O Carpet Cabinet – alebo aj v skratke CC – pre NaZahori.sk porozprával Matej Minďaš, jeden zo zakladateľov tohto zoskupenia.
Sme partia mladých, nadšených muzikantov a výborných ľudí, ktorí prostredníctvom hudby rozdávajú veľmi silnú a výnimočnú energiu.
Naším cieľom je teda robiť nielen kvalitnú hudbu, ale spájať ľudí na jednu vlnu. Vďaka tomu CC vytvára komunitu, ktorá má vlastný štýl, language a pomáha ľuďom byť lepšími, povedal hneď na úvod Matej.
Matej Minďaš / archív MM
Kto sú členovia CC ?
Matej Štefík – bicie, Matej Minďaš – gitara, vocodér, Robin Hádr – basa, Martin Kryštof – klávesy, Jen Hovorka – rap a beatbox, Petr Smékal – tenor saxofón, Jan Kozelek – trúbka, Vojtěch Palisa – alt saxofón.
Dlhšiu dobu sme mali iba inštrumentálnu formu. Nikdy sme nemali vyslovene frontmana, ktorý by bol hlavnou tvárou kapely. Celý output bol vždy taký, že vlastne každý z nás bol, dá sa povedať frontman a pridával do celého “koláča” svoj kúsok. Avšak širokospektrálnosť a neustále experimentovanie nás doviedlo k postupnej spolupráci s mnohými vokalistami. Vždy to bolo na báze hosťovania. Veľmi sa nám táto forma páčila, boli sme inšpirovaný mnohými špičkovými interpretmi, ktorí to tak bežne robia. Podľa danej akcie sme zavolali niekoho z hostí, odohrali s ním napríklad tri skladby a spestrilo to celý koncert.
Odkiaľ pochádzate?
S druhým Matejom, s ktorým CC vedieme pochádzame zo Skalice, kde bol band aj založený ešte s pôvodnými členmi. Hlavná časť histórie zoskupenia sa však diala už v Brne. Tu sme sa postupne zoznámili s mnohými vynikajúcimi hudobníkmi a dali tak dokopy aktuálnu zostavu. Okrem nás dvoch v Brne žije ešte basák Robin a tenor saxofonista Petr. Ďalší dvaja z nás Krópa (klávesy) a Jen (rap, beatbox) dochádzajú z Prahy, Vojta (alt sax) zo Zlína a Kozel (trúbka) z Jevíčka.
Prečo práve Carpet Cabinet ?
Názov vznikol spontánne bez nejakej hlbšej myšlienky vychádzajúc z absurdného humoru, ktorý sme mali vždy tak radi. Zároveň sa viaže na jednu historku ešte z čias nášho štúdia na ZUŠ v Skalici, ktorú však takto ťažko popísať. Tak ako ktorákoľvek iná partia sme mali/máme špecifické vyjadrovanie a mnoho opakujúcich sa vtípkov. No a jeden z nich bol práve aj práve táto “storka” z kabinetu na ZUŠ ke. Zároveň sme mali našu prvú skúšobňu obloženú komplet kobercami a tak sa to nejak navlieklo dokopy a vznikol názov. Avšak je pravda, že už je pomerne starý. Stala sa z toho skôr taká pekná nostalgická spomienka na vtedajšie časy, ktoré si ctíme.
Kedy ste vznikli a koho to bola myšlienka?
Úplne prvé stretnutia a skúšky začali asi v roku 2007. Mám pocit, že prvý to bol vtedy Boris Ivičič kto dal prvý impulz, ale už od začiatku to bolo viac kolektívne než o jednotlivcoch. Vtedy sme každý z nás hrali na nástroj krátko a preto to ešte trvalo , než sme dali dokopy nejaký koncept a mohli vystupovať.
Aké boli začiatky kapely?
