Cena slobody Antona Srholca / zdroj: TTSK

Trnavský samosprávny kraj poprvýkrát v histórii udelí v priestoroch Divadla Jána Palárika v Trnave Cenu slobody Antona Srholca, ktorou si chce uctiť osobnosti bojujúce za hodnoty slobody a demokracie.

Réžiu podujatia pripravuje DJP, hudobným hosťom budú Silvia Soldanová a Monika Potokárová s piesňami z predstavenia Slovenského národného divadla Modlitba pre Martu (viažucim sa na príbeh Marty Kubišovej) a Komorné kaviarenské teleso zložené z členov umeleckého súboru DJP a Swing Society Orchestra.

Odovzdávanie cien je spojené so slávnostným vydaním talkshow Pred oponou s laureátmi ocenenia ako hosťami, moderátorom celého večera je Michal Jánoš.

zdroj: TTSK

Anton Srholec

Anton Srholec Zdroj: Ceny paměti národa / foto: Lukáš Zentel

Kňaz- salezián Anton Srholec sa narodil 12.06.1929 v Skalici. Zomrel 7. 1. 2016 vo veku 86 rokov, po 68 rokoch rehoľného a 45 rokoch kňazského života. Pochovaný je na skalickom cintoríne.

Anton Srholec sa narodil ako jedno zo siedmich detí rodičov maloroľníkov. Študoval na gymnáziu v Skalici, v Trnave a v Šaštíne. Už v roku 1946 vstúpil do saleziánskej spoločnosti s cieľom venovať sa výchove chudobnej mládeže. Nakoľko v roku 1950 komunistický režim rozpustil všetky rehoľné spoločnosti, mohol maturovať v roku 1951 v Bratislave už ako civilná osoba. Keďže mu nebolo v tom čase umožnené študovať teológiu, pre ktorú bol rozhodnutý, v roku 1951 sa pokúsil ilegálne prekročiť hranice, aby v cudzine mohol dosiahnuť svoj cieľ.

Útek sa z dôvodu rozvodnenej rieky Moravy nevydaril, preto bol v skupine asi 20 podobne obžalovaných bohoslovcov a kňazov odsúdený za trestný čin pokusu o nepovolené prekročenie štátnych hraníc. Pojednávanie sa konalo pred Štátnym súdom v Bratislave kde skupina bola odsúdená spolu na 289 rokov väzenia. Anton Srholec na 12 rokov. Vo väzení strávil 10 rokov. Prevažnú časť z toho v uránových baniach v Jáchymove. Z väzenia ho prepustili s posudkom: „Schopný vykonávať akúkoľvek manuálnu prácu.“

Po návrate z väzenia bol ešte 10 rokov robotníkom. Neprijali ho ani za skladníka do továrne, preto pracoval na stavbách, v továrni na výrobu betónových prefabrikátov a pri vysokých peciach v Ostravských oceliarňach. Vo väzení, aj ako robotník stále študoval. Predovšetkým teológiu. V Ostrave mu bolo umožnené študovať aj cudzie jazyky, urobil si tam aj štátne skúšky z jazyka anglického a nemeckého. Po dva roky sa hlásil do kňazského seminára v Bratislave, ale nedali mu ani len odpoveď.

V roku 1969, v období tzv. Pražskej jari, dostal povolenie odísť na tri mesiace do Talianska. Tamojší pobyt si predĺžil na jeden rok, aby mohol dokončiť teologické štúdiá na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne. Za kňaza ho vysvätil, spolu s niekoľkými mladými mužmi z rôznych iných národov, pápež Pavol VI. dňa 17. mája 1970 v Ríme.

Keď sa vrátil do Československa, venoval sa v Bratislave najmä duchovnej a kultúrnej práci s mládežou. Po Nežnej revolúcii bol činný v Slovenskom Helsinskom výbore na ochranu ľudských práv, založil charitatívne dielo Resoty – pre bezdomovcov v Bratislave. Tiež publikoval a stal sa aj predsedom Konfederácie politických väzňov Slovenska. Dostal viacero rôznych ocenení.

Ocenenia Antona Srholca

V júni 1999 mu Trnavská univerzita v Trnave udelila titul Dr. h. c. za prácu v sociálnej sfére.
V septembri 1999 mu mesto Skalica udelilo čestné občianstvo mesta.
V októbri 1999 dostal Cenu kardinála Königa ako ocenenie za prácu pre vieru a slobodu.
V rokoch 1995, 1999, 2002 a 2003 bol laureátom, v roku 2001 hlavným laureátom ocenenia Dar roka od Slovenskej humanitnej rady.
V roku 2003 mu prezident Rudolf Schuster prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy.
V roku 2004 mu Ústredie slovenskej kresťanskej inteligencie udelilo cyrilometodskú medailu.
Za rok 2014 mu bolo udelené Krištáľové krídlo – mimoriadna cena za celoživotné dielo.
V roku 2015 mu Rakúsko udelilo Veľkú cenu Leopolda Kunschaka za prácu v sociálnej oblasti a aktivitu v oblasti ľudských práv počas komunistického režimu.
V novembri 2015 mu Aliancia Fair-play a občianske združenie Via Iuris udelili ocenenie Biela vrana, za dlhodobý prínos.