Borinka obec na Záhorí

Obec Borinka leží v nadmorskej výške 203 metrov, 20 km severne od Bratislavy v okrese Malacky. 

Umiestnená je v doline stupavského potoka na juhozápadnom okraji Malých Karpát. Na vápencovom brale vo výške 486 metrov sa nachádza zrúcanina strážneho hradu Pajštún z 13. storočia. Pri obci sa nachádzajú zvyšky muriva stredovekej strážnej veže Dračí hrádok. Nad Borinkou sa nachádza krasové územie Borinský Kras a známa horáreň Medené Hámre. 

Obec sa vyvinula v podhradí hradu Borinka, doloženého v roku 1273 ako Borynka v roku 1284 Perustian, Parastian, obec je doložená v roku 1314 – Pelystan, v roku 1322 Burustian, v roku 1390 Prostyan, v roku 1439 Borystian, Peylenstain, v roku 1476 Borastyankw, v roku 1786 Paistun, v roku 1808 Stupavský podzámek, v roku 1920 Pajštún, Kvetov, v roku 1948 Borinka , maďarsky Borostyánkő, Pozsonyborostyánkő, nemecky Ballenstein, Paulenstein, Pallenstein. Na území obce sa nachádzajú zvyšky stavieb z doby rímskej.

Hrad Pajštún       Zdroj: obecborinka.sk

Obec patrila panstvu Borinka, ktoré patrilo grófom zo Svätého Jura a Pezinka, v roku 1526 Serédymu a S, v rokoch 1592 – 1867 Pálffyovcom, neskôr Károlyovcom. Do polovice 17. storočia bol strediskom panstva Pajštún, ktoré sa neskôr presídlilo do Stupavy. Panstvu patrili Stupava, Mást, Borinka, Zohor, Vysoká pri Morave, Lozorno, Láb, Záhorská Bystrica, v 16. – 17. storočí Gajary a Malé Leváre. Hrad v 18. storočí vyhorel, v roku 1810 ho zničili francúzske vojská.

V roku 1828 mala obec 98 domov a 698 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, pálením vápna a uhlia, výrobou dreveného riadu, metiel a ich predajom v Bratislave a okolí. V 18. storočí tu pracovala pracháreň – do roku 1918, medený hámor a papiereň. Za I. ČSR bola obec známa pálením uhlia a vápna. Bola tu tehelňa a píla.

Dnes v obci žije  519 obyvateľov, ktorí pracujú prevažne v Bratislave.

Zdroj: obecborinka.sk a  wikimedia.org