Začiatky boli pomalšie. Dlhšiu dobu to bolo hlavne na báze hobby a pasie. Začalo to okolo spomínaného roku 2007, kedy sme na nástroje hrali len veľmi krátku dobu, takže sme sa takto pár krát stretli. Už vtedy nás to ale absolútne očarilo. Chvíľu trvalo, než sa nám podarilo zohnať skúšobňu. Tou našou prvou bol priestor v skalickom klube Orlovňa, kde hore na poschodí sme si vybudovali zázemie. Stali sme sa tak aj súčasťou klubu, ktorý vtedy ešte viacej fungoval a frekvencia koncertov a podujatí tam bola častejšia. Boli to dôležité časy pre náš rozvoj a pohľad do hudby, aj keď je pravda, že vtedy sa to celé točilo viac menej okolo rockovej hudby. Led Zeppelin, Deep Purple, Pink Floyd, The Doors, heavy metalový Iron Maiden alebo rôzne iné kapely z tejto oblasti boli pre nás hlavnou inšpiráciou.
Vlastnú tvorbu sme ešte nemali a tak sme sa učili “covery” našich obľúbených zoskupení . Náš prvý koncert bol v Holíči na nejakej akcii mladých kapiel regiónu, ale koncertovali sme veľmi sporadicky pretože to bolo stále viac menej hobby. Keďže sme ale vždy mali tendenciu sa stále posúvať ďalej ,tak sa do našich životov začala vkrádať aj iná hudba. Navštevovali sme pravidelne Bratislavské jazzové dni a rôzne iné jazzové koncerty väčšinou v Bratislave. A tak sa vplyvom kvanta novej hudby rôznych žánrov začala meniť aj naša hudba a postupne sme sa dostali aj k vlastnej tvorbe. To však bolo až okolo roku 2012/2013, kedy sa aj band dostal do “väčších” rozmerov a začalo sa to brať vážnejšie a profesionálnejšie.
JeN Hovorka FOTO: Free Fest Troja
V poslednej dobe s vami ale pravidelne hraje jeden zo spomínaných hostí Jen Hovorka. Aká je teraz jeho pozícia v kapele?
Až na Ashley Abrman, ktorá s nami spolupracovala predsa len o niečo dlhšie, sme s nikým z hostí nechceli a neplánovali pracovať na stálo. Vždy sme sa prezentovali ako inštrumentálny band. Avšak Jen k nám postupne veľmi prirodzene prirástol. CC funguje naozaj na kamarátskej platforme. Nikdy by to u nás nemohlo mať tzv. “Žoldácky” štýl ako u mnohých iných kapiel, kde si zavoám toho a toho a oni odohrajú čo ja chcem. A práve s Jenom sme si veľmi sadli. Je to špičkový klavirista, skladateľ, MC, beatboxer ale hlavne úžasný človek s fantastickým pohľadom či už na hudbu alebo na svet samotný.
Jeho vkus na estetiku hudby korešponduje s našou tvorbou. Odkedy sme prvýkrát jamovali na festivale Letiště v Hranicích, sa časom z hosťovania stal stálym členom. Napriek tomu však ani on, ani my, nevnímame jeho pozíciu ako jasného frontmana kapely ale skôr ako ďalší inštrumentálny element. Sú skladby kde príde dopredu a v tej chvíli dominuje, inokedy na sa na ďalšie skladby vytratí a my hrajeme inštrumentále a on maximálne napr hraje na tamburínu. Ani raz sme sa ho však priamo nepýtali , či by chcel byť u nás nastálo. Stalo sa to veľmi čisto a prirodzene zo silného kamarátstva, ktoré medzi nami vzniklo.
Kto sú vašimi inšpirátormi a aké zoskupenia na vás majú silný vplyv?
Je samozrejme veľké množstvo interpretov, ktoré nás denno denne inšpirujú. Je to práve tým, že ich prístup k hudbe je veľmi novátorský. Obrovský vplyv na nás mal Robert Glasper, ktorý kombinuje prvky jazzu, soulu, r’n’b, hip hopu a elektroniky. Ďalej to je Snarky Puppy, The Roots, Hiatus Kayiote, J Dilla, Electro Deluxe, Darry Reeves, Erykah Badu, Bill Laurance a mnoho ďalších.
