Vernisáž výstav: V piatok 26. januára 2024 bude v Záhorskej galérii Senica otvorenie dvoch výstav Peter Daniš: Ephemeral a a Lenka L. Lukačovičová, Klaudia Korbelič: Hotel OÁZA.
Peter Daniš: Ephemeral
Výstava slovenského vizuálneho umelca – maliara strednej generácie.
Autor, titul výstavy: Peter Daniš: Ephemeral
Miesto konania: Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici, Sadová 619/3, 905 01 Senica
Kurátorka: Zuzana Sýkorová
Otvorenie výstavy: 26.01. (piatok) 2024 o 17.00
Hudobný hosť vernisáže: František Báleš – klavír
Trvanie výstavy: 26.01.(piatok) 2024 – 17.03. (nedeľa) 2024
O výstave
Na aktuálnej výstave prezentuje Peter Daniš výber z komorných i monumentálnych olejov a akrylov z obdobia rokov 2022 až 2023.
Svetlo ako hlavná téma a zároveň večný zdroj maliarskej inšpirácie, neprestáva autora fascinovať od jeho maliarskych začiatkov. Objavuje sa v krajinách, ktoré prešli svojim vnútorným vývojom od konkrétnejších zobrazení až po nočné svetelné mestské krajiny, anonymné aglomerácie, ktoré v súčasnosti smerujú k čoraz voľnejšiemu, menej uchopiteľnému zobrazeniu. Svetlo, spôsob jeho zachytenia, zhmotnenia, možnosti jeho uchopiteľnosti a emanácie autor ďalej skúma vo svojich aktuálnych, svetelno – abstraktných maľbách.
Peter Daniš je jedným z tých autorov, ktorí myslia a tvoria prostredníctvom rozsiahlejších maliarskych cyklov a tie len zriedka pokladá za uzavreté, preto sa k nim opakovane, novým spôsobom vracia. Tak je to aj v prípade abstraktných malieb, ktoré sa v jeho tvorbe viac-menej sporadicky objavujú od skorých maliarskych začiatkov.
Aktuálne svetelné abstraktné maľby, vznikajú na základe podnetov prežívaného a videného okolitého sveta. Okrem iného sa v nich zaoberá maliarskym problémom zachytenia svetla, jeho mäkkosti a neuchopiteľnosti. Kontrast medzi racionalitou výstavby obrazu a emotívnosťou farby sa stiera, výsledkom je pokojná harmónia. V krehkých, nehmotných, splývavých plochách zdanlivého prázdna sa zjavuje priestor, budovaný vrstvením, zhusťovaním, prekrývaním tmavého podkladu svetlými tónmi jemných odtlačkov. Vynárajúce sa svetlo ako vnútornú náplň obrazu autor „zhmotňuje“ prostredníctvom úspornej, zastretej farebnej škály jemnej žltej, šedomodrej a šedej. Svojmu zámeru prispôsobuje splývavý maliarsky rukopis, farby nanáša v jemných tenkých vrstvách, kde aj výraznejší dotyk štetca môže pôsobiť ako ostrý výkrik v tichu.
Súčasné krajiny, zobrazované z vtáčej perspektívy, voľne nadväzujúce na urbánne scenérie minulých rokov sa dajú skôr tušiť ako vidieť. Vznikajú na základe prisvojených digitálnych fotografií reálnych krajín, ktorých identita nie je dôležitá. Fiktívne mestá autor zachytáva ako zoskupenia vibrujúcich žiariacich svetelných bodov, ktoré sa vznášajú v otvorenom, takmer nekonečnom priestore plnom svetla. Veľkorysé kompozície napriek svojej efemérnosti nestrácajú svoju pevnú vnútornú výstavbu, smerujú od reálneho k neurčitému. Ich prostredníctvom autor sprostredkuje jemnosť, vzdušnosť, ľahkosť, letmý dotyk zobrazovaného momentu.
V súlade s vyznením svojich malieb, s pocitom otvorenosti, voľného priestoru, majestátnosti a v prípade abstrakcií istej nadčasovosti autor ponecháva svoje diela bez názvu.
Výstava Ephemeral necháva nazrieť do aktuálnej tvorby solitérnej osobnosti súčasnej maľby. Vo svojich abstrakciách a krajinách Peter Daniš hľadá odpovede na otázky, ktoré si opäť znovu kladie – ako maliarsky stvárniť niečo, čo je imateriálne, ako dať formu tomu, čo nás presahuje. …lebo veci, ktoré sa vidia, sú dočasné; ale tie čo sa nevidia, sú večné (2Kor 4, 18).
