá medzi sebou, ale kmotrovstvá medzi zemanmi a ostatnými obyvateľmi Gbelov neboli výnimkou. Keď sa v roku 1749 stali majiteľmi panstva Habsburgovci, vniesli do tejto oblasti nové hospodárske zmeny. V Šaštíne a Holíči založili manufaktúry, vybudovali žrebčín v Kopčanoch a na majere Holíčskeho panstva priviezli zo Španielska veľmi drahé plemeno oviec – merino. Každoročne sa v Holíči konali dražby oviec, na ktorých sa zúčastňovali aj gbelskí zemania. Medzi nakupujúcimi nachádzame v licitačných listinách z roku 1820 a 1821 gbelského zemana Papánka a zemana Šurányho, ktorí tu nakupovali pre svoje chovy plemenných baranov.

Skupina zemanov, ku ktorým sa pridávali i majetní sedliaci, mala vplyv na celkovú vzdelanostnú úroveň obyvateľov Gbelov. Medzi študentmi jezuitského gymnázia v Skalici nachádzame mnoho študentov z Gbelov. Z dostupných a doteraz známych historických zdrojov sa dá vyvodiť záver, že i bohatí Kőrmendyovci svoju existenciu postavili na vzdelanosti a tú si po stáročia snažili udržať.

Gbely v 19. až 20. storočí

V roku 1875 hospodárilo v Gbeloch 314 rodín. Gbely v storočí stavovských povstaní (17.storočie) spustli lebo nimi stále prechádzali vojská. Až koncom 19. storočia vznikli prvé remeselné dielne. Pre rozvoj obce bola dôležitá železničná trať, ktorá bola vybudovaná v roku 1892. Práve po nej koncom 19. storočia odišlo viac ako 300 Gbelanov za prácou do Ameriky, kde vybudovali osady Gbelčanov.

Mimoriadny význam pre obec malo objavenie nafty v roku 1912 a začiatok jej ťažby v roku 1914.

V roku 1912 gbelský občan Ján Medlen zistil na svojom pozemku unikajúci plyn, ktorý využil na kúrenie vo svojom domci. Verejnosť upozornil na nález plynu výbuch v roku 1913, Úradné komisie zistili zemný plyn a našli pri vŕtaní čierny olej. Banskí odborníci, ktorí boli poslaní maďarskými úradmi do Gbelov začali ťažbu nafty. Do baní bolo zavedené elektrické osvetlenie, zriadili vodáreň a vodovod. Blízko stanice vybudovali dva olejové rezervoáry. Ku koncu I. svetovej vojny pracovalo v baniach asi 400 robotníkov, zväčša vojenských zajatcov. Po prevrate v roku 1918 robotníci zastavili prácu v baniach. Začalo sa veľké rabovanie, hlavne v židovských obchodoch v obci. Situácia sa upokojila až keď Československá dočasná vláda pre správu Slovenska prevzala naftové bane.

Zdroj: Mesto Gbely – Marta Veselá