Aké sú vaše civilné povolania?
Je to samozrejme rôzne. Niekoho viac živý hudba iného zas menej. Ja sa napríklad živým hlavne natáčaním rôznych akcii a strihaním videí, dvaja z nás učia na ZUŠke v Jevíčku alebo majú aj súkromné hodiny. Matej pracuje ako dramaturg v našom domovskom klube Music Lab. Jen pravidelne hraje na piano v divadle, alebo teraz práve skladá hudbu do filmu. Martin je firemným hráčom hudobných nástrojov Roland. Každý z nás pôsobí v rôznych iných projektoch, s ktorými hrá či už na firemkách, svadbách atď. Dá sa povedať, že takto funguje drvivá väčšina hudobníkov, že pôsobí na rôznych miestach, rôznych projektoch, pretože uživiť sa hudbou je veľmi náročné.
Ako máte rozdelené úlohy v kapele (napr.šéf, manažér, šofér, zabávač …) ?
Ja s Matejom sme už jediní pôvodní členovia a vždy my dvaja sme sa to snažili čo najviac hnať dopredu. Riešime organizáciu, logistiku a celkový chod kapely. Šofér býva poväčšine Honza Kozelek alebo Vojta Palisa, ktorí majú k dispozícií dodávky. Zabávačmi sú naozaj všetci. V tom je aj špecifikácia tohto bandu, že je to vynikajúca partia, ktorá rada spolu trávi čas. Každý z nás je superlatív a oplýva rôznorodou energiou , takže z toho potom vzniká “tlak” v najlepšom slova zmysle.
Máte aj manažéra mimo kapely?
Momentálne nás po novom v PR bude zastupovať Music Press. Booking manažéra zatiaľ hľadáme. Dohadovanie koncertov riešime s Matejom. Nie je to ideálny stav, pretože to všetko zaberá veľa času a vo výsledku tak riešime viacej organizáciu než hudbu. Navyše nie sme manažéri a preto nemáme know how, vďaka ktorému by to dohadovanie mohlo šliapať. Určite by sme sa postupne radi od tohto vymanili, aby sme sa mohli naplno venovať hudbe, ale všetko má svoj čas.
Akú hudbu hráte, dá sa vôbec špecifikovať?
Nedá sa škatuľkovať ani presnejšie špecifikovať. Je to multižánrový band, ktorý v sebe zahrňuje prvky R’n’B, Hip-Hopu, Jazzu, Funku, Soulu, Electra alebo čokoľvek čo sa zrovna hodí :). Myslím to tak, že hudbu berieme komplexne a nehľadíme na ňu cez nejaké filtre. Snažíme sa to robiť hlavne kvalitne, originálne, bez konvencií, s vlastnou tvárou a prejavom. Vďaka širokému záberu je naša hudba schopná pojať rôzne typy poslucháčov a otvoriť tak ľuďom iný pohľad na hudbu. A tak sa často deje, že sa množstvo ľudí s iným štýlom či zameraním, vďaka tomu spoja na spoločnú vlnu a tvorí to úžasný tok energie. Chceme prinášať hudbu, ktorú na scéne robí len málokto. Zaslúži sa tak dostať k čo najviac poslucháčom, pretože CC nepredstavuje len hudobnú skupinu. Svojou energiou vytvára komunitu, ktorá má vlastný “language”, štýl a pomáha byť ľuďom lepšími.
foto: archív CC a Black Tone Music
Máte za sebou aj nejaké úspechy….
Jeden z prvých úspechov bolo zaradenie našho prvého singlu F.E.T. do súťaže “Demovnica” rádia_FM kde sme so skladbou niekoľko týždňov v rade viedli. Neskôr sme v rámci súťaže Jazz StartUp vyhrali prvú cenu v kategórií “live performace”. V rokoch 2013 – 2016 sme vydali štyri single. Cestovali sme po Česku a Slovensku a zbierali od ľudí fantastické feedbacky.
