Erik v lete opustil senickú mládežnícku akadémiu a presunul sa do nemeckého Norimbergu. Tam v súčasnosti pôsobí v mládežníckej akadémii druholigového klubu, ktorý v súčasnosti bojuje o postup do Bundesligy.
Čo rozhodlo pre Norimberg?
Skúška v Norimbergu dopadla na výbornú. Trvala tri dni, tréneri prejavovali od začiatku záujem, čo mi imponovalo. Máme tu peknú akadémiu a celkovo je tu príjemne prostredie, v ktorom panuje pohodová atmosféra. A samozrejme Bundesliga.
Si v Nemecku sám alebo s niekým z rodiny?
Som tu sám, bývam v akadémii priamo vo futbalovom areáli.
Ako prebieha tvoj bežný deň?
Ráno vstávam, po raňajkách idem na vlak, ktorý ide do centra mesta, tam prestúpim na metro a cestujem do školy. Učím sa len nemecký jazyk a po skončení školy idem naspäť. Medzitým mám voľno, ale cez to voľno stále niečo robím. Potom mi večer začína tréning, po tréningu večera a idem na svoju izbu. Pozriem si buď film alebo mám pustenú hudbu a spievam si ?. Neskôr volám s rodinou a píšem si s kamarátmi.
Je pre teba výhodou že v klube pôsobia ďalší Slováci?
Áno je to super, že sú tu, či už je to Marek Mintál alebo môj asistent trénera Vincent Novák. Obaja mi pomáhajú, mám ich veľmi rád a keď niečo potrebujem vždy sú tu pre mňa.
Čo robíš vo voľnom čase?
Voľného času mám veľmi málo, ale keď ho už mám, tak niektoré dni pozerám na tréningy ostatných tímov, učím sa jazyk, regenerujem. Niekedy ma tréner Mintál zoberie ku ním domov a trávim voľný čas s jeho rodinou.
Trénerom U16 je práve Marek Mintál, ako ho vnímajú v klube?
V klube si ho veľmi vážia, majú ho tu všetci radi. Je skromný, usmievavý, stále s dobrou náladou. Vždy rád pomôže. Je to super človek a tiež skvelý futbalista a tréner.
A čo Adam Zreľák? Si s ním v kontakte, stretávate sa?
Nie som s ním v kontakte, keď som sem prišiel, išiel som pozrieť na tréning Áčka a zoznámil som sa s ním. Ale odvtedy sme sa stretli len párkrát. Potom sa Adam zranil a už so ho nevidel dlhšiu dobu.
V ktorom mužstve teraz pôsobíš a ako sa ti darí?
Pôsobím v kádri U17 , hráme Bundesligu, našimi súpermi sú tímy ako je napr. Bayern Mníchov, Hoffeinheim, Stuttgart a podobne. Zápasy sú tu na veľmi vysokej úrovni. Nanešťastie ma pribrzdilo zranenie, čo mi znemožnilo účasť v kvalifikačných zápasoch Slovenska o postup na EURO 2018 v Anglicku. Tento týždeň som už znova absolvoval tréning s družstvom.
Silné stránky a naopak na čom musíš ešte popracovať?
Silné stránky sú u mňa technika, hra 1 na 1, finálne prihrávky, zachytávanie lôpt. Chcel by som zlepšiť defenzívu, byť tvrdší v osobných súbojoch a popracovať na zakončení.
Aké sú tvoje najbližšie ciele?
Môj najbližší cieľ je postupne hrať tu za kategórie U-17,U-19, U-21 a postupne sa vypracovať až do profi tímu v Norimbergu. Budem na sebe pracovať tvrdo každým dňom, byť čoraz lepší a lepší a posúvať sa vpred. Milujem futbal a bavím sa ním.
Na čo sa kladie dôraz v Nemecku v mládežníckych kategóriách?
Hlavne na tréningovú intenzitu, disciplínu a takisto aby sme boli koncentrovaní na tréning a na individualitu hráča.
Čo si myslíš naopak bolo preferované v Senici?
Bol preferovaný ofenzívny futbal, keď po strate lopty sme chceli mať okamžitý pressing a snahu získať loptu späť. Tréneri nás učili tiež hrať pod tlakom, aby sme sa nezbavovali lopty a nedali ju súperovi zadarmo. Chceli docieliť to, aby sme sa zlepšovali a robili progres vo futbale, aby sme sa posúvali vpred a týmto nás tiež pripravovali na európsky futbal.
Aké rozdiely vidíš v akadémii senickej oproti tej norimberskej?
Podmienky pre mládež v Senici boli veľmi dobré, či už v tréningoch, ubytovaní a celého procesu okolo futbalu. Čo sa týka Norimbergu je tu veľký futbalový areál, v ktorom je deväť ihrísk, z toho jedna umelá tráva. Na tréningoch máme k dispozícii štyroch trénerov a veľa futbalových pomôcok na trénovanie. Je tu tiež telocvičňa, super starostlivosť o hráčov a dve reštaurácie hneď pri areáli, s ktorými spolupracuje klub a v ktorých sa stravujeme.
Ako ti pomohlo pôsobenie v senickej akadémii vo futbalovom vývoji?
Pomohlo mi veľmi, za čo som strašne vďačný, spoznal som super rodinku Čermákovú, u ktorej som býval a týmto im ďakujem za všetko, cítil som sa ako doma. Spoznal som v Senici veľa trénerov so super tréningovými jednotkami, každý tréner mal iný štýl tréningu a mne to pomohlo v mojom futbalovom raste. Ako prvý bol tréner Suchý, teraz už šéftréner mládeže v Senici. Skvelý človek, tréner a vtipkár, dal mi prezývku Baši, ktorá mi do dnes ostala. Potom tréner Jakuš, ktorý bol rázny, technický, vždy nás vedel nakopnúť počas zápasu, keď bol nepriaznivý. Bolo to výborné obdobie. Ďalej trénera Krupu, mal pestré tréningy, bol priateľský, starostlivý a tiež špičkový tréner, ktorý mi povedal citujem: správny futbalista musí vedieť hrať, spievať a tancovať. A nakoniec trénera Gregoru, teraz tréner coerver coachingu, ktorý bol taktiež výborným trénerom. Starostlivý a snažil sa z nás vychovávať hráčov, ktorí by napredovali, tvrdo na sebe pracovali a posúvali svoje ciele stále vyššie a vyššie. Učil nás byť správnym človekom a byť výnimočným futbalistom – rondo best player. Mal som v Senici super podmienky. Čo mi vo vývoji pomohlo a som veľmi vďačný trénerom za všetko čo mi dali, čo ma naučili a že som tam mohol pôsobiť a byť so super ľuďmi, kamarátmi a spoluhráčmi. Bol som súčasťou veľkej rodiny. Takže „Vielen dank“ Senica.
