Staršie nálezy z obdobia staroveku, najmä doby bronzovej a železnej, naznačujú existenciu drobných sídiel alebo pohybu obyvateľstva v prostredí obce. O vytváraní stálych sídiel – osád, majerov a dedín však možno hovoriť až v období stredoveku, resp. vzniku Uhorského kráľovstva.
Aj Cerová, ako mnohé na Slovensku, spájajú svoj vznik s hradom. Takéto sídliská, v stredovekej literatúre označované ako podhrady – podhradie, osady či majere vznikali ako súčasti hradu – zabezpečovali jeho zásobovanie a služby.
Hrad Korlátko plnil úlohu strážcu, ale zároveň sa stával aj strediskom panstva, ktoré uhorskí králi, ako jeho prví majitelia, darovali svojim oddaným služobníkom. Postupne sa z jeho podhradia vytvorili 3 samostatné obce, ktoré sa zlúčili v 19. resp. 20. storočí. Tradícia opretá o údaje prevzaté od maďarských historikov nás vedie k začiatku 14. storočia, presnejšie k roku 1324, kedy je zaznamenaná prvá zmienka o podhradí hradu s latinským pomenovaním Korlathkeu. V listinách z 15. storočia (od roku 1445) sú hodnoverne zaznamenané názvy Podhradie „PODHRAGY“ – Lezko Podhrágy / Lieszko puszta, latinsky sa uvádza aj s prívlastkom prédium (čo označovalo dočasne spustnutú osadu, resp. hospodársky dvor). Neskoršie urbárne zápisy uvádzajú lieskovské i cerovské, prípadne aj rozbežské chotárne názvy pod Leszko major a Podhragy. Cerovská časť podhradia a cerovský chotár však zrejme nesúviseli celkom len s Korlátkom a korlátskym panstvom. Súviseli i s územím patriacim majiteľom hrádku – starého zámočku.
Od 16. storočia sú nájdené záznamy bohatšie. V polovici 16. storočia boli obce v majetku Františka Nyáriho, manžela Alžbety Korlátskej z rodu Bučani. Podhradie je uvedené ako „Korlátkő zsellérek a várhoz“, sú tu prvýkrát spomenuté Rozbehi, Lieskové je uvedené ako „Lyzko“. Podobne je to v súpise z roku 1598. V roku 1632 je doložený aj súčasný názov Cerová – doteraz najstarší známy údaj bol z roku 1696. Zápisnica z kánonickej vizitácie šaštínskeho archidiakonátu zo 17. marca 1632 uvádza údaj o existencii miestneho cintorína so zvonicou s jedným zvonom (stál na mieste súčasného kostola). Informácia dáva tušiť, že obec už dávno predtým musela existovať – aj keď možno ako súčasť podhradského majera. Názvy „falu Czerova“ prípadne Czirova sa vyskytujú i v urbárskych zápisoch, ale zatiaľ sa nepodarilo určiť k akému roku ich možno priradiť.
„Novšiu históriu“ od 18. storočia pomáhajú spoznávať najmä urbárne zápisy. Sú v nielen nich názvy našich obcí, majetky a ich popisy, ale i mená vlastníkov a mená obyvateľov. Vzácne údaje poskytujú aj matričné zápisy a zápisnice z cirkevných vizitácií. Podrobnosti odkrývajú presnejšie mapy, dokumenty, bohatá maďarská a neskôr aj slovenská historiografická literatúra a záznamy úradov. Tie zaznamenávajú aj zlúčenie obcí Cerová a Lieskové („Czerova“ és „Lészkó“), ktoré boli výnosom z roku 1889 zlúčené do obce Korlátkö – s platnosťou od 1.1.1890.
Obec Rozbehy samostatne existovala až do roku 1976.
Cerová, Lieskové a Rozbehy sa prvýkrát objavujú na mapách vydaných po roku 1700. Jednou z nich je mapa „Comitatvs Posoniensis Germanis Presbvrg dicti Delineatio Geographica …“, ktorú vydal Johann Baptist Homann v Norimberku v roku 1757, autorom je slovenský kartograf Samuel Mikoviny.
Najstaršie fotografie obce, ktorými jej archív disponuje, sú zrejme pohľadnice:
Z rodinného archívu pani Emílie Petrášovej pochádzajú fotografie: vľavo dom Petrášovcov v 19. storočí, postavený v roku 1850. Vpravo: fotografia členov Potravného a úverového družstva v obci Korlátkö s rodinami pred hostincom v Lieskovom z roku 1906.
Zdroj: Obec Cerová