Hrali sme na skvelých podujatiach ako festival Pohoda, Beseda u Bigbítu, United Island of Prague a viacerých rôznych jazzfestoch. Pravidelne hrávame v prestížnom pražskom klube Jazzdock a na mnoho iných akciách. Zároveň sme postupne začali spolupracovať s množstvom vynikajúcich česko-slovenskch vokalistov ako napríklad Jen Hovorka, Sisa Fehérová, Ashley Abrman, Zuzana Mikulcová, Hawky alebo keňankou žijúcou vo Francúzku Tinou Mweni.
Následne sme v roku 2016 natočili debutový album s názvom “Be Good, Stay Strong, Live Long”, ktorého koncept reflektoval live vystúpenia – napol inštrumentálne a napol s hosťami. Boli sme za neho nominovaní na cenu Esprit za najlepší jazzový album roka 2016.
Posledný fantastický úspech sme zaznamenali minulý rok práve na Bratislavských jazzových dňoch, kde sme vyhrali v rámci súťaže “pódium mladých talentov” a budúci rok festival otvárame na hlavnom pódiu. Je to pre nás symbolika práve skrz ohliadnutie sa na kľukato a náročne vyšliapanú cestu od navštívenia našich prvých “Jazzákov” ako ohúrení diváci. Je to pocta.
Čo vás čaká tento rok (koncerty, festivaly)?
Nový rok sme začali hneď sústredením kde sme začali pracovať na nových kompozíciách. To je momentálna hlavná priorita a následne by sme radi vydali EP avšak podrobnosti sú ešte v riešení. Máme dohodnuté nejaké koncerty do leta (17.2. Břeclav, 3.3. Mikulčice, 13.3. Brno, 17.3 Žďár nad Sázavou, 23.3. Praha, 16.6. Letovice). Festivaly sa ešte dohadujú.
foto: archív CC a Black Tone Music
Matej takto na záver nám ešte prezraď niečo o sebe, ako si sa Ty dostal k hudbe ?
Hudba je samozrejme mojím hlavným zmyslom života a beriem ju aj ako poslanie. Prostredníctvom nej môžem dávať do ľudí to nesmierne množstvo vesmírnej energie, ktorá cez mňa prechádza. Bol som k nej vedený už od útleho veku, keďže rodičia sú veľmi kultúrne založení a dodnes spolu navštevujeme veľa koncertov. Gitara ma (zrejme) fascinovala už keď som mal asi 2 či 3 roky. Dokonca som jednu hračkársku gitaru dostal a s nadšením som s ňou lietal po vyšliapanom blate od “poga” na jednom z prvých po-prevratových metalových koncertov v Skalici.
ZUŠ ku som potom navštevoval od šiestich rokov a chodil som na klavír. Vtedy však zrovna prišlo obdobie, kedy sa mi nakopilo viacero krúžkov, školských povinností/aktivít ale napríklad aj zdravotných problémov a chodenie do ZUŠ ky som bral ako povinnosť a to nadšenie sa vytratilo. Ostatne, ako mnoho iných detí, čo je len dôsledok katastrofálneho edukačného systému, ktorý je však špatný vo všeobecnosti. A tak som klavír bohužiaľ zanechal, ale našťastie v 15 tich ma hudba znovu uchvátila a už som sa venoval iba gitare. Takže som samouk a štúdium hudby beriem po svojom.
Hrávam s mnohými skvelými hudobníkmi, ktorí ma posúvajú a to je pre mňa najlepší spôsob získavania knowledge. Samozrejme okrem hudby mám veľa iných záujmov. Aktívne sa venujem trénovaniu Kung Fu, ktoré pravidelne aj s bubeníkom Matejom navštevujeme. Je to vynikajúca očista mysle a tela. Stále čítam knihy, milujem filmy, chodím plávať, do prírody alebo čokoľvek čo ma zrovna spontánne napadne. No a v neposlednom rade veľa času trávim aj so svojimi priateľmi, vďaka ktorým som stále lepším človekom a môžem to posielať ďalej. Ale o to predsa ide nie…? Hehe 🙂