Zuzana Sýkorová, kurátorka Kysuckej galérie v Oščadnici
Lenka L. Lukačovičová, Klaudia Korbelič: Hotel OÁZA
Spoločná výstava dvoch mladých vizuálnych umelkýň.
Autorky: Lenka L. Lukačovičová, Klaudia Korbelič
Titul výstavy: Hotel OÁZA
Miesto konania: Foyer Záhorskej galérie Jána Mudrocha v Senici, Sadová 619/3
Výstavu otvorí: Roman Popelár
Otvorenie výstavy: 26.01. (piatok) 2024 o 17.00
Trvanie výstavy: 26.01.(piatok) 2024 – 17.03. (nedeľa) 2024
O výstave
Výstava je spoločným projektom sochárky Klaudie Korbelič a fotografky Lenky L. Lukačovičovej, ktorej tvorbu v ostatnom čase prezentovali napríklad na medzinárodnej umeleckej výstave Artrooms Moravany v Moravanoch nad Váhom, Station Contemporary Art Gallery v Bratislave, umeleckom centre Pragovka v Prahe či na festivale súčasného umenia DOM v Bratislave.
Pointa ich vzájomnej spolupráce – nadväzujúcej na výstavu TORZO ZÁLESIE (2022, kurátor Omar Mirza) – je reflektovanie tém súvisiacich so životným prostredím a vzťahom človeka a prírody. Ich objekty sú zámerne nedokončené – odvolávajúce sa na obdobie antiky, kedy boli figurálne umelecké diela zachované vo forme fragmentov (napr. bez hlavy či končatín). Torzá však popisujú aj to, čo zostane z nášho sveta po klimatickej apokalypse, ktorej hrozba je stále citeľnejšia.
Na mini-výstave bude odprezentovaných niekoľko objektov simulujúcich trifidy. Trifid je fiktívny mäsožravý rastlinný druh ozrutných rozmerov opísaný Johnom Wyndhamom v post-apokalyptickom románe Deň trifidov z roku 1951. Pri ich tvorbe obe autorky využívajú recyklované materiály, dokonca recyklujú niektoré svoje diela. Výsledkom sú tak procesuálne objekty – fiktívne rastliny, ktoré vznikli spomínanou recykláciou, pričom relativizujú plynutie času. (spracované podľa textu Omara Mirzu)
O autorkách
Klaudia Korbelič (1990) patrí medzi mladú generáciu vizuálnych umelcov, ktorí pôsobia súčasne na českej i slovenskej výtvarnej scéne. V tvorbe sa venuje dvom líniám, a to klasickej soche, ktorú podrobuje mechanicko‑performatívnej deformácii a site specific inštaláciám a objektom. Námety čerpá zo súčasnosti aj z minulosti. Spracováva problematiku armády, boxu, sci‑fi, princípy architektúry a taktiež sa zaoberá statusom súčasného človeka a otázkami jeho budúcnosti. Dôležitým prvkom jej diel je interakcia zo strany divákov, tak ako aj proces vznikania, transformácie a zanikania sochárskeho artefaktu. Ten často vystavuje rôznym vonkajším i vnútorným vplyvom, ktoré ho deštruujú, transformujú a odhmotňujú. Autorka týmto procesom skúma samotné sochárske médium a testuje jeho hranice. Pýta sa, čo sa dá ešte považovať za sochu a čo už túto kategóriu presahuje. Sleduje, ako sa formálne i kontextovo mení sochársky artefakt prechádzajúci určitými situáciami a procesmi, do ktorých je uvedený alebo je im vystavený. Autorka má za sebou niekoľko úspešných skupinových i samostatných výstav na Slovensku aj v zahraničí. Žije a tvorí v Brne.
Konceptuálnym základom projektov Lenky L. Lukačovičovej (1987) je skúmanie problémov a otázok spojených s ľudskou existenciou, miestom, médiom fotografie a kultúrnej identity. Zameriava sa na základné otázky života, minulosti aj budúcnosti a zároveň skúma postavenie a úlohu fotografie vo vizuálnom svete. Reflektuje staré sociálno-ekonomické štruktúry a globálne klimatické zmeny vzniknutej tekutej modernity cez jemné symboly, odkazy a kompozície. Vo svojej praxi vytvára objekty zmiešaných médií, ale aj procesuálne diela, ktoré majú korene predovšetkým v analógovej fotografii. Tiež sa venuje výskumu fotografie ako sekundárneho média v performancii, inštalácii a fotografii vo verejnom priestore. Pôsobí ako vedúca Protoateliéru na Katedre fotografie a nových médií VŠVU v Bratislave, kde tvorí a žije.
