Obec Chvojnica vznikla zlúčením Vrbovčianskych, Sobotišských a Častkovských kopaníc v roku 1957. Predtým bola súčasťou obce Vrbovce.
Prvá písomná zmienka o obci Vrbovce sa nachádza v darovacej listine zo 16.júna 1394. Kráľ Žigmund daroval hrad Branč a priľahlé obce svojmu prívržencovi Ctiborovi zo Ctiboríc. Latinský text darovacej listiny uvádza názov „Vrbowich“ /Vrbovce/. Originál je uložený v Zbierke stredovekých listín v Krajinskom archíve v Budapešti pod číslom D164736. Po porážke J.Jiskru z Brandýsa a bratríkov sa pravdepodobne niektorí usadili i v obci Vrbovce, o čom svedčia názvy priezvisk ako napríklad Váňa, Mareček, Sukup, Vítek, Sládek a pod. V 16.storočí bola vo Vrbovciach zriadená tridsiatková stanica, čo posilnilo ich dosídľovací proces. V roku 1590 si obyvatelia Vrboviec postavili kostol v renesančnom slohu. V polovici 18.storočia mali Vrbovce 782 rodín /domácností/, z toho 421 bývalo v mestečku a 361 na kopaniciach. V roku 1757 vznikol vo Vrbovciach požiar, zhorela veľká časť obce i s kostolom.
V júli 1810 získala obec oprávnenie poriadať miestne potravinové trhy – každý pondelok a okrem tohto šesťkrát do roka veľké výročné trhy s remeselníckym spotrebným tovarom a dobytkom. V roku 1810 boli povýšené Vrbovce na „Mestečko“ a zároveň bol schválený a zavedený nový erb s vyobrazením vŕbového stromu na štíte ovenčenom ružami. Mestské pečatidlo malo v strede uvedený erb s maďarským nápisom – Pečať mestečka Vrbovce 1810. V tejto dobe hlavné ťažisko rozvoja bolo orientované na poľnohospodárstvo. V rokoch 1840 – 1847 sa vo Vrbovciach rozvíja veľmi čulý kultúrno – spoločenský život. Významnú úlohu v pestovaní národnej hrdosti plnilo i ochotnícke divadlo. Vrbovčania vystupovali so svojimi divadelnými hrami i v okolitých obciach. 19.marca 1845 bol na Vrbovciach ako druhý po Sobotišti ustanovený o druhej hodine popoludní „Gazdovský spolok“, ktorý viedol kaplán Daniel Bôrik a učiteľ Dušan Kulíšek.
Prvá svetová vojna 1914 – 1918 – 26.júna 1914 bola vyhlásená mobilizácia. Vojenská branná povinnosť sa vzťahovala na mužov vo veku od 18 do 50 rokov. 4 vojnové roky boli pre obec veľmi tvrdé. Chudoba a roľníci trpeli. Mnohí odporcovia režimu boli posielaní do pracovných táborov. V prvej svetovej vojne padlo 124 občanov. V roku 1918 boli odobraté zvony. Prvé správy o zániku Rakúsko – Uhorska sa občania dozvedeli až 2.novembra 1918 od vojakov vracajúcich sa z frontu. Odpor k bývalému režimu ako aj útlak a úžerníctvo niektorých občanov po dobu vojny vyvolal inak u pokojného obyvateľstva aroganciu, násilie a ničenie majetku. Došlo k rabovaniu obchodov, rozkrádaniu a rozbíjaniu majetku škôl, poštového a obecného úradu. Po prvej svetovej vojne ľud v obci živoril. Nastala druhá vysťahovalecká vlna hlavne do USA.
Zdroj: Obec Chvojnica
