Obec patrí medzi najstaršie obce na Záhorí, ktoré už známy rímsky historik P. C. Tacitus spomína ako Sarmatia. Toto územie bolo obývané slovanskými kmeňmi, ktoré sa tu usadili na ochranu hraníc.
Medzi viacerými vynikli Sikuli, Plavci a Buri. Do 13. storočia nie sú známe spoľahlivé informácie o tomto území.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1394, zo záznamov novozriaďovanej zemepanskej správy, ktorá dopĺňa už fungujúcu cirkevnú správu. Najstarší názov Zenthmiklos a Zenthpeter je na listine Bratislavskej kapituly z 3. júna 1394. Podľa tejto listiny a ďalších dokumentov patril Borský Mikuláš ako poddanská obec hradu Ostriež. Neskôr obec patrila holíčskemu panstvu a jeho vládnucemu rodu Czoborovcov, ktorí ju predali Habsburgovcom.
V 16. storočí sa tu usadili Habáni, ktorí sa zaoberali hrnčiarstvom a výrobou nožov. Dodnes ich pripomína časť obce nazývaná Habány.
Obec nebola ušetrená ničivých tureckých nájazdov, bola viackrát vypálená a veľa ľudí odvlečených.
V 17. storočí začalo stupavské panstvo so zalesňovaním Záhoria a okolia našich obcí. Pre nich bol postavený dom – dnes hostinec U Grajze, ktorý patrí k najstarším budovám v obci.
Patrónom obce bol svätý Mikuláš, ktorý sa v 18. storočí dostal aj do znaku obce. Starším symbolom obce bola bežiaca líška pod borovicou. Pečatidlo s týmto znakom sa datuje od roku 1597 a používa sa dodnes.
Obec Borský Mikuláš sa skladá z dvoch katastrálnych území – Borský Mikuláš a Borský Peter. Svojou rozlohou 4998 ha a počtom obyvateľov 3803 patrí medzi najväčšie obce na Záhorí. Vznikla vlastne až zlúčením dvoch obcí Borský Mikuláš a Borský Peter 1. januára 1975.
Obec sa nachádza takmer v geometrickom strede Záhoria. Pôda v chotári je piesočnatá, len pri Myjave je kvalitnejšia.
Obyvatelia obce popri poľnohospodárstve obchodovali s konopami po celom Uhorsku a Rakúsku. Venovali sa i stolárstvu, tesárstvu, ale aj murárstvu, obuvníctvu a iným remeslám.
Obec je dodnes známa aj pestovaním a zberom liečivých rastlín.
Zdroj: Obec Borský Mikuláš
